V:36:99

 

DÖKÜL  NEJÖNIK

Fa <H. C. Andersen>

 

                          In läned valikos äbinos lejönik;  äbinos hitüp! 

 

                          Gren äbinon yelovik e vaen äbinon grünik;  sigayeb ästanon kumo in yebaläns grünik, ed us stork ko futs lunik e rediks oka äspatom ed äpükom Lägüptänapüko,  bi püki at ilärnom dub mot okik.  Fots gretik ästanons zü fels e yebaläns, e laks dibik äbinons zänodü fots;  jenöfo  -  in läned äbinos lejönik!

 

                          In sviet sola äseaton ledom bäldik, pezüöl me kanädils, e se mön ledoma e jü vat lukebs gretik äglofons;  ats älabons bledis, kels äbinons so geiliks,  das cilils äkanons stanön dis gretiküns;  is äbinos kofudik äs in fot gretikün.  Is jidök eseatof su näst oka,  esötof lekuvön nögis oka,  ab nu äbinof fenik,  bi ädulos so luno,  e bi no suvo jidök votik ävisitof ofi;  jidöks votik äbuofs svimön in kanädils, ka seadön dis lukebabled, ad spikotön ko of.

 

                          Fino nögs äkräkons:  <Pip!  pip! >  äsagons;  yeloks valik ivedons lifiks e kaps valik äpubons.

 

                          <Rap! rap! > äsagof,  e täno äspidons ed älogons valöpo dis bleds grünik,  e mot onas ädälof,  das älogons,  bi grün binon gudik pro logs.

 

                          <O! vol binon so gretik!>  döküls valik äsagons;  bi vo nu älabons spadi gretikum,  ka ven äseatons in nög.

 

                          <Kredols-li, das at binon vol lölik ?>  mot esagof,  <gololsöd etaflanü gad ini fels predikana,  ab us neai ebinob!  -  binols-li is valikans?>  e täno äsustanof:  <No, labob no valikis!   nög gretikün seaton nog us;  kiüp binon pefinöl!  nu suno binob fenik!>  e poso dönu äseadof.

 

                          <Benö!  lio stadol?> esäkof jidök bäldik, kel ekömof ad visitön ofi.

 

                          <Dulos so luno ko nög at!>  esagof jidök,  kel eseadof;  hog no okömon in at!  ab nu, logolös votikis;  binons dökils lejönikün,  kelis elogob!  valiks leigons fati okas,  stupani at!  no okömom ad visitön obi.

 

                          <Leadolös, das logob nögi et,  kel no okräkon!>  jibäldikan äsagof,  <ologol, das binon gananög!  so i pecütob vöno.  Leadolös, das logob nögi!  -  lesiö!  at binon gananög gretik!  Leadolös blibön at e tidolös cilis votik ad svimön!>

 

V:37:99

 

                         

<Ye eseadob luno su at!>  jidök äsagof;  <oseadob nog lunikumo su nög>.

 

                          <Glidö!>  jidök bäldik äsagof,  e täno ämogolof.

 

                          Fino nög gretik ekräkon.  <Pip! pip!>  esagon nimil ed epubon;  äbinon so gretik e so nejönik.  Jidök älogedof omi:  <Binol vo dökil legretik!> äsagof;  <nek dökülas votik leigon oli!  Binol-li ganül seimik!>

 

                          Odelo äbinos stom legudik e lejönik;  sol änidon su lukebs grünik valik.  Mot dökülas ko famül lölik oka ägolof lü kanädil:  Klatj!  äbunof ini  vat:  <Rap!  rap! > äsagof e döküls id äbunons ini vat;  vat äkömon love kaps onas,  ab ägekömons sunädo ed äsvimons so gudiko;  futs ägolons gudiko e döküls valik äbinons in vat, igo dökül nejönik e gedik id äsvimom.

 

                          <Binom nejönik !>  mot äsagof;  <ab gebom futis oma gudiko;  binom dökül lönik oba !  veräto binom ze jönik,  ven logedon ati !  rap!  rap!  - kömolsös nu ko ob, ed odugob olis ini vol,  ed  ini  dökayad,  ab blibolsös nilü ob,  das nek ostepon su ols, e küpälolsös demü kat !>

 

                          E täno äkömons ini dökayad.  Äbinos noid lejekik us,  bi äbinons famüls tel, kels äzanons demü fitakap,  e poso ye kat ägetom ati.

