SIRKÜLAPENÄD

 

 

O Volapükaflens Valöpo!

 

                          Ün tim at dels vedons lunikums, fors florüpik florons, e sol nidon ai plu.  Yeladil jönik kion!

 

                          Su pad balid Sirkülapenäda ämulik id elogobs vio Volapük floron in Vüresod.  Sekü atos, mens mödikum da vol olabons pöti gudikum ad lärnön bosi tefü pük at.  Dabinons tidodems tel gudik, dabinons i vödabuks e reideds valasotik.  Utans, kels sevons nosi tefü Volapük no kanons blöfädön, das nüns tefik defons.

 

                          Ün mul at kanobs reidön dö lifajenäd Cifala : Johann Schmidt.  Cifalam omik äbinon mu fikulik kodü stad bolitik ettima in Deutän.  Nekotenikam kinik ad mutön sufön neletianis somik ven desiroy dilön ledivi pükik somik ko kemens!

 

                          Gramatagul amulik tefon vödi „pö.”   Reidan, kel vilom labön kleilükami sagom, das vöd at kodon ome fikulis mödik.  Mutob sagön, das Volapük kanon notodön tikamagotis difik medü vöds patik.  „Pö” binon vöd somik.  Plä gebön ai vödis staböfik, binos gudik ad välön vödis seledik ad difükon vödemis.  In tef at, „pö” no binon ai bligik, ab semikna komandabik.  E leigoso pro vöds votik somik, kelis kleilükobs in sököd vödas at.

 

                          Benovipob fleni gudik obsik :  Igor Wasilewski, kel obinom matan anu.  Yelis mödik matafreda ledesirob ones, e fümob, das ovilols i benovipön päri yunik at pö tim mu patik at.

 

                          Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes

 

                                      sedom

 

                                      Ralph


IV:26:2003

 

MUSIGAL  VOLAPÜKA

LIFAJENÄD CIFALA FOLID VOLAPÜKANEFA

 

                          Hiel Johann Schmidt pämotom ün yel 1895 tü del 28id setula in Weisskirchen am Taunus:  vilag nilü zif:  Frankfurt am Main as son skulturamastana: Georg Schmidt. 

 

                          Ya ün cilüp gölik hipul smalik äjonom täleni pro musig, e famül musigälik, in kel hipul mälyelik ädagetom tidodemi balid, eletom omi as julan ini musiganiver:  Dr. Hoch'sches Konservatorium in Frankfurt am Main.  Ün yel 1912, Johann Schmidt älüvom stitodi at posä ilärnom musigastumis difikün e teori sa dabum musiga.

 

                          Hipul noliälik at ya ivisitom stitodis difik ad dalärnön pükis, ab studs oma päropons dub krig.

 

                          Ädünom lomäni okik in volakrig balid, ab liedo äsufom jütavunis badik in brads bofik.

 

                          Latikumo dü krig in malädanöp, äseivom balidnaedo yufapükis, e so älilom nemi:  Volapük.  Ab pas lunüpo pos krig, ün yel 1923 äkanom tuvön bukis balid püka at, e suno älöfom lefäkiko püki at. 

 

                          Jütavuns omik ämütons eli Johann Schmidt ad plägön ledino pianodi.  Dü yels mödik ävobedom as pianodan ed as cif musigalefa in zifs mödik. 

 

                          Daved tonafilma ädrefon badiko omi.  Noe äperom vobapladi sefik ä jöniki, abi äperom völadi noatedakonleta gretik, keli iremom tä maks tio degmil.  Atos äjenon ün fluküp yela:  1933, ed as taan lüäla reigöl in Deutän ettimik, nek äkanon yufön omi, ab fino ün yel 1935 äplöpom ad tuvön vobedapladi in baoletajul privatik in Frankfurt am Main, kö ävobom dü yels mödik.



                                                             

IV:27:2003       

 

                          Johann Schmidt ästudom Volapüki  staböfiko.  To def liega oma, äplöpom ad dalabön Volapükabukemi zao mu gretiki, keli zuo nog ägretükumom dub lautots tio 300 lekonedas, konedas, skätas, poedots tio 150 e lautots veütik tefü jenotem Volapüka.

 

                          Nol omik Volapüka äbinon nekösömik:  ädagetom sökaleodiko diplomis tidana, tidala e profäsorana Volapüka, jüs Cifal Sprenger äcälom omi as kadäman Volapüka tü del degmälid gustula yela 1949.

