X:76:2000

 

TÄVAVENTÜR  IN  LAPÄN  (V)

FA  KARL  MAY

 

                          Jainils at äbinons fe sleniks, ab peflököls me zöns nesleitovik se renaskins;  ädaloy konfidön mani vätikün ones.  Du äkipob soni,  jainil telid pädoniogivon, me kel äsötom lentanön fati.  Atos äjenos in tim brefik e tän bofikans pälöpiotiroms.

                         

                          Fat Pent äfalom stifiko ini nif.

                         

                          "Binom deadik !"  el Nète äyamom.  "Lanans badik äberavons lifi oma !"

 

                          Äxamob Lapänani bäldik.  Lad oma äflapülon e lim nonik oma äjinon peviodöl.  Sekü atos, ätrodob votikanis :

 

                          "Sotn ela  -  lifom !  Nos defos ome plä te sevälöf.  In slitod älabom pladami kinik,  o Nète ?  Slitod no jinon binön dibik."

 

                          "O härra  (=  O söl !), binon dibik, vemo dibik e lepetegöl me glad" ägespikom.  "Ab binon nabik e sekü atos sped oma äblibon traväro stegöl ed äkipon omi."

 

                          "Vékes auto  -  milag kion !"

 

                          "Si, Yesots  (= Yesus)  saludik egaledom omi.  Ab sagolös, binos - li mögik, das ba odeadom too ?"

 

                          "Binos mögik, das kap oma älenflapon ta glad.  To klotam bigik binom stifik demü kold e klu fümo ebinom vemo lunüpo in gur;  sekü atos, niludob, das pestorditom;  ibo ya lunüpo idagalomöv, if evedom - la te sevälöfik.  Sumolsöd bemülis boadik e mekolsöd polömi.  Polobsöd omi lü ludom.  Seiman büspidomös e blinomös nifavabi ko ren, dat orivobs vifikumo zeili."

 

                          "Ob  odunob  osi !"  el Káke  Keira  brafik  älofom  oki.    "Somo

 

 

                                                             

 

 

 

X:77:2000

 

ospidob, das no oflodob e givob oles plädi oba;  ibo nen pläd no okanols mekön polömi gudik."

                                                                                                             

                          Ädejetom plädi veitik, äsumom spedi e güni ed ägeslifom me nifajuks ma veg ot, ma kel ikömobs.  Yufü pläd, bemüls boadik e jainils, polöm legebovik päyümon;  fümiko ätanobs pesavölani su polöm ed ägetävobs.  Natiko atos ävedos fikulik obes, ibo no äbinos nefikulik ad blinön böladi as nepeviodöli love slitods.  Atos äflagos prüdi e timi so mödikis, das nifavab ya äbinon dono len bel ven ärivobs kamaläni.  El  Káke Keira vüo iloenom plädi de el Anda.

 

                          Nesevälöfan pälentanom su nifavab e poso ägolobs levifiküno love plen nu smufik e sefik lü ludom.  Natiko nifavab patiröl fa ren vienavifik älükömon büo ko nök Sätte, kel äregom oni, ka obs e, ven ideseitobs nifajukis ed änütridobs, ätuvobs fati Pent, kel ya äseatom nilü fil.  Äbinom nog nesevälöfik, ab too mot Snyära yufü dauts oka älufulükof yamöl e plonöl ledilis renabluda eflodöl ini mud mekädo pemaifüköl.

 

                          "Vilols - li deidön omi !?"  älüvokob ofis. 

 

                          "Blud binon gudik pro valikos, härra !"  ( = o söl !)  älesagof obe.

 

                          "Nu te dämon omi !  Sesumolsöd oni dönu e maifülkolsöd klotis oma.  Labob medini gudikum."

 

                          Dido in tävasak evedöl ya levagik, älabob medinis nonik pläamü fladili lafo pefulöl me tintur ela arnika, ab med at äbinon legudik pro sanam vioda ejenöl sekü fal, if no i koapadils ninedik pidämons.  Klots pämaifükons ad yufön natemi, e, bi els náfta u salmiak u sümikos is no ädabinons, äbegob snüfatabaki.  Alans ästunons vemo, das man ti deadik tabakisnüfomös, ab too boks pemököl me renaskin pälofons obe sunädo.  Lapänan levemo löfom tabaki, ti äs geini, ab bi lesuvo nelabom ati, smökom e tabakisnüfom vemo e seko boks saidik ädabinons is in ludom.

