I:2:97
07.00
Vödabid
velid
Volapüka
binon LADVÄRB.
07.01
Ad
fümetön
kuratikumo
värbi,
ladyeki,
vödi
votik
seta
u
seti
it,
geboy
ladvärbis.
07.02
In Volapük,
ladvärbs
pefomons
ü
rigiko,
ü
de vöds
Volapükik
votik,
kels
mutons
ai
labön
finoti
kaladik
-O.
07.03
Lü
rigiks,
dutons
ladvärbs:
ai,
ba,
föro,
ge,
i,
is,
mo,
mu,
no,
nu,
pas,
plu,
sü,
te,
ti,
us,
ya,
ye,
zi
07.04
De
subsats,
ladyeks,
pönops u
de
vöds
votik
pötik,
kanons
i
ladvärbs
padefomön;
in
tef
at,
finot
kaladik
ladvärbas
somik
mutons
binön
el
-O.
Samo: neito; gödo; geiliko; jöniko; obo; kikodo; liomödoto, kiöpo, kiüpo
NOMS
ELA <JÜ LAD
DINA>
(Logolsöd
padi
8)
1)
Logolsös
vödis
tefik
su
pad
6;
2)
Penolsös
vödi Volapükik
(tonat
bal
a
follien);
3)
Tonat
lätik
vöda
oprimon
ai
vödi
sököl;
4)
Folliens
peditons
me
püns;
ye
follien,
kel
ninädon
tonati
lätik/balid
vödas
sökik
binädon
me
liens
blägik;
5)
Primolsös
räti
tö
top N
(=
Nügolöp)
pemalöl,
e penolsös
ai
detio,
tän löpio,
tän
nedetio,
tän
donio
jü
fin
räta.
I:7:97
BELAPRED
(5)
Ols kludo plekolsöd so:
O
Fat
obas,
kel
binol
in
süls!
Nem olik pasaludükonöd!
Regän
ola
kömonöd!
Vil
olik
jenonöd,
äsä
in sül,
i su tal!
Givolös
obes
adelo bodi
aldelik
obsik!
E
pardolös
obes döbotis obsik,
äsä
i
obs
pardobs
utanes,
kels
edöbons
kol
obs.
E
no blufodolös obis, ab livükol-
ös
obis
de
bad!
(Ibä
dutons
lü
ol
regän,
e nämäd
e glor
jü
ün
laidüp.
So
binosös!)
Ibä if pardols menes döbotis onsik, i
Fat sülik olsik opardom oles;
ab if no pardols menes döbotis onsik, Fat olsik i no opardom döbotis
olsik.
E ven cunols,
no jästolsöd
ko logod lügik äsä simulans! ibä
atans mijästidons
logodis oksik, ad jonön menes, das cunons.
Vö!
sagob oles,
ya egetons bläfodi oksik.
Ab ol,
ven cunol,
nugvetolöd kapi olik
e lavolöd logodi olik! dat no jonol menes,
das cunol,
ab Fate olik,
kel binom klänedik.
E Fat olik,
kel logom klänikosi,
obläfom
ole
osi.
No
konletolsöd
oles
divis
su
taled,
kö
tien
e
ruil
distukons,
e
kö tifans nübreikoms
e
tifoms!
Ab
konletolsöd
oles divis in sül,
kö ni tien ni ruil distukons,
e kö tifans ni nübreikoms, ni tifoms! Ibä
utöpo, kö div ola binon, i ladäl olik obinon.
Log
binon
lampad
koapa.
If kludo log olik binon gudik, koap lölik
olik
obinon litik.
Ab if log olik binon badik,
koap lölik olik obinon dagik. If
kludo lit
in koap olik binon dagik,
kiogretik dag binon!
Nek
kanon
dünön
sölis
tel;
ibä
ud
oheton
balani ed olöfon votani, ud
oslopon balani
ed oludigidon votani.
No kanols kultön Godi e mamuni.
Sekü
kod
at
sagob
oles:
No kudolsöd
dö lif
olsik,
kinis ofidols
u kinis
odrinols,
ni
dö
koap
olsik,
kinis olenükols!
