O Volapükaflens Valöpo!
Mens ai nitedälons seimo tefü Volapük, ab semikna fikul
gretik dabinon in tef at. Dälolsös
obe, begö! das kleilükob dini :
Adelo, ven nitedäloy tefü Volapük e seko viloy lärnön
oni, mutoy u kanön reidön Linglänapüki, u votaflano Deutänapüki, bi lärnods
e vödabuks ün tim at pepübons te medü püks at.
Jenöfo mödikans ya suemons Linglänapüki, bi pük
at binon vemo veütik in vol obsik.
Ab flens Spanyänik e Fransänik vilons lärnön Volapüki
medü püks lönik. Penons: Kikodo mutobs-li lärnön
Linglänapüki ad kanön lärnön Volapüki?
Binos nesiäm voik!
Neplidobs Linglänapüki, ab jinos obes, das mutobs primo lärnön
oni ad kanön fino lärnön Volapüki
- binos negidikos !
Mutob koefön, das ced at süpädon obi boso, bi Linglänapük
adelik binon, äsä ya esagob, pük mu veütik, e do kanob suemön, das mens anik neplidons
oni sekü kods difik, cedob ye, das sev ona, igo sev stabik, binon frutik.
Ab fümo kanob suemön skäni onas.
Sekü atos, mutoy labön tidodemis e vödabukis Volapüka
medü püks votik ad kanön yufön flenis länas votik, e patiko flenis Spanyänapükik/Fransänapükik. Säks, kels plösenons
oki, binons: Kin
odunon-li vobi at? Vob
at binon-li tu mödik pro pösod bal?
Gudikünos binos, das Volapükaflens Spanyänik e Fransäniks
dunons onis, bi sev onas pükas lönik binon mu gudik.
Äsä sagoy, labons püki in boms.
Ab ya dabinons-li tidodems somik medü püks at?
Pro Volapük rigik - lesi!
ab pro Volapük nulädik-li?
Reidans kanons labön tikamagotis gudik in tef at
- if si, täno penolsös onis obe, begö!
Valikosi Gudikün sedom Oles ed Olikanes
Ralph
VII:50:2003
KLEILÜKOLÖD, BEGÖ! SÄKÄDI OBIK
Kels binons gebs e dists vödas sököl, kels valiko pajonons in vödabuks dis an (Deutänapüko) u at (Linglänapüko)? (Ekö vöds votik fa reidan at pesedöl) :-
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
TA labon sinifis sököl :-
1. Dabinon neletian u pösod ad bemastikön :-
a) Medin ta fif
ä) Komipobs ta neflen
2. Sinifon i tefi vü dins tel :-
a) Ped paunas lul ta kvadazimmet bal
3. Sinifon kontagi u kosami, suvo, ab no ai, noiko :-
a) Änafädobs ta klif
ä) Stutof ta völ
b) Edunom ta vil ofik
c) Fät ai jinon binön ta obs
d) No sevob kikodo dunofs ai ta od
e) Ta at, vilobs tävön ini zif
VE labon sinifis sököl :-
1. flanü a) Golobs ve flumed
ä) Vabom ve legad
2. turno a) Pladulan golom ve dom alik
(sevabo: golom lü dom balid, telid, kilid, e r)
(Ün mul balidkömöl, ofinükob lisedi vödas somik, keli esedom obe reidan at, e sinifis kelas etuvom so fikulikis).
VI:51:2003
ZIF NEN LEIGOD
El Blackpool binon vakenöp benosevädikün Lingläna. Kod utosa binos, das ai äkanon lofön muadis valasotik,
kels jänälons balionis vakenanas, kels visitons oni alyeliko.
Zif at i dalabon tümi. stabaston kela päseiton ün yel 1891. Äzesüdos yelis
tel e laf ad bumön tümi at, e pämaifükon tü del 14id mayula ün yel 1894.
Bumot magifik at dalabon tounis 2.586 stala e gifafera,* e geilot ona rivon piedis 518 (e puidis zül!). Dü yel zänedik* lift tävon lü sömit
tüma plu ka naeds 50.000.