 

 

 

                                                             

 

 

 

X:78:2000

 

                          Ägivob nesevälöfane lemödoti ini dil ut logoda omik, keli Lapänans ai nemons eli nyuòne  (= nudi), e no ämutob luno stebedön vobedi pedesinöl;  flom tipik äfomon plifis, logalips färmik äprimons ad dremön,  mud ämaifikon fe nevifiko, ab so veitiko äs äkanon, cügs pebesmivöl me picinaleül ta kold e ta nimils valasotik äsvelädons, e poso utos äjenos, pro kelos püks netas valik labons maloti te bali, sevabo :  "a - a - ac - cö !"

 

                                                                       (Fövot ün mul balidkömöl)

 

 

 

PÜKS  DEADIK - LI ?

FA BRIAN R. BISHOP

 

                          Dü dels vel primü gustul,  äspikob te latiniko in kolköm belgänik.  Kis?   Spikön valiko püki deadik - li ?

 

                          Kikodo ?  Dü vig at, skil obik dinädü pük pepenöl e lautots vönädik gudikumon,  plu ka ai medü stud sufädik.  Id ätuvob lifi püka.  Igo üf pük no plu aldeliko pagebon äsä pigebon,  älogob püki geböfiki, jöniki, tikaviki.

 

                          Ab i plitos obi gebön püki fa pösods mödik pavoköli deadiki  -  Volapüki.  Pidabiko jünu te balna egebob Volapüki in spikot.

 

                          Kanoy kodü atos spelön, das semikna okanobs noganükön kolkömi igo smalikün medü e tefü pük obsik.  Kif u kim vilof u vilom - li ?

 

 

LOTER

 

Loter  binon  trip

Su fopans valik;

E lelobobsös süli

Cedoy tripi at püli !

 

 

 

                                                             

 

 

 

X:75:2000

                                                                                                                         

obs frenömis e yumi ed efuliopömobs lutaluibarifis.  Eläükobs bänsini.  Kumulator fledülon oki it. 

                                                                                                             

O!  tio glömob nog bosi.  Pladolös glutapiri nulik ini fläkömalampad föfik detik Omutobs toodön neito ed at obinon nonelaböfik.

 

Blesirö !  Gudos;  atos binon val, keli neodobs  (ü:  val binon blümik !  u:  val pefidunon !)

 

Magifö !  Edunol vobodi lobabiko.  Ekö !  is suäm kalota binon  (u:  Is getol suämi kalota).

                                                                                                 

VÖDEM  KAENIK

 

BÄNSINACUB  petrol tank    

BÄNSINACUBÖP  filling station  

BINÄDÜKÖN (OKI ME)  to assemble

BUJID  sparking plug 

FLEDÜLÖN  to charge (battery)         

FLÄKÖMALAMP  headlight                 

GLUTAPIR  a bulb                 

KARBURÖM a carburettor                

KAROD  (car) body(work                   

KUMULATOR  a battery                   

LUTALUIBARIF  a tyre                    

MIOTAJELÖM  a mudguard            

PÖMÖM a pump

STARTIKODÖM ignition

STIRALUIB (steering) wheel

STOBÜLÖN  to stall  

STUMABOED  dashboard

TOODAKAPÜT  (car) bonnet

TUIN a hose(pipe)

VITÜRIKLUINÖM   windscreen wiper

VIFÜKUMAMAKURB accelerator  

YUM  transmission

ZILID a cylinder

ZIGARÜLIFILIDÖM a cigarette lighter

MEKÄDAM  TA  VOMS

 

                          Mekädam in dom ta voms e jipuls binon säkäd gretik volik.  In Nikaraguvän luldegteldötum vomas pesäköl eplakofs mekädami in dom, ed in Lindän foldegluldötum manas lekoefoms, das emekädoms ta matan.  Nüns de Greta-Britän e de Tats Pebalöl jonons, das foldil vomas siofs in tef at.  Nüns at rigädons se nunod de fünod pro cils (UNICEF).  Ma el UNICEF, mäldegbalion vomas da vol edeadofs kodü mekädam in dom. 

 

 

 

                                                             

 

 

 

X:74:2000

 

LÄRNOD  FOLDEGLULID

DIL BALID:  MOTORAVAB  Ü  TOOD

 

                          Pluamanum motoravabas, keli tuvoy in Merop romenik pemekons in Lamerikän  (ü: in Tats-Pebalöl Lamerikäna).  Too aniks dabinons, kels penüveigons se Linglän, Fransän, Deutän, Litaliyän.  Bi motoravabs binons so jeriks, pösods tefädiko nemödiks dalabons onis.  Ebo demü nebundan at nems diladilas, me kels tood binädükon oki, no binons vemo sevädiks pö pöp.

