XI:84:2001
DOM
IN
KLERÄTALUSÜT (4)
Koned fa el Johann Schmidt
Söl Hausenstein vestigom veüti drimas da jenav
Smililölo äropob omi: "Ö! o söl dokan löfik! Drims binons somo nenvöladiks äsä sobabuls."
El Hausenstein äblibom fefik ed älaispikom:
"Leno cedob drimis oba dinis veütik, ekodons ye, das nu, ün bäld vemik oba, nog ekömob ini zif at. Bü deadam oba vipob fümi tefü jenots semik, kelis pö blöf saidik onas kanoböv cedön jenis vemo bisarikis. Bü sekuns anik ecödol völadi drimas me fraseod* valemik. Men süenik* nonik ogevon valemiko drimes siämöfi* seimik. E ga, id is in ziläk neseved omutoy jäfön me grads völada. Memolös drimiplän- ädans vöna! Tikolös dö drim rega ' Faraon.' Nog ün atim, posä mil- yels anik epasetikons, sevobs jeni drima at, sevobs plänädi* drima e jenöfükami* ona. Tikolös - nu mäniotob räyuni* nerelöfik - dö els 'Kardims' Babülonänik! Balan omas iplänädom hiele ' Belzasar' flamapenäti len völ; iplänädom verätiko oni. Ked gretik visionanas nerelöfik, ked menas veütik äsökon Babülonänanis at. Is te vilob nemön hieli ' Nostradamus,' kelas plänäds valöpo sevädiks nog ün atim, kludo pos tumyels mödik, no eperons bosi veüta onas. In buk volajenavik gudik alik otuvobs kuratiko nemis menas at. Tefü din bal kobäd äreigon pö ons; valikans pedrefons fa drimamagots e fa visions, e kludo sötoy nemön onis visionanis. No ädunodons as profetans, ab ädanotükons* te utosi, kelosi ilogons pö vision. Ömna fe äninükons pö atos i stelädis* e stanedis* onas, ad gevön plän- ädes stabi ön mod seimik suemoviki*."
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
DANOTÜKÖN
to make known
SIÄMÖF
meaning
FRASEOD
a turn of phrase
STANED
a position
JENÖFÜKAM
a fulfilment
STELÄD
a constellation
PLÄNÄD
an interpretation
SEMOVIK
comprehensible
RÄYUN
a domain
SÜENIK
sensible
XI:85:2001
Pläns mögik drimamagedas
"Dub kon nitedik ola edasevob*, das no slopol* sotüli lätiko pemäniotöli koultima*," äsagob, ven ifinükom spiki.
"Ced tefik ola binon verätik, e kanol fovo nog länumön* spiruti*, mimalalogedi*, lukredi dö jimagivans e nensiämis sümik. I dö räyun drimamagotas espikob, ed eloblinob* samis se volajenotem te demü kod ut, bibi id in tef at, in dins nerelöfik stadob in dot. To at ye klien süikon ömna pö ob, ad gevön drimes plödakösömik siämi büologama*, e pö naed votik gevob ones me kludod e gität leigiks siämi gelogama* timik."
"Soti lätiko pemäniotöli drimas at olobülob nestipöfiko*", ävüspikob. "Ibä dinäd binon jenöfikum ä siämaliegikum, ven obelifoy in drim nogna jenotis se paset u lifotis epasetiköl, ka dinis se fütür, ka dinis no nog pebelifölis."
Visitan oba älülogom obi vemo fefiko, e täno äsagom: "Ven ye paset at duton-li lü timäd ut, kel ipasetikon ya lunüpo bü moted obas? E ven obs ito dabinobs-li as plösenans drimajena somik? Sevob, das nu obesmilol obi, ven säkob fefo ole: Kanoy-li gevön drimi somik siämöfi alseimik? Drims somik komädons-li as drimajens nemu boso siämiks?"