Donü tüm kanoy visitön sirkudi* famik.
Blackpool dalabon melaponis* kil, ed igo if stom binon badik dü vaken, ekö
ai mödikos ad dunön.
Utan, kel no evisiton eli Blackpool no elogon lifi - sekü atos, bonedolös nen zögön vakeni usio anu !
GIFAFER cast iron MELAPON pier
SIRKUD circus
ZÄNEDIK average
SAGODS ANIK
No tefos dog in feit, ab feitäl in dog.
If vilol dunükön bosi, säkolöd pösodi jäfädikün.
No valikans, kels visitons glügi binons saludans.
Vom jönik binof klotugik, ab klotug gretikün dabinon in lan ofa.
VII:52:2003
KONÄD VÖNÄDIK KLIPAS BÖDANÄSTAS
Vönädo
reigän gretik nemü Wanakerta
ädabinon. Län
at päreigon fa jiplin Sri Baginda Maha Praboe Kalasekti, kel äbinof so jönik äs el lelaflor änu ifloriköl, ed äsevädof
pö züanef oka as jigod plinik labü logs bijutik.
Ün göd
seimik äjenos naedilo, das jiplin, du äjäfof me dakonsälam ko reigäniguveran okik e reigäna
cifodans votik, äseadof paeliko ä nefäköfiko su stul okik, ibä of, kel votiko äbinof
so saunik ä fredik, äsenof oki anu vemo malädiki.
Äsoalükof
oki ini cems okik ed äplekof us lü Allah:
Palelobölal
ä Sublimal,
das Or ga ödönusaunükomös
obi!
Pos atos äseitof
oki ad slipön, ed in drims okik älilof vögi, kel äsagof ofe, das te melaflor, kel glofon len
klifs, ökanonöv gevön
ofe saunikami.
Ven jiplin igalikof,
äkobolevüdof dönu reigäniguverani e cifodanis reigäna, ed äkonof
omes drimi okik, äbüdölo omes ad büedön sukön melaflori saunikami gevöli.
Bevü reigänacifodans
ebo i nouban : Mas Toemenggoeng Aroeng Binang
pinemöl ädabinom, kel, posä iduinom eli sembah (= bieg dibik) lo jiplin, äspikom so lü
of:
Milna begob ore
pardi, o jiplin nobik! das
duinob ore begi. Komitorös
obe,
obe teik, ad sukön medini! Büedorös golön obi
nen sökanef anik, nen yuf anik, lü tops, kö melaflor ma sag glofon, das
blinobös ore floris so vemo padesirölis; e smilil löfidik logoda orik klietonös obis dönu,
äsä strals gödasola!"
Jiplin ädalilof
küpälo noubani ed ägespikof ome:
Danob oli demü
zil olik, o Toemenggoeng
Aroeng Binang!
e gevob ole däli ad detävön nog adelo.
VII:53:2003
El Aroeng
Binang ädetävom
täno lü melajol de Karangtritis ed ävisitom us lekevis difik. Ab
melaflori no ätuvom us. Sekü
kod at äflekom oki vesüdio ed äsökom joli, jüs ärivom eli Karangbolong. Ilükömölo
us äbexänom lubelis pebegloföl, ed äzigolom dü dels mödik, nes dagetön zeili
okik.
Fino äbexänom
klifi Karang Koeda penemöli, ed älifom us dü dels vel äs härmit, ädaflapölo oki
ed änüsumölo ni zibi ni drinedi.
Pos pasetikam
delas vel et, ävipom ad soalükön oki lü top nog soalikum. De
lubel oka älogom in mel klifi soalik seadöl,
len flans valik pebeflumöli dub batod skömöl seana.
Top et äjinon
lü om vemo pötik pro medits relöfik oma, kels cedü om ösötonsöv blinön
omi fino lü zeil omik.
Medü näm
vila okik älöükom oki äsä böd ini lut, ed äflitom lü klif. Su klif soalik et el Aroeng
Binang ästebom
dönu dü dels vel, ädaflapölo koapi okik, ed älebegölo yufi godas,
dat ödalomöv tuvön topi, kö melaflor äglofon.
