X:76:2000
TÄVAVENTÜR
IN
LAPÄN
(V)
FA KARL MAY
Jainils at äbinons fe sleniks, ab peflököls me zöns nesleitovik se renaskins; ädaloy konfidön mani vätikün ones. Du äkipob soni, jainil telid pädoniogivon, me kel äsötom lentanön fati. Atos äjenos in tim brefik e tän bofikans pälöpiotiroms.
Fat Pent äfalom stifiko ini nif.
"Binom deadik !" el Nète äyamom. "Lanans badik äberavons lifi oma !"
Äxamob Lapänani bäldik. Lad oma äflapülon e lim nonik oma äjinon peviodöl. Sekü atos, ätrodob votikanis :
"Sotn ela - lifom ! Nos defos ome plä te sevälöf. In slitod älabom pladami kinik, o Nète ? Slitod no jinon binön dibik."
"O härra (= O söl !), binon dibik, vemo dibik e lepetegöl me glad" ägespikom. "Ab binon nabik e sekü atos sped oma äblibon traväro stegöl ed äkipon omi."
"Vékes auto - milag kion !"
"Si, Yesots (= Yesus) saludik egaledom omi. Ab sagolös, binos - li mögik, das ba odeadom too ?"
"Binos mögik, das kap oma älenflapon ta glad. To klotam bigik binom stifik demü kold e klu fümo ebinom vemo lunüpo in gur; sekü atos, niludob, das pestorditom; ibo ya lunüpo idagalomöv, if evedom - la te sevälöfik. Sumolsöd bemülis boadik e mekolsöd polömi. Polobsöd omi lü ludom. Seiman büspidomös e blinomös nifavabi ko ren, dat orivobs vifikumo zeili."
"Ob odunob osi !" el Káke Keira brafik älofom oki. "Somo
X:77:2000
ospidob, das no oflodob e givob oles plädi oba; ibo nen pläd no okanols mekön polömi gudik."
Ädejetom plädi veitik, äsumom spedi e güni ed ägeslifom me nifajuks ma veg ot, ma kel ikömobs. Yufü pläd, bemüls boadik e jainils, polöm legebovik päyümon; fümiko ätanobs pesavölani su polöm ed ägetävobs. Natiko atos ävedos fikulik obes, ibo no äbinos nefikulik ad blinön böladi as nepeviodöli love slitods. Atos äflagos prüdi e timi so mödikis, das nifavab ya äbinon dono len bel ven ärivobs kamaläni. El Káke Keira vüo iloenom plädi de el Anda.
Nesevälöfan pälentanom su nifavab e poso ägolobs levifiküno love plen nu smufik e sefik lü ludom. Natiko nifavab patiröl fa ren vienavifik älükömon büo ko nök Sätte, kel äregom oni, ka obs e, ven ideseitobs nifajukis ed änütridobs, ätuvobs fati Pent, kel ya äseatom nilü fil. Äbinom nog nesevälöfik, ab too mot Snyära yufü dauts oka älufulükof yamöl e plonöl ledilis renabluda eflodöl ini mud mekädo pemaifüköl.
"Vilols - li deidön omi !?" älüvokob ofis.
"Blud binon gudik pro valikos, härra !" ( = o söl !) älesagof obe.
"Nu te dämon omi ! Sesumolsöd oni dönu e maifülkolsöd klotis oma. Labob medini gudikum."
Dido in tävasak evedöl ya levagik, älabob medinis nonik pläamü fladili lafo pefulöl me tintur ela arnika, ab med at äbinon legudik pro sanam vioda ejenöl sekü fal, if no i koapadils ninedik pidämons. Klots pämaifükons ad yufön natemi, e, bi els náfta u salmiak u sümikos is no ädabinons, äbegob snüfatabaki. Alans ästunons vemo, das man ti deadik tabakisnüfomös, ab too boks pemököl me renaskin pälofons obe sunädo. Lapänan levemo löfom tabaki, ti äs geini, ab bi lesuvo nelabom ati, smökom e tabakisnüfom vemo e seko boks saidik ädabinons is in ludom.