 

                          Ävobom ai:   ädabükom tidodemi pro Deutänans, jenotemi Volapüka, lisedi lölöfik gasedas e literata Volapükik äsi lisedi klubas e leklubas.  Id äpropagidom püki valöpo. 

 

                          Fino älovesumom cifalami.  Ab stad ettimik Deutäna e fikuls ko tolädacifods kleiliko äjonons, das no äkanom vobedön benosekik pro ben Volapüka.  Neletians  tu  mödiks ädabinons;  kodü atos, eloveükob nelaidüpo cali cifalama, ko gitäts e gitods valiks, vicifale Dr. Arie de Jong,  kel in Nedän äkanom duinön mödikumosi tefü Volapük.

 

                          Ädeadom süpo tü del jölid yanula ün yel 1977.

                                                                                                 

                          Cifalam hiela Johann Schmidt äbinon mu fikulik pro om it.  As Deutänan, dü tim dagik in jenav Deutäna, no äkanom bitön nomiko.  Fovo Volapük id isufon dämis sekü stad bolitik ettimik.  Sis tim ela Schmidt, Deutänan nonik elovesumom diniti Cifalama.  E tefü Volapük it, kisi etikom-li el Schmidt dö fütür püka?  Lilolsös vödis lönik in tef at:                               

 

                          „Vilobs kälön Volapüki leigoso äsä käloy vöno-Grikänapüki u vöno-Saxadapüki.”

 

                          Jinos, das pro om, Volapük no plu älabon fütür lifik;  öbinon te ret paseta, tuvovik in museds fa utans, kels önitedälons tefü dins bisarik.



IV:28:2003

 

EL  „GARIBALDI” AS  PIRATAKÄPTEN

FA HENRIETTE ROLAND HOLST-VAN DER SCHALK

 

                     Ün yel 1831 Brasilän isteton oki nesekidiki de Portugän, ed idalonon* oki as lampörän, ab in tat gianagretik nulik at taädam* vemik vü reig zänik e vil ad itreig provinas anik sunädiko äfoikon.*

 

                     Provin: „Rio Grande do Sul” äbinon balid, kel ätovedon stäni voluta.  Sekü topam okik in gul lemu sulüdik Brasiläna, äbinon timü guver* Portugänik ze nesekidik,  lödans ona ästetons, das no älobülons* stabaloni* ones fa el „Pedro II” pilümütöli.  No ävilons labön zänädi, ab fedi tatas itreigik.  Das fedimans änemons okis repüblikanis, das äkünons me nämäd smalik okas ad volutikön ta reig reigäna lemu gretika:  jenots tel at äsüükons ya suniko pö els „Garibaldi” e „Rossetti” kesenäli nämik ä nesüeniki* pro volutans.

 

                     No ädasevoms rouli viogretik dunikods* nenobik valasotik äs glöt,* jalud e stimiäl* pösodik äpledons in „livätakrig” at, ni vio „livät”, keli dugans ela „Rio Grande” äbesteifons,* äbinon vöd tujönik pro laidulükam* nämäda numa smalik gretaglunidalabanas e ventüranas - zeil voik onas. E ven fäd äkosükon omis ko xiläb:  „Livio Zambeccari” di „Bologna” - ün timül et sekretan ela „Beno Gonzales”:  presidal ela „Rio Grande”, äleadoms sunädo süadükön okis fa lomänan oksik, das prinsip demokratik okas äbligon okes ad gebidükön okis repüblike lafamagälik in sulüd fagik.

 

                     Komipans nulik bofik ela „Gonzales” pro livät ela „Rio Grande” ägetoms, plä vafs e mon, zöti penamik, das äplägoms pirati in dünäd repüblika. 

 

                     Skip pituvon sunädo, e ven jalup* omsik:  „Mazzini”  -  nafil mö touns kildeg  -  pifeajafon* ad krigabot, el „Garibaldi” ätökom cali käptena pö fledinaif* tä ut piratakäptena.

 

                     Fät äbinon böniälik* pro om:  ifagikölo töbo mö liöls anik de jol, älesumom pridi* balid okik:  sailanaf Brasilänik me kaf pifledöl.