 

                          Motoravabs in Lamerikän pefabriköls labons kösömiko zilidis jöl u mälis.  Uts labü zilids fol ya tio enepubons.  Klülos, das uts labü zilids jöl fefilükons bänsini mödikum, ab binons nämikums.  Kösömiko vifükumamakurb binon näi stiraluib.  No nelaböfik binon lemödot datuvotas nutimik, äs radion, zigarülifilidöm, glok, e r, kels pepladons ini stumaboed.  Motoravab obik binon vemo nulädik.  Fulükob bänsinacubi se pömöm me tuin.  Motoravab labon nemu zilidis jöl;  su toodakapüt gretot vaba penunädon.    Karod  binon  gretik, luibs fol  binons gretiks, leigoäsä miotajelöms.  Föfavitür labon vitürikluinömis tel.  I bänsinacuböp e garad binons mu nulädiks.

 

DIL TELID:  FIKULOTS    TOOD

 

Viloböv, das xamülol toodi oba.  No sevob dub kis stobülon.  No sevob, va karburöm no jäfidon u va bujids mutons paklinükön.  Alo no jäfidons gudiko.  Id omutol fledülön kumulatoris, bi egebob startikodömi tu mödiko.

 

Gudö !  jinos lü ob, das vobod oflagon düpi bal u telis.  Kanol - li leadön blibön is toodi olik, dat kanob xamülön oni kälöfiko ?

 

Ko blesir mödik !  bisä onäton täno lölöfiko.

 

***    ***    ***    ***    ***    ***    ***    ***    ***

 

He!  tood binon - li ya nätik ? 

 

Lesi !  vobod no äbinon mödik.  Te ämutobs klinükön karburömi.  Steifülös seimna oni !  Glorö !  Kiogudiko motor jäfidon !  Plä nätükam motora,  emenod-

 

 

 

                                                             

 

 

 

X:80:2000

 

PLIN  SMALIK  (XII)

FA ANTOINE DE SAINT-EXUPÉRY

 

                          Planet sököl päbelödon fa ludrinan.  Visit at äbinon vemo brefik,  ab äblunon plini smalik ini glumaladäli gretik :

 

                          "Kisi dunol - li us ?"  äsagom ludrinane, keli ätuvom eseadöli seilo fo konlet fladas vagik e konlet fladas fulik.

 

                          "Drinob,"  ägespikom ludrinan lügöfiko.

 

                          "Kikodo drinol - li ?" äsäkom ome plin smalik.

 

                          "Ad glömön,"  ägespikom ludrinan.

 

                          "Ad glömön kisi - li ?"  äseividom plin smalik, kel ya äpidom omi.

 

                          "Ad glömön,  das jemob,"  äkoefom ludrinan,  kapi donükölo.

 

                          "Kodü kis jemol - li ?"  äseividom plin smalik, kel ädesirom yufön omi.

 

                          "Jemob bi ludrinob !"  äfinükom ludrinan, kel äkeninükom oki fifümiko ini seil.

 

                          E plin smalik ämogolom, kofudöl.

 

                          "Daülans fümiko binons mu, mu bisariks"  äsagom oke dü täv.

 

 

 

 

 

 

RAÄNIDS    DINOSAURS

Raänids äkömons su tal bü dinosaurs.  Tuvots brefabüik fösilas raänidas in tat Lamerikän ela Virginia ed in Sulüdafrikop blöfons, das raänids,  as bid, binons ti kilna vönikums,  ka äcedoy onis;  sevabo :  plu ka yels 240.000.000.

 

 

 

                                                             

 

 

 

 

 

X:81:2000

 

JAKOB  SPRENGER  -  DÜNAN VOLAPÜKA

 

                          Cifal  kilid  Volapüka pämotom tü del 8id mayula yela 1872 in Jveizän.

Pals  omik  äbinons  feilans  balugik;  fat äbinom zuo nog cimiklinükamamastan

calöfiko picälöl.

 

                          Hiel Jakob äbinom cil mälid se gems vel : blods lul e sörs tel.  Ävisitom pöpajuli e realajuli, ed äkömom ün yel 1887 ini gümnad in zif Einsiedeln e de 1888 ini gümnad kantonik in Freiburg (Jveizän), kö ävisitom (pos fiduin gümnada) dü yel bal niveri usik.