X:78:2000
Ägivob nesevälöfane lemödoti ini dil ut logoda omik, keli Lapänans ai nemons eli nyuòne (= nudi), e no ämutob luno stebedön vobedi pedesinöl; flom tipik äfomon plifis, logalips färmik äprimons ad dremön, mud ämaifikon fe nevifiko, ab so veitiko äs äkanon, cügs pebesmivöl me picinaleül ta kold e ta nimils valasotik äsvelädons, e poso utos äjenos, pro kelos püks netas valik labons maloti te bali, sevabo : "a - a - ac - cö !"
(Fövot ün mul balidkömöl)
PÜKS DEADIK - LI ?
FA BRIAN R. BISHOP
Dü dels vel primü gustul, äspikob te latiniko in kolköm belgänik. Kis? Spikön valiko püki deadik - li ?
Kikodo ? Dü vig at, skil obik dinädü pük pepenöl e lautots vönädik gudikumon, plu ka ai medü stud sufädik. Id ätuvob lifi püka. Igo üf pük no plu aldeliko pagebon äsä pigebon, älogob püki geböfiki, jöniki, tikaviki.
Ab i plitos obi gebön püki fa pösods mödik pavoköli deadiki - Volapüki. Pidabiko jünu te balna egebob Volapüki in spikot.
Kanoy kodü atos spelön, das semikna okanobs noganükön kolkömi igo smalikün medü e tefü pük obsik. Kif u kim vilof u vilom - li ?
LOTER
Loter binon trip
Su fopans valik;
E lelobobsös süli
Cedoy tripi at püli !
X:75:2000
obs frenömis e yumi ed efuliopömobs lutaluibarifis. Eläükobs bänsini. Kumulator fledülon oki it.
O! tio glömob nog bosi. Pladolös glutapiri nulik ini fläkömalampad föfik detik Omutobs toodön neito ed at obinon nonelaböfik.
Blesirö ! Gudos; atos binon val, keli neodobs (ü: val binon blümik ! u: val pefidunon !)
Magifö ! Edunol vobodi lobabiko. Ekö ! is suäm kalota binon (u: Is getol suämi kalota).
VÖDEM KAENIK
BÄNSINACUB petrol tank
BÄNSINACUBÖP filling station
BINÄDÜKÖN (OKI ME) to assemble
BUJID sparking plug
FLEDÜLÖN to charge (battery)
FLÄKÖMALAMP headlight
GLUTAPIR a bulb
KARBURÖM a carburettor
KAROD (car) body(work
KUMULATOR a battery
LUTALUIBARIF a tyre
MIOTAJELÖM a mudguard
PÖMÖM a pump
STARTIKODÖM ignition
STIRALUIB (steering) wheel
STOBÜLÖN to stall
STUMABOED dashboard
TOODAKAPÜT (car) bonnet
TUIN a hose(pipe)
VITÜRIKLUINÖM windscreen wiper
VIFÜKUMAMAKURB accelerator
YUM transmission
ZILID
a cylinder
ZIGARÜLIFILIDÖM a cigarette lighter
MEKÄDAM TA VOMS
Mekädam in dom ta voms e jipuls binon säkäd gretik volik. In Nikaraguvän luldegteldötum vomas pesäköl eplakofs mekädami in dom, ed in Lindän foldegluldötum manas lekoefoms, das emekädoms ta matan. Nüns de Greta-Britän e de Tats Pebalöl jonons, das foldil vomas siofs in tef at. Nüns at rigädons se nunod de fünod pro cils (UNICEF). Ma el UNICEF, mäldegbalion vomas da vol edeadofs kodü mekädam in dom.