Tü soar dela
velid äloegom süikön se sköm vietik levefas melaneüfi, kel älüspikof ko vög
flenöfik so lü om :
Glidob oli, o
Mas Toemenggoeng Aroeng Binang! Oli, kel nog binol yunik ä so nämik äs klifs; sevob
gudiko utosi, kelosi vilol sukön is. Klienob
ad yufön oli, if vilol promön ad fölön i vipi obik.
El Aroeng
Binang. vemo ifeniköl, ägespikom
ofe ko vög fibik, ab kleilik:
Paglidorös! or, kel pesedor fa Allah Mulöpal; kif binor-li, e kiöpao kömor-li,
e kinik vip binon-li, kel muton pafölön fa ob?
Ad atos neüf
ägespikof:
Nem oba binon Tisnawati, e pesedob fa sör obik : jigod Goenawati
VII:54:2003
- jiplin
sulüdäna, kel ekomitof obe ad jonön ole, o Aroeng Binang! topi,
kö melaflor glofon, if zepol ad matikön ko ob.
El Aroeng Binang ägespikom, das ävilom matikön go vilöfo ko el Tisnawati, if of te öjonof ome topi, kö ökanom tuvön melaflori, du leigüpo äbegom ad dalön blinön floris pütuvöl lü jiplin, kel isedof omi, ibä ya dü dels e neits mödiks äsukob melafloris saunüköl, nes äplöpob ad tuvön onis. Jonorös obe kludo topi, kö glofons! o Tisnawati !
Jiatan äsäkof
ele Aroeng Binang, va äbinom klienik ad yulön, das om, fori ütuvöl, ömatikom ko of. Äsagom, das äbinom klienik
ad dunön atosi. Täno
el Tisnawati
äbegof ome ad sökön ofi love mel lü klips, kels dabinons sulüdü Karang
Koeda, zao
mö liöls tel vesüdü Karangbolong. Ed
us el Aroeng
Binang
ölogom balidnaedo melaflori, kel glofon len klifs. Äbegom
de Tisnawati
däli ad dalön konletön floris, e blinön onis jipline oka, äläsagölo, das posä
üfölom komiti oka, ögekömom lü klif in mel, kö ikolkömom balidnaedo ofi, ad
fölön promi e matikön ko of. Däl
pibegöl pägevon ome, ed el Aroeng Binang ädevegom ko melaflors lü ledom jiplina okik.
Tü del et
jiplin ikobükof dönu lä ok konsälalis oka ad dakonsälön dö sedäb okik: Aroeng Binang ädajonom oki in konsälalecem ko medin so vemo pidesiröl, ed ädoseidom oni
len futs jiplina sublimik okik. Lienäd
freda äpubon su logod dolik ela Maha Praboe Kalasekti, e posä idanof eli Aroeng Binang, ägolof lü cems okik ad blufön medini. Pos
atos äslipikof, e ven ägalikof, äsenof oki go sauniki. Ven
igekömof ini konsälalecem, äbegof ele Aroeng Binang ad nunodön dö täv omik, e ad nunön ofe, kiöpo ituvom fino flori saunüköl.
El Aroeng
Binang äkonom
täno fätotis okik küpäliko fa jiplin oka pädalilölis. Ven
ifinükom konoti okik, el Kalasekti
ävokädof:
Danob oli go
ladöfo, o Mas Toemenggoeng Aroeng Binang! Das
edagetob dönu sauni, debob dani te lezile olik. Nemi
olik votükob sekü kod at ini Kjahi
Soerti (= utan, kel fägom ad fölön
vipi), bi efölol vipi jiplina olik. Lekevi,
kö etuvol melaflori, labedob, e gevob one nemi : Dahar. Melaflor it obinon fovo el soesoeh
manoek lawet (= näst melasvala), ibä
de medin at frut vemo mödik binon spetabik pro menef.
VII:55:2003
DÖ BUKS NITEDIK
FA DOKAN ALBERT SLEUMER
Buk balid,
kel föro pebükon me tonats livik fa hiel
Johann Gutenberg in zif Mainz zao ün yel 1445, no äbinon bib,
ab poedot in Deutänapük pelautöl, ä mö pads veldegfol gretik, dö sibüils. (Jiprofetans in miteodav).