 

                          <Logolsös,  so stados in vol !>  mot dökülas äsagof ed ätovon tipamudi oka, bi of id ävipof labön fitakapi.  <Gebolsös nu futis !>  äsagof,  <spidö!  e glidolsös jidöki bäldik usik !  binof veütikünan atas valik is;  labof bludi Spanyänik, kludo binof gretik,  e  logols,  das labof luklöfi redik zü fut;  binos vemo jönik e sik gretikün,  keli dök seimik okanof getön; atos binos so vemo, das no vilof nelabön ofi !

Spidö!  -  Rap! >

 

                          Ed äspidons;  ab döks votik logedons onis ed äsagons kleiliko:  Benö ! nu ogetobs i dökülis at;  binobs ya tu mödiks,  e ye  -;  e fi,  dökül et binom so nejönik,  no osufobs omi !  -  e sunädo dök seimik äspidom ad beitön omi in näp.

 

                          <No beitolös omi !>  mot äsagof,  <nofom neki !>

 

                          <Lesi,   ab  binom  tu gretik e drolik !>  äsagom dök,  kel  ibeitom  omi, <e kludo oflapobs omi !>

 

                                                  V:38:99                                  

 

                          <Cils olik binons jöniks !>  äsagof jidök bäldik ko luklöf redik zü fut:  <valiks binons jöniks plä at - no binom jönik !  ävipoböv,  das okanol dönumekön omi !>

 

                          <Atosi no kanob,  o vom benik !>  mot  dökülas  äsagof,   <no  binom  jönik, ab  binom  nim  legudikün  e  svimom  so  gudiko  -  gudikumo  ka votiks;    niludob, das   ovedom   jönik,    ven  obinom bäldikum,  u  das  lätikumo  ovedom  smalikum ! Eseatom tu luno in nög,  e kludo no  egetom  fomi verätik !>  e tąno äplökof  omi  in näp  ed  äsmufof  bödaplümis  oma:    <E  zu  binom  hidökül> äsagof,  <kludo no binos so veütik !  Kredob,  das ovedom nämik, ed atos oyufos omi !>

 

                          <Döküls votik binons nämiks !>  jibäldikan äsagof;  <nu at binon lom olsik, plidolsös !  ed if otuvols fitakapi seimik,  blinolsös obe ati !>

 

                          Nu äbinons in lom.  Ab dökül miserabik,   kel latiküno ikömom de nög, e kel äbinom so nejönik, päbeitom e päfopom ä fa döks, ä fa goks.  <Binom tu gretik !> valikans äsagons.  Dökül miserabik äbinom so dofik, bi äbinon so nejönik e bi päfopom fa nims valik dökayada.

 

                          So ästados in del balid,  e poso ävedos ai  badikumo.  Dökül miserabik päyagom fa valikans,  igo gem oma äbinom so badik,  bi igo äsagom:  <Vipobs, das kat äsumomöv oli,  stupan nejönik !>   e mot äsagof igo:  <Vipob,  das äbinolöv in höl !>  e  döks  äbeitons  omi,  goks äflapoms omi,  e jidünan,  kel äblinof nimes fidi, äjokof omi ko fut.

 

                          Poso ärönom ed äflitom love buid;  bödils pejeköl in fots äflitons ini lut.  <Binos, bi binob so nejönik !>  dökül äniludom ed äfärmükom logis oka,  ab ärönom ye föfio, täno äkömom in  lulak,  kiöp  döks sovadik älödons.  Is äseatom dü neit lölik, bi äbinom so fenik e so glumik.

 

                          Gödo döks sovadik äflitons ini lut,  ed älogedons kompenani nulik:  <Kim binol ?  äsäkons,  e dökül äflekom oki ed äglidom omis äs gudiko äs äkanom.

                         

                          <Binol vemo hetabik e nejönik !>  döks sovadik äsagons,  ab binos neveütik, if  te  no  omatükom  eki in famül obsik !>   Miserabik!  no älabom tiki at;  matikön; te ädalom seatön bevü jugs e drinön lulakavati nemödik.  