 

                          Steif omik äbinon ad vedön gümnadaprofäsoran, ab fat omik äperom monemi lemödik, e ad vitön badikünosi, el Jakob ämutom tuvön sunädo cali, mesedi blünöli.          Äsludom  ad  jäfön  as bukädan ä  büsidacif  brodabüsida; ävedom ün 1907 fabrikan nesekidik, ed äplöpom ad dagetön ünü tim jü yel 1914 dalaboti ze gretiki.  Volakrig  balid ün 1914 ävobädon lefaili brodabüsida.

 

                          Bäldotü yels te degtel äseivom Volapüki, ed elöfom dü lif lölik okik leladälo diali jönik valemapüka. Mot ela Jakob yunik iremof diledi fromada, keli in delagased pivilupon.  Da papür äkanom logön bükoti, ed ävilom sevön utosi, keli bükoti ätefon.  Sekü atos äkipom diledi fromada foi lok, ed äreidom täno ad süpäd okik nuni lobülik dö Volapük.  Ätöbidom ed äplöpom ad dalabön gramati Volapüka, ab at pädesumon ome e stud Volapüka päproibon, bi ämutom lärnön ettimo latini lä topapädan. Bäldotü yels degjöl äprimon, as studan in Freiburg dönu studi Volapüka ed äspikom us spikädi balid okik dö ä gönü Volapük.  Ün hitüpavaken yela 1891 Cifal Schleyer ävüdom omi ad nüsedön  vobodi  ze  gretiki  in  Volapük, kelosi id ädunom, ed ägetom demü at diplomi Volapükitidana bäldotü yels degzül, ed uti tidala bäldotü yels  teldeg- bal.      Päcälom  ad  kadäman Volapüka bäldotü  yels  luldegvel;   ad  kadämal bäldotü  yels  mäldegvel  e fino ad  Cifal Volapükanefa ä Dilekan Volapükakadäma bäldotü yels veldegmäl.

 

                          Äbinom balan fünanas ela Lelivükamafed Bevünetik (= Internationaler Befreiungsbund),  kel ägebon Volapüki as dakosädamedöm bevünetik.

 

                          Cifal Sprenger ai ekälälom Volapüki, ed ekomipom nämöfo pro dials ona.

 

 

 

 

                          SIRKÜLAPENÄD

 

 

                                                                                                                                     

 

O Volapükaflens Löfik !

                                                                                                             

                          Adelo  egetob  penedi  publügik  söla Haupenthal, keli etuvob i nitediki, i muifiki.   No tefon Volapüki, bi ma om, pük obsik ya edeadon id esepülon;  tefon Sperantapüki.

 

                          Dü yels brefabüik, estudoy mufi Sperantapükik in Deutän ed in Fransän, e stud at efinikon me kluds vero stunüköls, sevabo, das Sperantapük nevifiko peron veüti, keli jünu ejuiton.

                                                                                                                         

                          I stud padunon fa lanavan e bevüpükavan famik, dokan Tazio Carlevaro se Jveizän.  Ekö setrat se stud omik tiädü :  "Sperantapük - olailifon - li love yel 2045 ?" :-

 

                          "Sperantapük no plu dabinon in seved Jveizänanas. (Dalobs is i ninükön nemi läna obsik - redakan).  Ni äs bos jenöfik, ni äs bos mögik.  No in tör, no in dip, no in nolav,  no in muad,  no in lärn,  no in cal,  no in ted.  Binon nelogamovik e no peküpöl :  no in buks,  no in gaseds,  no in bukiselidöps,  no in bioskops.  No labon pladi in disin seimik sogädik, in vision nonik fütüratima."

 

                          E profetom sökölosi :-

 

                          "Nelogädikam binon fät pükas mekavik valik.  Ün yel 2010 muf ela Ido onelogädikon.  Ün yel 2020 obinon turn ela Interlingua.  Ün yel 2045 niludo obinon finükam mufa Sperantapükik, kel ovotikon in mufil bäldikanas semik, kels jenöfo no okanons suemön, das bos no jäfidon tefü säk lölik.  Ün yel 2100 Sperantapük obinon musedot."

 

                          E cedis olik in tef at vüdom

 

                                      Ralph

 

                         

 

                           

 

                         

                         

 

Hosted by www.Geocities.ws
GridHoster Web Hosting
1