"Refudob nestipöfiko teori at," ävokädob boso in sidin*. "Dalabob sufäli saidik, ad zepön teori ut, das brein mena magälafulik, dasenälik, suvo i brein mena malädik okanon ninükön ini drim se timäds sis lunüp epasetiköls koapi dalabana onik. Pö jenets at ye kanon i te dunön atosi tefü jenotems e jenots somiks se timäds büomotedik, kelis sevobs vemo gudiko dub reid, dub magods tefik u dub mods votik. Plödü mieds at drimamagots nerelöfik somik binons te as liuds* e tikaspäks, kludo as drims komunik nenvöladik."
„No misuemolös obi! o söl dokan!" el Hausenstein ägespikom. "No dutob lü mens ut, kels lesagons, das ya naedilo ilifons-la as hiel ' Ramses,' ud as hiel ' Sanherib.' Letikob te dö utos, va drims oba mögiko kanonsöv-la ninädön siämöfi seimik pro ob. Ab to pats e
XI:86:2001
bisars* valiks, kelis nu ya ebelifob kodü ons in zif isik, mutob koefön ole, das no nog etuvob siämöfi at, igo no ön mod pülikün. Ai dönu säkob obe kodi ut, demü kel äreafob lü dom at in Klerätalusüt. Veal densitik tegon valikosi, e dinäd lölik binon nesuemovik; no etuvob yümis, igo no pülikünis. Kludo no dalob spelön, das nu ya osuemol obi."
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
BISAR oddity
BÜOLOGAM
providence
DASENÄLIK
sensitive
DASEVÖN
to realize
GELOGAM
regression
KOULTIM
spiritism
LÄNUMÖN
to include
LIUD
a link
LOBLINÖN
to bring up (a subject)
MIMALALOGED
an omen
NESTIPÖFIKO
absolutely
SIDIN
indignation
SLOPÖN
to adhere (to)
SPIRUT
spiritism
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Söl Hausenstein konom lifajenotemi oma
"Dalilolös takediko lifajenotemi oba ! Ekonob ole ya dinis anik tefü pösod oba, ab leno binob lienetik. Kap oba esumodon pükis vel, vü ons pükis no-Yuropikis. Sevob, das blig balid imutonöv binön me atos, ad blöfön dientifi oba. Logolös! Is dientifäds oba binons, is pöträt oba binon; saunik e lefredik ibinob ün ettim . . . "
Nitedäl oba äpluikon dönu. "Laikonolös !" ävokädob, "lesiob oli, das odalilob oli ko senäl fefik."
"Benò !" Äprimom koni oka. "As kevoban stitoda nolavik gretik elifob vemo lunüpiko in läns fagik, in taladils fol. Pötü at ekobokömob ko mens bidädas e levalidacedas* difikünas. Sevob südis e kösömotis onas, sevob relis e segis* onas, dinis ömik tefü klänafeds* onas e numi gretik dinas ut, kels odavedükons jäfüdinesevane*, bai binäl onik, u lenaudi u smili kofa. Zepolös ye, das okonob dinädis at nen prolid bai jen timik. Sunädo pos vestigatävs tel, balido ini Lamerikän sulüdik, e täno ini jolatopäds Frikopa, pas pos yels lul ägekömobs, ed in lomän äzelob matirajani ko jiflen timü yunüp oba. Suno pos atos
XI:83:2001
"Vat kanon i gudön pro lad . . . "
No äsuemob gespiki oma, ab äseilikob . . . Äsevob gudiko, das no äzesüdos ad dasäkön omi.
Äbinom fenik. Äseadom. Äseadob nilü om. E pos seil, äsagom fovo :
"Stels binons jönik, kodü flor semik, keli no logoy . . . "
Ägespikob : "fümö!" ed älogedob, nes spikön, plifis saba dis mun.
"Däsärt binon jönik" äläükom.