Tän
bük äfovon de samäds degvel gramata ettimo mu famika
hiela Donatus (so penemöla ma gramatan di Roma:
Aelius Donatus,
kel älifom zao ün yel 350 pos Kristus).
Pas ün yel 1453 el Gutenberg äprimom büki biba latinik,
kela adelo nog samäds lölöfik u tio lölöfiks nemödiks komädons, e de kels fe
samäds degtel teiko dabinons in Tats Pebalöl Lamerikäna.
Bib fa el Gutenberg pedabüköl pacedon reto as buk
jerikün vola.
As
buk vönädikün vola pacedoy papürod Prisse in bukemöp netik di Paris, bi ma ced valemik pelauton zao ün yel 3350 bü
Kristus. Hiel
Prisse d'Avennes
(1807 - 1879) ituvom oni in sepül nilü el Thebae in Lägüptän.
Buk gretikün vola binon kaedem naatomik se yels : 1823 - 1830, kel labon geiloti metas 1,9 e vidoti meta
0,9. Binon
in bukem febodajula tatik in zif Wien (Lösterän),
Bib pepenöl no
binon mödiko smalikum (sevabo mö mets 1,6 x 1,1), kel pakipedon in Linglän.
Lebuki sümik dalabon bukemöp regik in zif Stockholm (Svedän)
in diababib
sonemik. Te
töbiko mans nämik tel kanoms tovön oni.
Buk smalikün ädavedon ün yel 1897. Äpubon in gretot mimmetas 9,5 x 6 in zif Padua (Litaliyän) e ninädon padis teltumjöl. Ninädon penedi hiela Galilei, e seledotis votik.
Ab mu pülik binon kaled di Karlsruhe (1826), kel labon gretoti zimmetas 2 x 1,5 e vetoti gramas kil. In bukil dabinons: kaled äsi magods lul e zifakaed zifa Karlsruhe.
VII:56:2003
NUNILS SE VOL LÖLIK
BIRABAN LEGUDIK
Biröp ela Klosterbräuerei in zif Neuzelle (Deutän) edatuvon biri, keli kanoy drinön - i leigo gebön ad banön oki. Birajämpod at maifükon hogülis e nüdranon ini skin. Komandoy ad gebön
liätis kil bira pro banam. Pos foldil düpa osmeloy gudiko!
REINATOFS NO BENOKÖMIKS
Flitöms Rusänik eboumons* me kiemods lefogis ad stopön reini falöl sui päräd
Presidala Vladimir Putin in zif St. Petersburg.
Flitöms fol äkoedons falön ini lefogs pounis mäldegmäl
kiemodas ad stigädön reini tusunik*, e seko ad moükön kumami* reina. Tatak at päbüdon fa reiganef Rusänik ad fümetön*
stomi gudik dü visit de plu ka voladugans foldeg.
NESEV NOLAVIK
Neplu ka laf publüga Nolüda-Lamerikänik e te kilid publüga Greta-Britänik
sevon, das tal tulon, balna a yel, zi sol, sagom profäsoran John Durant de Niver zifa
Oxford (Linglän).
Plu ka Nolüda-Lamerikans daülik telmil e Greta-Britänans daülik telmil päxamons tefü
jenöfots
nolavik.
Säks veldegmäl päplösenons ones ad fümodön* nolis
stabik* nolava. Te
mäl dötum Nolüda-Lamerikänanas e vel dötum Greta-Britänanas äkanons pacedön
noliks* tefü nolav, ma gased tiädü : Nolav.
BOUMÖN
to bomb
NOLIK
literate
FÜMETÖN
to determine
PÄRÄD
a parade
FÜMODÖN
to verify
STABIK
fundamental
KUMAM
an accumulation TUSUNIKO
prematurely
If reidans obsik logons bosi nitedik in gaseds olsik
, begob ones ad sedön onis obe ad ninükön atis bevü Nunils se Vol Lölik. Danis mödik ! ! !
FIN