 

                          Us äseatom dü dels tel,  täno gans sovadik tel äkömons;  bü brefüp äkömoms de nög,  e kludo äbinoms so pleidäliks.

 

                                                                          (Fövot su pads omulik)

                                     

 

                                                       V:35:99                                                                                       

 

 LÄRNOD DEGBALID  -  FIDACEM

 

                          In fidacem fidobs fidädis:  janedi gödo,  koledi tü düp ze balid e fidedi u sänedi tü düp jölid e laf.   Tü düp ze lulid fidobs jokoladi e kekilis.

                          Söl  Palma   ekömom  ad  fidedön  ko  els „Garcķa ” [u: ko famül: „Garcķa ”].  Tab  petegon  me  tabastofed  vietik.    Jidünan  stofedof  tabi,   äsä  dunof  kösömiko.  Pro  pösod  alik  neifs,  foks,  spuns,  värs  pro  vat  e  värils pro likör dabinons.   Alan labon  is särväti  e  bovedis anik.  Zuo  saliär  e  pepiär dabinons.  Jidünan änu ebötof härbatasupi.   Poso  obötof  kötotis mita pefilädöl ko jabens, fiti ko leül e vinig e salad. As poszib obötof nanadakremi,  kel posökon dub kaf e kakakrem.

                                                                         

LÄRNOD DEGTELID  -  LEN  TAB

 

Soari  gudik !  Fredob  ad  logön  oli. Ekömol pötatimo.  Zibs ya pabötons.  Seidobsös obis leni tab !  Vilolös seidön oli nedeto,  o söl  „Palma” !

Tim lunik no epasetikon - li,  sisä ebinol is ?

Dü dels te nemödiks  -  ad sagön kuratiko verati  -  sis mudel pasetik;  neläbiko mutob gegolön ünü vig.

Visit olik at binon - li balid ?

Nö !  ebinob is mö naeds ömik.  Mutob kömön isio nemu balna a yel demü büsids.

E zif at, lio pliton - li oli ?

Pardö !  no elelilob utosi,  kelosi  äsagol.

Magädi kinik edagetol - li de zif obsik ?

Ö !  verato zif olsik dafredükon obi;  pato laels,  magads  e glügs vönik ona.

Lio ced olik dö klimat binon - li ? 

Do top löpik onik fenükon obi,  cedob oni vemo plitiki.

No sumol - li bosi  [u:  diledili]  de mit pefilädöl ? 

Nö !  danö !  binon lebenosmekik,  ab efidob saidiko.

Nu poszib.  Löfilol  - li  [u  löfol - li]  nanadakremi ?  o söl: „Palma ” !

Si !  mu vemo.

 

LÄRNOD DEGKILID  -  SLIPACEM

                         

                          Neito,  ven binob fenik e labob slipi,  golob lü slipacem.  Filidob liti.  Sälenükob jukis,  säklotob obi,  lavob obi  e lenükob piyami.  Täno golob bedio e kvänob liti.  Pos timil anik slipikob.  Gödo kuratiko tü düp : 7 galükamaglok tonon e galikob.  Löädob e lenükob cemakloti e pantufis e golob lü banacem, in kel banob dis dujet, balido me vat vamülik,  täno me vat koldik.  Säluimükob obi me taul e lenükob dönu cemakloti.  Pos atos  [u:  Täno]  lekluinob tutis e jeifob obi.  Ven atos finon, pladob jeifadinis  [u: kipedob jeifadinis]  obik sui boed sus lavatab.  Büä golob ad janedön,  klotob obi.  Su klünatab logoy kefi,  köbi, namaloki,  benosmelotafladüli e puinabokili.  Klüliko dins lätik no ledutons lü ob,  ab lü jimatan obik.  In layets ramara kipedob lavastofädemi klinik;  samo, jitis,  pokasärvätülis,  lustogis,  kravatis, e rets.  Lavastofädemi miotik seitoy ini bäset e sedoy ad palavön lavöpe.  Kipedob ini ramar klotemis obik len klotilägöms.  