Ed äbinos veratik. Älöfob ai däsärti. Seadoy su sabadöin. Logoy nosi. Liloy nosi. E too bos stralon seilo . . .
"Utos, kel jönükon däsärti," äsagom plin smalik, "binon, das klänedon fonädi seimo . . . "
Päsüpädob ad suemön süpo stralami müsterik at saba. Ven äbinob hipul smalik, älödob domi vönik, e konäd äkonon, das div äsepülon us. Fümo, nek neai eplöpon ad tüvön oni, ni ba igo esukon oni. Ab äbemagivon domi lölik at. Dom oba äklänedon kläni dibü lad okik . .
"Si !" äsagob pline smalik, "igo if tefos domi, stelis u däsärti, utos, kel jönükon onis binon nelogädik !" .
Bi lips oma lafo maifiks äfomons lafasmilili, äsagob obe dönu : "Utos, kel fäkükon obi somödo tefü plin smalik slipöl at, binon fied omik pro flor, binon mag rosada, kel stralon ninü om äs flam lampada, igo ven slipom . . . "
Ed ämagälob omi nog brekovikumi. Mutoy vo jelön lampadis : vienaflap kanon kvänön onis . . . "
E, golöl soiko, ätüvob fonädi tü delaprim.
XI:82:2001
PLIN
SMALIK
(XXIV)
FA ANTOINE DE ST.-EXUPÉRY
Äbinos täno del jölid sis tup oba in däsärt, ed idalilob konoti tedana, du ädrinob tofi lätik se stok obik vata.
"Ha!" äsagob pline smalik, "binons mu jöniks, mems ola, ab no nog enätükob flitömi oba; labob nosi plu ad drinön, e binoböv fredik, id ob, if kanoböv golön vemo nevifiko lü foned !"
"Flen obik renar," äsagom plin smalik obe, . . . . "
"O manil oba! No plu tefos dö renar !"
"Kikodo no-li ?"
"Bi odeadoy suno kodü soaf . . . "
No äsuemom tikodi obik; ägespikom obe :
"Binos gudik, das elaboy fleni, igo if odeadoy suno. Obo, binob mu kotenik, das elabob fleni renari . . . "
"No mafom riskädi," äsagob obe. "Neai faemom, neai soafom. Sol bosik saidon ome . . . "
Ab älogedom obi ed ägespikom tikode obik :
"Id ob soafob . . . sukobsös fonädi . . . "
Ädunob jästi fena: "binos tatikälik ad sukön fonädi, fädo, in levem däsärta." Too äprimobs ad golön.
Pos gol dü düps anik, seilo, neit äfalon e stels äprimons ad litön. Älogob onis äs in drim, laböl fifi bosik, kodü soaf oba. Vöds plina smalik ädanüdons in mem obik.
"Id ol klu soafol-li?" äsagob ome.
Ab no ägespikom säki obik. Äsagom obe balugiko :
XI:87:2001
äplöpob ad kompenön lä täv veütik kilid, lä täv brefüpikum ini lofüdän fofik. Pos geköm, mated obas ösöton jenön. Ye pos yel lafik - älifob ettiomo ebo in Süriyän - nun dö deadam jigama obik ärivon obi. Jen at äfäkükon obi vemo; desins e spels oba pinosükons, e kodü atos äblibod dü yels mödik in läns at vöna bäldikün menefa. Pläamü rops brefüpik älifob us dü yels jöl.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
JÄFÜDINESEVAN
a non-specialist
LEVALIDACED
a general opinion
KLÄNAFED
a secret society
SEG
a
sect
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
- - - - - - - - - - - - -
TUVEDOT RÄTA PRO FAMÜL LÖLIK
Els Janin e Paul okanons nüpladön ini sakäd te koani bal - poso sakäd no binon vagik !
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
STENS IN SOL
Hikleudan yunik äseadom in tüm ed
äküpedom
ko nited gretik soli
da daleskop.
Fädo
ädunom
küpedi
stunüköl.
