SIRKÜLAPENÄD
O Volapükaflens Valöpo!
Amul binob vemo fredik. E kikodo? Fino Volapükaflens tel jenöfo edunoms bosi pro Volapük.
Flen Francesco Felici, kobü flen votik nemü Massimo Acciai, efünoms eli „Kosäd Litaliyänik Volapüka.” Kredob, das binon noganükam balid ad pafünön in Yurop, plä „Zän Volapüka” e „Flenef Bevünetik Volapüka” in Linglän, sis dead söla Johann Krüger.
Zeil kosäda at obinon ad propagidön Volapüki in Litaliyän. Jenöfo el Massimo ün tim at jäfom me lautam gramata vemo brefika Volapüka Litaliyänapüko. I desinoms ad lautön tidabuki pro oktidäbs Litaliyänik äsi vödabuki. Do oneodoms timi saidik ad fidunön dinis at, spelob ladöfiko, das obinos prim niteda valemik pro Volapük in Litaliyän.
Benovipob bofikanis flenas at demü lanäl gretik omas.
Ekö i sam legudik pro obs Kuradükon obis ad vobön ai plu pro Volapük e ad propagidön oni da vol lölik. Ün tim nulädik at, dabinons pöts gudik ad lärnön püki me Vüresod - milag gretik attimik. Suno olabobs vödabuki : Volapük/ Sperantapük e Sperantapük/Volapük.
Fütür Volapüka binon sefikum ka büo, danädü flens lanälik, kels jäfons me pük jönik e frutik at.
Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes
sedom
Ralph
IX:66:2003
RÄTS NITEDIK
TÜB ROMA
„Tüb at roma binon plu ka lafofulik”
äsagom hiel Frederik.
„No baicedob,” ägespikof jiel Katrin.
„Tüb at binon läs ka lafovagik.”
Nen mafetöms, lio äblufof-li jiel Katrin, das äverätikof? No ädabinon tegot su tüb, ed imosumoy romi nonik.
PAPÜRAPON
Sumolöd miligafladis glätik vagik tel, äsi kövi. Stanükolös täno miligafladis flanü
od su tab, ko spad saidik ad seidön vü ons kövi.
Seidolös kövi de flad bal jü votik. Nu sumolöd miligafladi vagik glätik nog bali
e stanükolös ati zänodü köv.
Ho vi!
Ekö flad, kel edofalon sui tab!
Lio kanoy-li dunön osi, das miligaflad blibon su köv nendas dofalon sui tab?
TRIBÜT CILAS
Ai elöfob cilis. Enemoy cilis mäl oba :
Donald, Regin, Minid, Fabian, Sofiad e Lalfred.
Nu matan lelöfik oba omotof cili nog bali ünü muls kil. Ya sevobs, das obinon hipul, ab no sevob, va obinobs
in Deutän ud in Linglän ün tim et.
If obinobs in Deutän, nem, keli ovälobs obinon-li : u Yakob, u Mikael, u Peter, u Simon-li?
Ab if obinobs in Linglän, nem hicila obinon-li : u David, u Timot, u Con, u Max-li?
TIKODILOVEBLIN* - LI?
Säkolös eke ad penön vödi seimik su kötot papüra, nendas ol logol
oni. Nu
yülolöd, das in pok olik labol jenöfo kötoti papüra votik, su kel pepenos ebo ot!
Lio kanol-li garanön atosi?
(Tikodiloveblin = telepathy)
IX:67:2003
KLEIKÜLÖD, BEGÖ! SÄKÄDI OBIK
Reidan vilom sevön bosi dö vöds : AT ed ATOS. Vilom sevön, va dabinons noms tefü vöds somik. Samo, daloy-li penön
: at binos; atos
binon? I vilom
sevön, va daloy-li gebön
vödis : ATON(s), ATOM(s), ATOF(s)?
- - - - -
- - - - -
- - - - -
- - - - -
Suemob kofudi reidana at.