 

V:34:99

 

FEFIKUM

 

                          Virgan  bäldik    vom  yunik:     „Ab   etikädol - li,  o  Klarad  löfik,  vio  fefik mat  binon? ”

                          Klarad :    „Si,  o  zian  oba,  ab  id  etikädob,   das  no  pematön  binos  mödo fefikum ! ”

 

PLÜT  PULILA

 

                          Hiel  Yohanil  padugälom  kälöfiko,  äs kanoy logön. Ün del seimik äseadom su kien   fata  omik  in  nibud  vemo  fulik.  Vom  seimik  änütridof.   „O   Läd, ”   äsagom, sustanöl,  „lensumolös seadi obik ! ”

 

 

MILAGIK !

                                                                                     

                          „Binos bisarikos !  Profäsoran <Noliäl> ematükom vomi leigo pekulivöli äs om it.  Bofikans spikons nemuiko pükis mäl,  ed in pük nonik suemons odi ! ”

 

MED  AD  RIVÖN  DISEINI

 

                          Jimatan:   „Bevü  matalenuns  gaseda  at  binons  dönu  jikukans  mödik,   kels pematikofs. ”

 

                          Himatan:    „Natiko;   if   diab  pöfik  seimik  vipom  getön  jikukani  gudik  ün dels at,   mutom  matükön  ofi. 

 

SAP  JIDÜNANA

 

                          Vomül  Larabelad:    „Baonan   <Kein>   ovisitom  obi  adelo;    in   klot  kinik ojonob  gudiküno  obi  ome ? ”

                                                                         

                          Jidünan :  „In klot no nog pepelöl;  ün tim pötik dugolös pükoti ad atos ! 

 

VIENS TEL

Diab sedom vieni vifik

Kel sutovom suvo gunis;

Ab lanans sedoms püfi virik

Ad fulükön badana logis.

 

V:39:99

 

KIKODO  ZUNIKÖN !

 

                          Man yunik älöfom vemo lädüli yunik jönik.  Ägivom ofe floris suvo.  Ün del seimik,  man yunik etüvom,  das suno ozälizälof motedadeli okik.  ölabof yelis teldeg.

 

                          Esludom ad givön ofe rosadis teldeg,  sevabo:  rosad bal a yel alik lifa.  Man yunik, seko, egolom lü floriselidöp,  in kel kösömiko äremom floris, ed ebegom jiselidöpan  ad  sedön  floris  teldeg  lädüle.  

 

                          Jiselidöpan ya sevof  omi  gudiko,  bi  remom  ai  floris in  selidöp  at.  Etikof:  „Man  yunik  at  suviküno remom floris is;  sekü atos,  ogivob ome floris nog degis ! ” Seko, plä givön ome floris teldeg,  jenöfo egivof ome floris kildeg nen nol oma.

 

                          Ün  del  sököl  evisitom  lädüli  yunik  ad  givön ofe floris.  „Glidis  ladöfikün ole !” eglidom ofi.  „Ekö legivot obik - rosad bal a yel bal !”  Ab ven lädül yunik elogof ed  enumädof  floris,  äbinof   vemo  zunik,  ed esagof ome,  das mogolomöd sunädo.  Man yunik neai etüvom,  kikodo  ezunikof  so.

 

p p p p p p p p p p p p p p p p p p p p

 

BOD  TU  MÖDIK

 

                          Dü yels vönik meina in Kalifornän, pesagos, das vöno, ven meinans leseatöpa änedoms lifamedi nulik,  äkonletoms bevü od dolaris teldeglul, ed äsäväloms kompenani bal ad golön lü selidöp nilikün e remön dinis panedöl.

 

                          Fag äbinon za milmets kildeg,  e kludo man at no äkanom gekömön jü del sököl.

 

                          Ün neit seimik,  posä man igekömom de bal tävas okik,  eblinöl ko om sekis remota okik,  meinans valik äkolkömoms nilo ad logön,  kelosi kompenan omsik iremom.

 

                          „Kisi eremol ?”  äsäkoms;  „sagolöd obes kelosi eremol !”

 

                          „Eremob konyaki suämü dolars teldegfol, ed eremob i bodi suämü dolar bal" ägespikom.

 

                          „Diabö!   fi!   vö!”  älüvokädoms  kobo,  „lio  ogebobs  bodi  so  mödiki ?”

 

 

 

V:40:99

 

KAPOVÜL  SÄRÄTÜKON .......