Dabinons
stens in sol. Ägolom spido lü lekleudan, ed ävokädom :
"O fat, kim kanon-li binön nen lanastens, bi igo sol labon stenis."
Ab lekleudan ägespikom ome takedo :
"Pölaspikol,
son oba. Ereidob lautotis ela
Aristóteles
mödikna, de prim
jü
fin, e neai ämäniotom,
das sol labon stenis. Logs
olik labon stenis, ab sol - no!"
HIEL EDISON SAGOM, DAS . . .
Letälen binon bal dötum nügiva e züldegzül dötum sueta.
XI:88:2001
SON
PENOM
LÜ
MOT
OKA (3)
O mot löfik oba !
Ven matan ed ob äbinobs lätikna in zif Paris, ästebobs in el 'Grand Hotel'.
At binon lotidöp vemo jönik, ko selogam glorik love zif. Ven nügoloy, kömoy balido ini vestibül gretik me plans pedeköl. Lemödot tävanas äbinon us. Ebo ikömons, ud ämutons detävön sunädo.
Ägolob lü bür ed us äbegob lädüle pro ob e matan cemi no tu jeriki. Ab bi lotidöp äbinon tio löliko fulik, no älabob väli gretik. Ämutob balugiko lüsumön cemi pro pösods tel, kel äbinon nog labülabik löpo mö tridem bal, su tead telid, keninükamü banacem.
Yunan ävokom liftadünani, kel ädugom obis lü tead telid. Cem, keli äjonom obes, äbinon bai güt obsik e leno epidob, das ämutob pelön bosi mödikum, kas ivilob voiko büo. Nüm cema obsik äbinon tumfol.
Fidäds päbötons in fidalecem gretik. Vüo musigalef süperik äpläyon.
Ästebobs us pro dels lul. Vaken obsik äbinon lejuitik, ab nu vaken binos mo, e mutobs kösömikön dönu vobe obas aldelik.
Valikosi Gudikün ole
sedom Peter.
SPIKET
Man alik nulik tidom oli ad sevön flani nulik bina olik
SIRKÜLAPENÄD
O Volapükaflens Löfik !
Sis dabükot lätik gasedila obsik, nuns aldelik etefons katastrofi jeikik dela 11id setula äsi militi, keli nets vesüdik dunons ta Lafganistän.
Dü yels primik püka bevünetik, bal propagidotas gönü on äbinon, das öneleton volamilitis, bi mens ökanons suemön odis gudikumo medü on. Ab in vol adelik kosäd vü mens neai ebinon so gudik, ye milits ga no enepubons, ab binons ömna badikumo nutimo, ka büo.
Xamobsös dinädi at boso plu. Kosäd kanon padilädön. Flanü bal binon kosäd kopik sonemik, sevabo : fäg ad tävön lü läns valasotik e ad spikön us flenöfiko ko länans it, e piano sevön onis. Atos binos saido fasilik pro mödikans obas adelo. Ab flanü votik dabinons pösods, kels no vilons kevobön in tef at, e kels vilons suseitön tikamagotis okas lefäkälik su ret vola. Ai äbinons pösods somik, e niludob, das ai odabinons utans to valikos. E kodü din kelik - li? Jaludiäl, nämädilöf, lezilim : fümiko no binon säk kosäda, binon säk kalieta menik. So flan votik binon no kopik, ab täläktik. Säkäd lefikulik, no-li ?
Etuvobs in dil obas vola, das demokrat binon tuvedot kotenikün. Imutobs komipön mödo pro on, ab fino ekanobs sagön, das at binon gidikum, ka sits votik. Ma on, gud komunik binon veütikün: ba no baicedobs ko kreds, u kondöt, u bolit votikanas, ab if no taons ta gud komunik, dälobs onis. If, ye, gud komunik paludämon, tän no sufälobs onis. Sam - li pro ret vola ?
Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes
sedom
Ralph