SIRKÜLAPENÄD

 

 

 

 

O Volapükaflens Valöpo!

 

                        Amulo fredob vemo ad nunön oles dö pub vödabuka nulik, sevabo:  Vödabuk Volapük  -  Sperantapük  e  Sperantapük  -  Volapük.  If nitedälols tefü vödabuk  at,  kanol  getön  oni  de :  André  Cherpillod,   La  Blanchetière,  F-72320  -  COURGENARD,  Fransän.

 

                        Vödabuk at, labü pads 207, binon legudik, e kanob komandön oni oles vemo.  Jünu te vödabuks Volapükik medü Deutänapük e Linglänapük ädabinons, ab anu ekö vödabuk nulik at medü Sperantapük.  Danob e benovipob Söli Cherpillod demü vob mödik, keli edunom ad dabükön vödabuki somik.  No plu kanoy sagön, das ad lärnön Volapüki, mutoy primo lärnön u Linglänapüki u Deutänapüki!

 

                        Söl Cherpillod ya edabükom gramati brefik Volapüka, äsi tidodemi brefik medü Sperantapük.  No nog elogob tidodemi  -  sekü atos, no kanob cödön oni.  Sperantapükans, kels nitedälons tefü Volapük kanob anu lärnön e plägön oni danü Söl Cherpillod.  Kodü atos, danobs omi ladöfiküno.

 

                        Mödikans sagons vio fikulik binos ad dalärnön vödis Volapükik, ab ekö mod legudik ad dunön atosi.  Tefos „Okskilükami” fa flen „Ailanto” keli kanoy tuvön in Vüresod, ladetü :  http://kafejo.com/lingvoj/auxlangs/volapuk.

 

                        Pos lüköm in resodatoped tefik, logoy fenätilis anik:  in fenätil nedeto pubon vöd in Volapük;  deto dabinons nog fenätils kil, kels jonons tradutodis mögik kil.  Mutoy malön me mugöm tradutodi tefik.  I deto dabinon fenätil votik, kö kanoy logön dötumanumi välotas verätik.  If viloy osi, kanoy logön vödi  Linglänapükik  in  fenätil  nedetik  kobü  tradutods mögik Volapükik deto.

Okskilükam somik binon noe tidabik, abi juitik.  Blufolsös oni, begö!

 

                        Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes

 

                                                sedom

 

                                                Ralph

 


X:74:2003

 

KONOT    NIBUD

 

                        In tim konota at, num muik tävanas, kelis äleadoy tävön in nibud, äbinon mäldegfol.

 

                         Ün göd seimik, flitan, kel äbinon pö däl de leseatöp oka, äbexänom ko fikul nibudi pö lekosädadüp.*

 

                          Jizötisumidan* änumädof tävanis in nibud ed äsagof:  „Binons pösods mäldeglul  -  seko pösod bal muton nexänön.”  Ab nek ämufon.  „If pösod lätikün, kel äbexänon nibudi, no nexänon,”  ävokädof,  „oramenob joföri!”  Nek ämufon.

 

                        Sekü atos, joför äkömom.  „If nek onexänon, oramenob poldani,”  äsagom.  Nek änexänon;  seko joför e jizötisumidan ägolons ad sukön poldani.

 

                        Vüo man smalik plafik, kel älenlabom häti fülik*, äbexänom nibudi.

 

                        Pos minuts anik, älükömons joför, jizötisumidan e poldan. 

 

                        „Nibud at,”  änunom poldan, „no olüvon bisä pösod bal enexänon.”

 

                        Man smalik plafik, kel älenlabom häti fülik, änexänom.  

 

                        „Kikodo no idunol-li atosi büo?”  äsagof ome jizötisumidan zuniko, ed ätoenof klokili ad malön, das nibud movabon.

 

                        Smil laodik tävanas votik äkofudükon jizötisumidan somödo, das sunädo ägestopof nibudi. 


X:75:2003

 

                        „Nibud at no omovabon jüs ostopols ad kofön obi,”  änunof.

 

                   In timil at, nibud votik ko dalogal ilükömon. 