Jinos obe, das foms ela AT pagebons semikna pemiko. Ab daloy sagön, das AT binon vöd valemik. Seko foms : at(s) binon(s); elogom ati(s) binons verätiks.
Ab semikna viloy gebön vödi : ATOS (te in balnum) ad sinifön dinädi
patik. Samo
: atos binos (u : binon) gudik. In tef at, no sevoy kise „binos” mäniotülos. Jenöfo binos neudik. In tefs somik, daloy gebön : atos binos (u : binon). „Atos” i traduton
vödi „it” (Linglänapük) e vödi „es” (Deutänapük). Samo : Binos reinöfik; binos düp folid, e ret.
Vöds ATON(s) e ret no dabinons in Volapük. No daloy sagön : man binom okiälan; no löfofs atomi, e
sümikosi, bi Dokan de Jong no äcedom, das gebi somik äbinon frutik. In tef at sagoy balugiko : „no löfofs hiati”
(u : „no löfofs omi”).
Pösodiko, buam obik binon ad finükön värbi sököl
me „-os” pos vöd „atos,” ab äsä esagob, binon te buam obik.
Daloy i labön finoti : „-on.”
LEON E BALHON (TUVEDOT)
Dels, ven leon äkanon sagön : „Älugob ädelo” äbinons mudel (noöl verati) e dödel (sagöl
verati).
Dels, ven balhon äkanon sagön : „Älugob ädelo” äbinons dödel (noöl verati) e sudel
(sagöl verati).
Dels soelik, ven nims bofik äkanons sagön : „Älugob ädelo” binon seko dödel.
IX:68:2003
LIF E DEAD IN ZIF 'SHANGHAI' (FINOT)
Ab
jiel Nien älailifof dinis valik at sekü vil e kalad nämiks oka. Dü tim in fanäböp ägetof te bukis hiela Mao äsi propagidi se delagaseds kobädimik. Ab de utos, kelosi äsagoms gardans, ädasuemof, das töb bolitik äglofon in palet.
(Jenöfo
dasteif* äpluikon bevü calans veütik paleta, samo bevü hiels Mao, Zhou Enlai e matan ela Mao : jiel Jiang Qing, kel äbinof liman „Lusoga* Folanas,” kel isteifülon ad lovesumön reiganefi deadü
el Mao.
Träit
jiela Nien Cheng dü fanäbam* pävotükon fa muf at nedetio/detio pendülöma bolitik. Cifodans
ästeifüloms ad blegükön ofi me luduns valasotik, ab nos ökanos plöpön ad atos.
Bi
leziöb ofa äbinon koldik e luimöfik, äsufof tatakis luegaflamata.* Leigo äfibükof ed äsäkuradükof kodü nelab nulüdota gudik, luta
flifik e solanida.
„Ab
datik, das ba öperob-la kani ad tikön kleiliko äjeikon obi plu ka jenöf, das hels oba äsefalons
nameto*, das gingifs äbludons, e das iperob väti mödik. Seks lanavik id äprimons ad pubön. Suvo vim obik äbinon ad däsperön . . . ”
El
Nien ye ädatikof siti prüdik koapaskilükama ad stütön sauni oka.
No
ävilof, das gardans ädasevoms zeili oka. Ad skilükön oki tikäliko, äresitof poedotis, kelis ilärnof as cil
-
id
ädalärnof balädis* ela Mao nenbuko.
Lögs
ela Nien ämufülons,* e gug sägik ofa äkodon, das vög ävedon visip raudik.
„Spikolöd
klilikumo ! Vilol-li klemedön ?” äsäkom man klotugik.
Ädunob
steifüli gretik. Ko näm valik oba äplöpob ad gespikön :
„No
döbik !”
„Seko
fümiko podeijütol !”
Äsegolom
se leziöb . . .