Lif
no
digädon-li
plu
ka
nulüdot,
e koap olsik plu ka klotem?
Logolsöd
lü
böds
sila:
no sovons,
ni fodons,
ni
konletons
ini
baraks!
e Fat sülik olsik nulüdom onis.
Ols no pluols-li vemo leigodü ons?
(Se Gospul ma <Matthaeus>
fa Dokan Arie de Jong petradutöl)
I:4:97
1.
HIBÄLDIKAN
Ün
poszedel
latafluküpik,
man
bäldik
gudiko
peklotöl,
ädoniovegom
nevifiko
ve süt;
äjinos,
das ägegolom
lomio
de
spat;
ibä *snabajuks omik,
kels
ädutons
lü
vogäd
pasetik,
äbinons püfiks.
*Bambudastafi
lunik
labü
gnob
goldik
äpolom
dis
brad;
me
logs *dofik oka,
in kels yun lölik ipasetiköl
äjinon
edakipön oki, e
kels *ästaädons bisariks ta
herem
nifavietik oma,
älogom
takediko
ziöpio
u
donio
lü
zif,
kel
in *voal
soarasola
ätopon
fo
om.
Äjinom tio binön foginan,
ibä
te
nemödikans
beigolanas äglidons omi,
do öman nenvilädo pämüton ad logön
ini logs fefik at.
Fino
ästepom
fo
dom
geilafasadik,
älogom
nog
balna
lü
zif,
ed ästepom
täno
ini
vestibül
doma.
In
cem
pö ton
yanakloküla
de
logamafenät,
kel
ätopon äl vestibül,
körten
grünik
päsleifon
flanio, e
logod
voma
bäldik
ävedon logädik
po on.
Man
ävinegom
ofi
me
bambudastaf
oka.
<No
nog
filidolöd
l iti!>
äsagom
in
pükasotül
boso
sulüdänik;
e
jikonöman
äleadof
dönu
doniolagön körteni.
Bäldikan
nu
ägolom
da
vestibül
veitik,
täno
da
deteilacem,
kö ramars
kvärepaboadik
gretik
labü
vasods bösinik ästanons ve völs; da
yan
*sisoik
ästepom
ini
*luyal
smalik,
de kel
tridem
nabik
äzugon
äl cems
löpik pödadoma.
Äbexänom
oni
nevifiko,
ämailokom löpo yani, ed ästepom
täno ini
cem tämiko
gretik.
Is
äbinos
lomöfik
e
stilik;
bal
völas pätegon
tio
löliko
dub buka-
boeds
e
bukaramars;
len votik,
magods
menas
e
länodas
älagons;
fo
tab ko tegäd grünik,
su kel buks pimaipadöl anik äziseatons, *stutömastul
vetik
labü
veluvakusen
redik
ästanon.
Posä
bäldikan
ipladom
häti
e
stafi
ini
gul
cema,
äseidom
oki
ini stutömastul
ed
äjinom
takädön
me nams
papliföl
de
spat
oka.
I:5:97
Du
äseadom
so,
pianiko
ädagikos;
fino
munastral
äfalon
da
fenätavitürs
sui
pänots
len
völ,
e
*maä
strip
litik
nevifiko
älaimufon,
logs
mana
nenvilädiko
äsökons
oni.
Nu
ämufon
love
maged
smalik
in
frem
blägik
balugik.
<O
'Elizabeth'
!>
bäldikan
äsagom
nelaodiko,
e
sosuno
ispik-
om
vödis,
tim
icenon:
äbinom
ün
yunüp
oka.
(Se
'Bienalak' (Immensee) fa 'Theodor
Storm' - fa 'Johann Schmidt' petradutöl)
LOGÖFOT
BISARIK
Vilag ela <Rothéneuf>,
kel topon in Bretän Nolüdik, labon
kläni dagik
e müsteriki.
De logs peklänedöl, su jolalineg natädik
e sovadik, klän at
te dajonon
oki
*bänüpo.
Poso nelogädikon dönu dis skömiks
vefs mäpetik.