X:74:2000
LÄRNOD FOLDEGLULID
DIL BALID: MOTORAVAB Ü TOOD
Pluamanum motoravabas, keli tuvoy in Merop romenik pemekons in Lamerikän (ü: in Tats-Pebalöl Lamerikäna). Too aniks dabinons, kels penüveigons se Linglän, Fransän, Deutän, Litaliyän. Bi motoravabs binons so jeriks, pösods tefädiko nemödiks dalabons onis. Ebo demü nebundan at nems diladilas, me kels tood binädükon oki, no binons vemo sevädiks pö pöp.
Motoravabs in Lamerikän pefabriköls labons kösömiko zilidis jöl u mälis. Uts labü zilids fol ya tio enepubons. Klülos, das uts labü zilids jöl fefilükons bänsini mödikum, ab binons nämikums. Kösömiko vifükumamakurb binon näi stiraluib. No nelaböfik binon lemödot datuvotas nutimik, äs radion, zigarülifilidöm, glok, e r, kels pepladons ini stumaboed. Motoravab obik binon vemo nulädik. Fulükob bänsinacubi se pömöm me tuin. Motoravab labon nemu zilidis jöl; su toodakapüt gretot vaba penunädon. Karod binon gretik, luibs fol binons gretiks, leigoäsä miotajelöms. Föfavitür labon vitürikluinömis tel. I bänsinacuböp e garad binons mu nulädiks.
DIL TELID: FIKULOTS PÖ TOOD
Viloböv, das xamülol toodi oba. No sevob dub kis stobülon. No sevob, va karburöm no jäfidon u va bujids mutons paklinükön. Alo no jäfidons gudiko. Id omutol fledülön kumulatoris, bi egebob startikodömi tu mödiko.
Gudö ! jinos lü ob, das vobod oflagon düpi bal u telis. Kanol - li leadön blibön is toodi olik, dat kanob xamülön oni kälöfiko ?
Ko blesir mödik ! bisä onäton täno lölöfiko.
*** *** *** *** *** *** *** *** ***
He! tood binon - li ya nätik ?
Lesi ! vobod no äbinon mödik. Te ämutobs klinükön karburömi. Steifülös seimna oni ! Glorö ! Kiogudiko motor jäfidon ! Plä nätükam motora, emenod-
X:80:2000
PLIN
SMALIK
(XII)
FA ANTOINE DE SAINT-EXUPÉRY
Planet sököl päbelödon fa ludrinan. Visit at äbinon vemo brefik, ab äblunon plini smalik ini glumaladäli gretik :
"Kisi dunol - li us ?" äsagom ludrinane, keli ätuvom eseadöli seilo fo konlet fladas vagik e konlet fladas fulik.
"Drinob," ägespikom ludrinan lügöfiko.
"Kikodo drinol - li ?" äsäkom ome plin smalik.
"Ad glömön," ägespikom ludrinan.
"Ad glömön kisi - li ?" äseividom plin smalik, kel ya äpidom omi.
"Ad glömön, das jemob," äkoefom ludrinan, kapi donükölo.
"Kodü kis jemol - li ?" äseividom plin smalik, kel ädesirom yufön omi.
"Jemob bi ludrinob !" äfinükom ludrinan, kel äkeninükom oki fifümiko ini seil.
E plin smalik ämogolom, kofudöl.
"Daülans fümiko binons mu, mu bisariks" äsagom oke dü täv.
RAÄNIDS BÜ DINOSAURS
Raänids äkömons su tal bü dinosaurs. Tuvots brefabüik fösilas raänidas in tat Lamerikän ela Virginia ed in Sulüdafrikop blöfons, das raänids, as bid, binons ti kilna vönikums, ka äcedoy onis; sevabo : plu ka yels 240.000.000.
X:81:2000
JAKOB SPRENGER - DÜNAN VOLAPÜKA
Cifal kilid Volapüka pämotom tü del 8id mayula yela 1872 in Jveizän.
Pals omik äbinons feilans balugik; fat äbinom zuo nog cimiklinükamamastan
calöfiko picälöl.
Hiel Jakob äbinom cil mälid se gems vel : blods lul e sörs tel. Ävisitom pöpajuli e realajuli, ed äkömom ün yel 1887 ini gümnad in zif Einsiedeln e de 1888 ini gümnad kantonik in Freiburg (Jveizän), kö ävisitom (pos fiduin gümnada) dü yel bal niveri usik.