Bi
no äkanoy breikön vili ofik, cifodans fino älibükons ofi ün yel 1973.
IX:69:2003
„Binos
tim levemik, no-li ? Yels mäl e lafik in fanäböp binon tim lunik ad fanäböpön* pösodi
nedöbik,” äplonof.
Dido lan ofa nog äbinon levikodik.
El
Nien Cheng ävedof tidan, ab yels okömöl vel äbinons tio so fikuliks äs yels, kelis
ilifädof in fanäböp.
Äsevof
vütimo, das daut oka ideadof sekü kods müsterik.
Rüb
äpubon valöpo, e patiko bevü calans reiganefa. Tsyinän ivedon ai plu neprogedik.
El
Nien ai päsökof fa ganetans reiganefa. Ai plu äminiludof, das jidünan, äsi flens nätimik - igo anikans studanas oka, äbinons nunans reiganefa. Prüd äbinon nom ofa tefü valikos, kelosi id äsagof, id ädunof.
Pos
tim nelunik, el Nien ädasevof, das ömutof lüvön lomäni oka. Too motäv ofa muton kobojenön ko ceins bolitik.
Tim
no äbinon gudik jüs el Den Xioping ägegaenom nämäti ed äfövom boliti veitacedikum.*
Ün
yel 1980, el Nien Cheng liedo ämofugof se Tsyinän, e pos tim anik älödof in zif Washington, (DC) kö
älautof „Lif e Dead in Zif Shanghai”.
„Te
God sevom, vio vemo isteifülob ad blebön fiedik lomäne obik,” äfinükof netuükamo.
„Ab
äneplöpob löliko, dub döbot nonik oba, ad dunön osi.”
VÖDS
FRUTIK
BALÄD
an
essay
LUEGAFLAMAT
pneumonia
DASTEIF ambition
LUSOG
a gang
FANÄBAM imprisonment
MUFÜLÖN
(to) wobble
FANÄBÖPÖN to be in prison
NAMETO
by the handful
KLEMEDÖN (to) surrender VEITACEDIK liberal
IX:70:2003
VÖDS FOL . . .
Fa hiel „Tsjekhov”
Zedel nifüpik klilik . . . Flod binon vemik, nif kniron dis futs, e pö
jiel „Nadenjka,” kel kipof obi len brad, krugüls su tämeps e daun sus löpalip petegons me frod
largentöfik. Stanobs
su bel geilik. Fo
obs plen skapik tenikon de futs obsik jü lestab fälida, logobs äsvo ini lok. Näi obs slifavabil smalik me stof klilaredik petegöl
dabinon.
„Slifavabobsös donio! o „Nadenjda Petrovna!” dabegob ole, te mö naed bal! Lesiob ole, das oblebobs sefiks.”
Ab „Nadenjka” dredof. Spad lölik de gumajuks smalik ofik jü fin donik bela gladik jinon lü of as gufur dredabik levemo dibik. Tikäl ofa binon teafülik, e natemam ofik stopon, ven logof donio. Ab kis bo ojenos-li, if oriskof ad flitön ini gufur?! Odeadof, operof täläkti!
„Dabegob ole!” sagob. „No dredobsös! Ga suemol, das atos binon smalakurad, dredöf!”
Jiel „Nadenjka” yilidof fino, e logob ma notodot logoda ofik, das dub yilid riskädükof lifi okik. Seidob ofi paeliko e dremiko ini slifavabil, bradob ofi, e stürob obi ko of ini gufur.
Slifavabil spidon äsä günaglöb. Lut paduflitöl flapon ini logod, roron e feifon in lils, sleiton e knibon doliko; vilonöv desleitön kapi de jots. Dub jok viena no labobs nämi ad natemön. Jinos, äsva diab it egleipon-la obis me kluvs oksik, e tränon-la obis rorölo ini höl. Yegs züik kobioflumons ad strip lunik . . . nog dü pülatimil, ed obs - so jinos - opäridikobs!