 

BREINALEKLÄR

 

1.  Brein;  2.   b);   3.  verät;   4.  c);   5.  verät, bi  brein no senon doli nemedik;

6.  Nonik !  Dil alik lifik koapa payümäton ko brein  !! 

 

E KAPOVÜL RÄTÜKON OBIS DÖNU .......

 

SIRKÜL  MAGIVIK

 

Jikat olik emotof katülis vel.  Ab elogol,  das katüls komipons ai ta od.      Ziom olik, kel binom magivan,  ehüpnodom onis, sodas no kanons mufön.  Tän ädäsinom  zü ons sirkülis  magivik  kil ad ditön bali de votiki.  Kiöp edäsinom - li sirkülis magivik kil ?

 

                                                 

 

NÜMS  DEFÖL           

 

Nüms kinik defons - li  in sökods at ?   Ya edunob balidi pro ols:-

 

1.                       TEL, FOL, JÖL, DEG, TELDEG, TELDEGTEL,  (FOLDEGFOL);

2.                       FOL, SER, LUL, BAL, MÄL, TEL, VEL, KIL, JÖL,  ?

3.                       TEL, FOL, LUL, DEG, DEGBAL,  TELDEGTEL ,  ?

4.                       KIL, MÄL, LUL, DEG, ZÜL, DEGJÖL,  ?

5.                       KIL, LUL, DEG,  DEGTEL, TELDEGFOL,  ?

 

LOVEGOLARÄT

Man esumom lupi, jigoki e sakäd grenas lü maket,  ab ädabinon flumed ad lovegolön me bot smalik.   Bot älabon te spadi saidik ad polön mani e dini votik.   No äkanom lüvön lupi ko jigoki,  bi lup üfidon oni;  no äkanom lüvön jigoki ko sakäd grenas,  bi jigok üfidon onis.   Lio etuvedom - li lovegolasäkädi flumeda nen perön  dalabotis okik   ?           

 

 

 

 

SIRKÜLAPENÄD

 

 

O Volapükaflens Löfik !

 

                          Ko blesir gretik glidob olis valöpo in vol, e spelob ladöfiko, das ojuitols nümi at ma mafäd ot, sekü kel ejuitob ad bevobön oni pro ols, famülans bevünetik.

 

                          Egetob nümis anik nunapenäda: <Informilo por Interlingvistoj> (= Nuna- penäd  pro  Bevüpükans),  keli  etuvob  mu  nitediki,  e keli kanob komandön utanes, kels nitedälons tefü püks mekavik bevünetik valasotik,  e kels suemons Sperantapüki.  Kaliet ona binon legudik,  e ninäd bejäfon pükadinis mu difikis.  If vilols getön samädi,  penolsös:   Söle  Detlev  Blanke,    Otto-Nagel-Strabe 110,   12683 - Berlin, Deutän.

 

                          I sevükoy obi,  das flen obsik gudik  Adrian Pilgrim esludom ad fövön nunapenädi tiädü <Cosmoglotta>  (= Levalapük)  pos yels degkil !  Nitedans kanons getön samädi de: Söl Erich Werner,  Grünaustrabe 12, CH-9016 - St. Gallen, Svisän.          

                                                       

                          Ab din stiegedikün pro Volapükans fümiko binon  < Vödabuk  Volapük     -  Yapänik >  fa Dokan Hitosi Kuriyama.  Evobom mödo ad kobükön vödabuki at.  Vödis  evälom se vödabuks tel oba,  se vödabuk  <Volapük - Sperantapükik>  e se vödabuk gretik fa  <Arie de Jong.>   Sekü atos,  tradutods vödas, plä Yapänapük, binons semikna in Linglänapük,  Deutänapük  u Sperantapük.   Buk nitedikün !

 

                          Benovipis sedob ole tefü atos,  o flen gudik !    Ladet  oma binon :  Minami - Tukagutityō  7-23-9,  AMAGASAKI-si,  661 - 0012, Yapän.

 

                          Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes

 

                                      sedom

 

                                           Volapükaflen  Olik

 

                                                  Ralph  

 

                         

 

 

 

Need a Web site? Get YourOwnWebsite.com FREE!
More than 1000 Websites templates, Unlimited Hosting Starting at $1.45
Powered by: Geocities.ws

1