Steif omik äbinon ad vedön gümnadaprofäsoran, ab fat omik äperom monemi lemödik, e ad vitön badikünosi, el Jakob ämutom tuvön sunädo cali, mesedi blünöli. Äsludom ad jäfön as bukädan ä büsidacif brodabüsida; ävedom ün 1907 fabrikan nesekidik, ed äplöpom ad dagetön ünü tim jü yel 1914 dalaboti ze gretiki. Volakrig balid ün 1914 ävobädon lefaili brodabüsida.
Bäldotü yels te degtel äseivom Volapüki, ed elöfom dü lif lölik okik leladälo diali jönik valemapüka. Mot ela Jakob yunik iremof diledi fromada, keli in delagased pivilupon. Da papür äkanom logön bükoti, ed ävilom sevön utosi, keli bükoti ätefon. Sekü atos äkipom diledi fromada foi lok, ed äreidom täno ad süpäd okik nuni lobülik dö Volapük. Ätöbidom ed äplöpom ad dalabön gramati Volapüka, ab at pädesumon ome e stud Volapüka päproibon, bi ämutom lärnön ettimo latini lä topapädan. Bäldotü yels degjöl äprimon, as studan in Freiburg dönu studi Volapüka ed äspikom us spikädi balid okik dö ä gönü Volapük. Ün hitüpavaken yela 1891 Cifal Schleyer ävüdom omi ad nüsedön vobodi ze gretiki in Volapük, kelosi id ädunom, ed ägetom demü at diplomi Volapükitidana bäldotü yels degzül, ed uti tidala bäldotü yels teldeg- bal. Päcälom ad kadäman Volapüka bäldotü yels luldegvel; ad kadämal bäldotü yels mäldegvel e fino ad Cifal Volapükanefa ä Dilekan Volapükakadäma bäldotü yels veldegmäl.
Äbinom balan fünanas ela Lelivükamafed Bevünetik (= Internationaler Befreiungsbund), kel ägebon Volapüki as dakosädamedöm bevünetik.
Cifal Sprenger ai ekälälom Volapüki, ed ekomipom nämöfo pro dials ona.
SIRKÜLAPENÄD
O Volapükaflens Löfik !
Adelo egetob penedi publügik söla Haupenthal, keli etuvob i nitediki, i muifiki. No tefon Volapüki, bi ma om, pük obsik ya edeadon id esepülon; tefon Sperantapüki.
Dü yels brefabüik, estudoy mufi Sperantapükik in Deutän ed in Fransän, e stud at efinikon me kluds vero stunüköls, sevabo, das Sperantapük nevifiko peron veüti, keli jünu ejuiton.
I stud padunon fa lanavan e bevüpükavan famik, dokan Tazio Carlevaro se Jveizän. Ekö setrat se stud omik tiädü : "Sperantapük - olailifon - li love yel 2045 ?" :-
"Sperantapük no plu dabinon in seved Jveizänanas. (Dalobs is i ninükön nemi läna obsik - redakan). Ni äs bos jenöfik, ni äs bos mögik. No in tör, no in dip, no in nolav, no in muad, no in lärn, no in cal, no in ted. Binon nelogamovik e no peküpöl : no in buks, no in gaseds, no in bukiselidöps, no in bioskops. No labon pladi in disin seimik sogädik, in vision nonik fütüratima."
E profetom sökölosi :-
"Nelogädikam binon fät pükas mekavik valik. Ün yel 2010 muf ela Ido onelogädikon. Ün yel 2020 obinon turn ela Interlingua. Ün yel 2045 niludo obinon finükam mufa Sperantapükik, kel ovotikon in mufil bäldikanas semik, kels jenöfo no okanons suemön, das bos no jäfidon tefü säk lölik. Ün yel 2100 Sperantapük obinon musedot."
E cedis olik in tef at vüdom
Ralph