IV:29:2003

                                                                                                          

                     Äproibom manes oka ad viodön igo heri bal tävanas Brasiläna- nafa u ad ravön ones dalabotis oksik;  älabükom savaboti me fidastok e vat, ed ägesedom onis in at lü län.

                                                                                                          

                     Skipi mö mans degmäl oka äloveboidom ini pridanaf, ed äbüedom välön nägäraslafanes, kels ädutoms lü skip ata, va äviloms pastadükön libio* in pof balidkömöl u va äviloms dünön fovo as lelivans  sumätöfü  büds  oka.       Nafi  pipridöl  äfeablunedom* ad  el  „Faradilla”:  lüjonil* lü zanädanem*:  „Farados”:  mens in rägs, me kel Brasilänans pleidälik* älukofons lödanis pöfik ela „Rio Grande”.

                                                                             

                     Stuniko nafanef idalilon büdis käptena blonik, iküpedon kondötis oma:  büds e kondöts, kels bofiks äbinons leigiko nekösömiks pö piratan in dünäd tata lafabarbarik.  Blasfäms lafiko pitaetöls pämurons;  ko logeds glötik* älükoy lü tedan liegik ko nidains magifik, kel, ven el „Louise” ätovedon stäni vietik, me koap lölik oka ädremölo, ijedom oki sui kiens foi futs matrodas* ela „Mazzini,” omes jerotis* valik oka älofölo, stipä öspalomsöv lifi oka.

 

                     Ab valikans älobedoms:   käpten yunik älabom in vög e loged, in natäl lölik fefik oka, bosi nebepenovik, kelos äfakipon nelobedi.  Bevü skip lumans sovadik ädabinoms:  mans, kelas pasetalif ludunik piglivon in lienäds düfaladälik u dobäliks okas;  ab neai balan omas äkünom ad dunön ta krigagit nulik fa el „Garibaldi” pinüdugöl, sevabo:  spal stima, dalabota e lifa fanäbas valik.

                                                                             

                     Äbinos-li nämäd stunüköl okik love mens?  Äbinos-li  tälen okik ad vobädön, das lobed päcedon as din klülik, kel äkoedon sufodön matrodis tefü nomükam, kel ämuton lüjinön lü oms nesiämöfik?  Ud ätefos-li pö atos fägi nog jönikumi natäla omik:  fäg seledik ad süükön gudikünosi pö mens, me kels äsötom jäfikön, ad koedön löflamön dönu dub flun e sam spagis smalikün tuga menöfik, kurada, fieda, oksev- eda?

 

                     Äsevom-li ad lovestürön* bosi tikäla dialik, kel ästigädon oki it, bosi  süada  okik, das  äfödom i somo  dini liväta, ini  mans  düfaladälik


                                                        

IV:30:2003

 

et, kelanas mödiküns te pibätoms dub desir ventüra e spel lefanota?*

VÖDS  FRUTIK

 

BESTEIFÖN - to strive after       
BÖNIÄLIK - favourable           
DALONÖN - to constitute                  
DUNIKOD - a fanatical act       
FEAJAFÖN (AD) - to convert (into)
FEABLUNEDÖN - to re-baptize

FLEDINAIF - (the) freight trade
GLÖT - envy                   
GUVER - administration        
JEROTS - valuables
LAIDULÜKAM - perpetuation
          
JALUP - a longboat, sloop
LABÜKÖN - to make available
   
LEFANOT - acquisitions           
LOBÜLÖN - to acknowledge      
LOVESTÜRÖN - to pass on
              
LÜJONIL - an allusion

MATROD - a sailor
NAFANEF - a crew

NESÜENIK - rash
PLEIDÄLIK - haughty
PRID - booty
STABALON - (state) constitution
STADÜKÖN LIBIO - to set free
STIMIÄL - ambition
TAÄDAM - a contrast
TOPAM - a location
TOUN - a ton
ZANÄDANEM - a nickname (abuse)

 

COGS  VALASOTIK

 

Loxin binon drog riskädikün:  sekidol de on lölöfiko pö natem balid.

 

Kanob tadunön valikosi, pläamü blufod.

 

Ma statitav, kod cifik matiteila binon mat.

 

Drinam no omoükon säkädis olik.  Taädo, ogivon ole nulikis e nitedikis.

 

Lindif, kis binon-li?  No sevob osi, e fovo, etos binos lindifikos obe !