Su
jolatipot
stanöl,
love
mel
stilik
takedik,
nek kanon
miniludön
utosi,
kelosi
vat tegon.
Bänüpo
jolalineg
at japiko nexänon sui jol it. As
mel gegolon, kanoy
logön
magälikis
fomis
nenatik
in
klif
granoinik:
logods
gianagretik,
mosts,
näns, lans *pätomöl,
foms valasotik gleipons klifi luimik.
Ekö klifs peskulturöl ela <Rothéneuf>.
Ün
yel
1870
pädan
topik
katulik äprimon,
dü yels teldeglul,
ad zilo
skulturön
*magotis plu ka kiltumis bevü sab e sil.
El
<Abbé
Fouré>
älifom
as
härmit
löpü
jolalineg;
vilagans
topik
älüblinons lü om nulüdotis du äskulturom
*fomäli okik in klifs.
Da yels mödik
pädan <Fouré>
ilejäfädom me jenotem famülanas
ela
<Rothéneuf>,
kels
idareigons
topädi
is
ünü
tumyels
degmälid
e degvelids:
smugans,
yagans,
päskarans
e
*melaravans
ikomipons
ta
mel e ta utans,
kels
äibefeitons
nämäti
oka.
Jenotem famüla
at dalabon
konädis mödik
heroedanas
e
jäpanas:
ekö Söl <Rothéneuf>,
kel
stanom zänodü
famülans
oka
e
*logetom
kudo
love mel
-
zü
om
dabinons
mens
e
melajafäbs
valasotiks.
I:6:97
Pädan
<Fouré>
ädeadom
ün
yel
1910,
sevabo:
yels
deglul
pos
lölöfikam
ela
<opus>
gretik
oka.
Menamödots
visitons
aldeliko
väkamagotis
ela
<Madame
Tussaud>
in
lezif
<London>;
too
törans
nemödik
kömons
ad
stunidön
klifamagotis
tö
el
<Rothéneuf>
*soelölik.
VOLAPÜK
MEDÜ
STEPS
DEG
(Logolsöd
padi nüm 2)
Disliunolsöd
BALNA ladvärbis
rigik, e
ladvärbis pedefomöl TELNA,
täno
tradutolsöd
ini pük netik olas:-
Gödo spatob ai su
länäd.
Is böds
kanitons mu jöniko.
Nifüpo
ye, te böds
nemödik nu flitons
geiliko;
obo,
no logob
plu
ka
zi
bödis
anik,
kels delo
ya flitons mo e ge ad
sukön ba nulüdotis.
JÜ
LAD
DINA
(Logolsöd
padis
2
e
8)
FRANSÄNAPÜK: autruche, artichaut, canard, corneille, vanneau,
alouette, dindon,
ananas,
datte,
grive,
carotte,
coucou,
dahlias,
moineau,
rossignol,
canari,
corbeau,
mure,
merle,
chouettes,
cigogne,
aigle,
(les) lis,
étourneau,
delphinium,
navet,
til-
leuls,
asperge,
oies,
hirondelle,
laitue.
LINGLÄNAPÜK: ostrich, artichoke, duck, crow, pewit,
lark, turkey,
pineapple, date,
thrush,
carrot,
cuckoo, dahlias, sparrow, nightingale, canary,
raven, blackberry, blackbird,
owls,
stork,
eagle,
lilies,
starling,
delphinium, turnip, limes, asparagus, geese,
swallow,
lettuce.
VÖDS
NEKÖSÖMIK
BAMBUD
-
bamboo
MAGOT -
a statue
BÄNÜPO
-
at low tide
MELARAVAN
-
a pirate
DOFIK-
dull
MOST
-
a monster
FOMÄL-
imagination
SEMIKNAIK
-
occasional
LEJÄFÄDÖN (ME)
-
to be obsessed (with)
SISOIK
-
from then on
LOGETÖN
-
to contemplate
SNAB
-
a buckle
LÖNAFRUTÄL
-
self-interest
SOELÖLIK
-
isolated
LUYAL
-
a corridor
STUTÖMASTUL
-
an armchair
MAGÄLIK
-
fantastic
TOMÖN
-
to torture
MAÄ
-
as
( =
in proportion)
VOAL
-
a veil
I:3:97
VOLAPÜKAFLENS
ANUIK
(1)
NORMAN
DIV
ALL
Flen at
in
zif
<Hastings>
(Linglän)
ün
yel
1914
pämotom.