„Lelöfob oli, o „Nada!” sagob lafalaodiko.
Slifavabil primon ad vegön ai nevifikumo. Ror e brum slifabemas* no plu binons so jeikiks, natemam sästopon* e fino stadobs dono. El „Nadenjka” binof ni lifik ni deadik. Binof paelik e natemof töbo . . . Yufob ofi ad löädön.
„Demü prem nonik oslifavabob dönu,” sagof, du lülogof obi me logs lejekik. „Demü bos nonik in vol! Binob tio deadik!”
IX:71:2003
Boso latikumo säkofudikof, e logedof obi säkölo ini logs: va espikob-la vödis
fol et, u va te ekredof-la in lenoid viratepa, das elilof onis.
(Petradutöl se Rusänapük fa hiel F. J. Krüger)
VÖDS NEKÖSÖMIK
SÄSTOPÖN to come to a standstill SLIFABEMS runners (of sledge)
NETAKED
Slipülöf nevifik.
Lögs plumbiko vefons
Smilil ziflitülon vamüliko
in cem dremülöl.
Golon, kömon, mojedon oki,
ziikon, e fino pölavegon . . .
Vilupob täno obi
ini mem kisa semik ola,
e laiziikob . . .
NAMS
Nams, kels de koap mofugons,
e kö koap tüvon sefädöpi;
nams, de kels mürons
lefäks pesofüköl.
Nams dreda, deadama,
drenöls dub soaf löföl.
Nams dremöl silo,
branöls solo, deadöls dago.
Nams epölavegöl in röbül,
kels nevifiko panüsügons
Dub koap müätik.
(Fa hiel Francesco Felici)
IX:72:2003
NUNILS SE VOL LÖLIK
DEAD FA BIENS
Hipul bäldotü lifayels degbal ädeadom posä pätatakom e pästegülom
fa biens milik in Mäxikän feilanik*.
Jenot at äjenon ven hiel Celso Hernandez iskänom kümami bienas, kel änäston
in bim. Cils
ä daülans anik id ästanons nilo, ed i pätatakons fa biens, ab älailifons to stegüls
lemödik. Cifodanef
äsesmokädon* topi ad dadeidön* bienis.
BLIT BREFIK PAPROIBON
Cödan* in zif Scunthorpe (Linglän) äbüdom kusadäbi ad gegolön lomio
ad lenükön bliti lunik. Äsagom, das blit brefik no söton palenlabön in cödöp. Kusadäb äbegom säkusadi, ab äplänom,
das ikömom stedo de vob oka as pavan, kö stom äbinon tu hitik ad lenlabön bliti lunik. „Neai odälob, das seiman
stanonös fo cödanef at in blit brefik.
Mutoy jonön stimi is,” äfövom cödan. Posä ägekömom foi cödanef, pladulan
kusadäba äsagom, das no idesinom ad jonön nestimi.
GALIKOM POS YELS DEGZÜL
Man in Tats Pebalöl Lamerikäna egegaenom sevedi pos yels degzül in komad*. Eglidom moti oka, kel ästebedof
flanü bed. Ma
of, ebinon milag. Hiel Terry Wallis (bäldotü
lifayels kildegzül) ibinom lä Zän Sanavik tö „Mountain View” (= Selogam Belik), tata Arkansas, sis yulul yela 1984 ven
tood oka itroivon.* Daut
nemü Amber pämotof brefüpo bü mijenot.
Anu labof lifayelis degzül e söl Wallis sagom, das vilom futogolön
dönu pro of. Binom
viktim follimaflapa* sekü toodatroiv.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
CÖDAN
a magistrate
KOMAD
a coma
DADEIDÖN
to exterminate
SKÄNÖN
to anger
FEILANIK
rural
SESMOKÄDÖN to fumigate
FOLLIMAFLAP
quadriplegia
TROIVÖN
to crash