IV:31:2003

 

KLEILÜKOLÖD, BEGÖ!  SÄKÄDI  OBIK

                                                                                                             

Kels binons gebs e dists vödas sököl, kels valiko pajonons in vödabuks dis „ab” (Deutänapüko) u „at” (Linglänapüko)?   (Ekö vöd nog bal fa reidan at pesedöl):-

-  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  -  - 

 

    labon sinifis sököl :-

 

1.                       dunü                 a)         Binom suvo pö yag.

                                                  ä)         Obinof oneito pö täv veütik.

                                                  b)         Pö midunotidun no sevoy utosi, kelosi dunoy.

 

2.                       topü                  a)         Flen oba binom pö konsärt.

                                                  ä)         Daut omik binof pö gümnad.

                                                  b)         Pö lefil äperom lifi oka.

 

3.                       sekü                 a)         Pö dredäl äglömob spikädi oba.

                                                  ä)         Päküpodom pö tif.

                                                  b)         Äperobs moni mödik pö can seimik.

                                                  c)         Sevobs omi te pö nem.

 

4.                       timü                  a)         Pö fided äspikoy dö bolit.

                                                  ä)         Ämemosevob ofi pö loged balid.

                                                  b)         Pö nolüdavien stom binon koldikum.

                                                  c)         Mens binons mu koteniks pö saun gudik.

                                                  d)         Kolkömob ofi ai pö düp ot.

                                                  e)         No äbinob lomo pö nun at lügik.

                                                  f)          Pö benovim odunof kuratiko utosi, kelosi viloy

                                                  g)         Voboy gudikumo pö litam.

 

5.                       to                     a)         Pö prüd valik oka ga päcütom.

 

6.                       nämätü             a)         Pö God valikos mögon.

 

(Vöd  at  kodon  fikulis  mödik  pro flens  Volapüka.     Spelob, das  geid  löpik  obinon frutik pö plag).


IV:32:2003

 

NUNILS  SE  VOL  LÖLIK

 

MAN  BEITOM  DOGI

 

Laustralänan egebom metodi nevönaoloveik, ven ävilom savön dogili bleinik oka.  Söl John Bryant äspatükom*  jieli „Tina” in legads zifa Sydney.  Süpo dog bigik ätatakon jidogili.  Pos steifüls anik ad libükön jieli „Tina” se mud doga at, John Bryant änüpedom tutis omik ini nük doga bigik, kel emofugon ko dols gretik.

 

LEZIFS  PRO  BALIONS  LÖDANAS

 

Te zifs London e New York ädalabons ün yel 1950 plu ka balionis deg lödanas.  Ün yel 1994 zifs degfol ädalabons lödanis so mödikis, ed ün yel 2015, spetoy, das zifs nog teldegvels odalabons lödanis so mödikis.  Ma gretot pubons zifs degfol sököl : Tokyo, New York, São Paulo, Mexico, Shanghai, Bombay, Los Angeles, Beijing, Calcutta, Seoul, Jakarta, Buenos Aires, Osaka e Tianjin.

 

DEB  JAMODAS

 

Lübän (=Libya)  blumon ad loenön* dolaris balionas degmäl läne nilädik Nigeriyän, e mon muton dilo gepelön me jamods.  Loen muton gepelön ünü yels deg, e fiens suämü kil dötum mutons gepelön kädöfo* e me seveig* jamodas mil lultum ün yel alik.

                                                                         

LALBANÄNANS  LIFONS  LUNIKUMO

 

To pöf e def yufa sanavik, Lalbanänans lifons tio so lunikumo as mens in läns Yuropik liegikün.  Ma gased sanavik Linglänik, Lalbanänans fidons fidädis saunik fulü vitamins e faibs,*  ab labü pin* nemödikum.  Fidons härbatis, flukis, boadi e learaleüli, e  miti e miligaprodis te nemödikis.  Sek atosa binon ladatataks nemödikum.  Num ladamalädas binon foldegbal dötum a Lalbanäns 100.000;  in Greta-Britän num at binon telik.

 

SPATÜKÖN                  to walk (dog)                 SEVEIGÖN           to export

LOENÖN                       to loan                          FAIB                       fibre

KÄDÖFO                      cash down                    PIN                         fat

 

Hosted by www.Geocities.ws
GridHoster Web Hosting
1