Bai sev obik,
binom Volapükaflen bäldikün
vola! (If atos no binos
verätik
-
penolsös obe, begö!)
Dü yels foldegkil,
sevabo:
de 1936 jü 1979,
älödom
ed
ävobom
in lezif ela <London> as bukädanolavan.
Äprimom studi pükas mekavik ün hitüp
yela 1939. In tef at,
flen
<Divall>
memom,
das kobükam almulik ela <London Ido Club> ämuton
jenön
tü
mudel balid yela 1939.
Ye, krig iprimon tü ädel (sudel)
e zän
ela
<London>
tio pilüvon;
jenöfo äbinom
pösod
soalik
ad lükömön lü
kobükam at.
Flen <Divall)
äprimom
tidodemi
Volapüka
ün mayul 1996,
ed
äfistudom
oni
ünü
mul
bal.
(E sagoy,
das Volapük
binon
tio
nelärnovik!)
Benovipis ladöfikün ole, e ad yels nog mödikum!!
If ek vilon spodön ko flen digädik at, ladet
oma binon:
5 Connaught Avenue,
PLYMOUTH,
PL4
7BT
CEDS
NITEDIK
Fikul
binälon
in
difön
konsien
de
*lönafrutäl.
(Hiel W. D.
Howells)
El
<slang>
binon
metafor,
e metafor
binon
poed.
(Hiel
G.
K.
Chesterton)
I:8:97
JÜ
LAD
DINA
(Nüm
1)
SÄKS KIL
(i)
Tonat
lätikün
-
kio binon-li?
(ii)
Konsonats liomödotik se lafab pegebons-li?
(iii)
Jicif
Zäp
X - kio
sinifon-li atos?
YELOD VELID
Nüm
1
YANUL
1997
(Pads
1
jü
8)
O Volapükaflens Löfik!
Benovipis Ladöfikün pötü Nulayel 1997
sedob oles da vol lölik!
Ün yel at,
spelob vemo,
das otuvobs sauni,
fredi
e
lölöfiäli!
In nüm balid Sirkülapenäda primoy sökodi
nulik tefü Volapüka-
flens anuik;
no pösods,
kels ya evobons pro Volapük ün yels
pasetik -
keles dido
debobs plu,
ka vöds föro kanons notodön - ab
utans, kels vobons pro Volapük ün
timül at;
lartügi patik balid kanols tuvön
su pad kilid.
Leigüpo kanols logön (e spelobo juitön)
balidi rätas semiknaiki
nulikas:
<Jü
Lad
Dina> - tuvedoti ologols ün mul okömöl.
Vicifal:
hiel
<Jean-Claude Caraco> penom obe sökölosi:-
<In nüm tobulik, Söl
<Philipps> säkom kikodo vöd <remön> labon
tonati
R pla
tonat L. Gesag
obik
binon,
das
vöd
rigik lemel
älabon
sinifis
tel:
lem-el
= reman, e le-mel = sean. Kludo
lemön ävedon remön
lunüpo bü yel:
1929.
Arie
de
Jong no
ävotükom
vödi,
bi vöd remön ya
pubon in vödabuk fa
Schleyer
yelü
1899>.
I
sedom
poedoti
jönik
fa
tsyegan <Plocek>
in Volapük
rigik,
in
Bukem
Zifik
ela
<La
Chaux-de-Fonds>
petuvöli,
kel
jonon,
das
pük
nuik
binon
pük
ot
ela Schleyer ko reforms te nemödiks. In nüm okömöl obükob
poedoti
at
ad
jonön ,
das
pük
yela
1887
binon
suemovik
obes
ün
yel
1997.
Dönuob
Glidis oles
pro Yel
Nulik at,
e
spelob,
das pük obas
nog stäänikumo posevon.
Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes
sedom
Ralph