                   „Kis binos-li fikul?”  äsäkom.

                        Jizötisumidan äplonof, das tävans valik äkofons ofi.

 

                   „In jenet at,”  äsagom dalogal,  „mutol tökön* ko jizötisumidan nibuda votik.”

 

                   Jizötisumidan nibuda votik,  pösod mu plagälik,  äbexänof nibudi at.  Ven älogof mani smalik plafik, kel ästanom nilü nibudastopöp, äsagof ome:  „Desirol-li tävön su nibud at?  Tän bexänolös oni!  No laboy timi ad stanön is dü del lölik!!


FÜLIK - felt                                      
JIZÖTISUMIDAN - bus conductress
LEKOSÄDADÜP - rush hour    
TÖKÖN - to change places

 

                                                IN STAUDÖP  (1)

 

Dunetäb:   No kanob kötön miti at.  Esteifülob ad dunön osi dü minuts luldeg.

Bötan:       No favolös* begö!  staudöp obsik maifon jü düp bal pos zeneit!

 

                                                IN STAUDÖP  (2)

 

Dunetäb:    Ebötol-li obe tiedi u kafi?

Bötan:        No kanol-li gutön difi?

Dunetäb:    No.

Bötan:                    In jenet at, lindifos, va ebötob ole tiedi u kafi, no-li?

 

FAVÖN - (to) worry
LINDIFOS - it doesn't matter

                                               


                                                                       

X:76:2003

 

ZIF  FREDA

 

                        Pos yels, dü kels älödom su pärunavegs zifa „Calcutta”  (Lindän) as rikjoditiran, hiel Hasari Pal fino ätuvom cemi pro ok it e pro famül okik in luharat* nilü lödöp kultana Polänik nemü Stefan Kovalski.  Ko „maläd redik” ftisida* danäfäktöl, el Hasari älifädom neitis lölik ad konön ele Kovalski dö lif e drims oka.  Lifi lölik lelügik oma äkonom - de farman pleidik, jü fugan faemik, jü jevod menik.  Täno, ko nol fümik, das maläd at suno ödeidon omi, el Hasari „äbüselom” bomis okik blümane sanavik ad labükön jigamalegivoti* daute oka.  Äzälom matikamazäli ofik dü düps anik büä imogolom ad deadön.  Bü gölalulit dela sököl, bomikonletans änokoms ta yan oma.

 

                        „Zif freda” tefon lifi in bal luharatas pöfikün zifa „Calcutta.”  Tefon menis, kels kolkömons ko neläbs ti nekredoviks aldeliko, ab kels nog tuvons medis ad fredön. 

 

                        Söl Dominique Lapierre, kel äbelödom luharati at dü yels  tel kanom konön konotis verik dö ladälalied* i dö yub. Nunodom tefü plaks lönik oka :-

 

„Dü vestigs at lunik , fikulik e semikna dolöfiks, ämutob kösömikön obi dinädes valasotik.  Älärnob lio lödön ko rats, skorpions e näsäks;  lio lailifön me spunets anik risata a del e tel-kil benens a del;  lio poodkedön dü düps lunik ad gebön tvaletis;  lio lavön obi me neplu ka liät lafik vata;  lio filidön lümäti dü monsun,*  lio dilön lödöpi oba ko grup homenas.*  Büä pädaoptob fa lödanef luharata, ämutob lärnön südis ona, plakön dredis e dranälis ona, dilön töbidis e spelis ona.  At äbinon fümiko bal plakas nekösömikün, keli äkanob belifön.  Eceinon lifi obik.  Lif ko lödans heroedik „Zifa freda” evotöfon suemi oba tefü völads verik lifa.  Pos visoseid* at visü lejenöfs verik lifa  -  faem, maläd, nekom lölik voba, no plu komipob ad tuvön parköpi ven getävob lü Yurop u lü Tats-Pebalöl  -  atos labos veüti nonik!  Dü muls at, kelis ebelifob bevü mens, kels ädalabons läs ka dolarazims deg a del ad kanön lailifön, elärnob ya völadi verik lifa, äsi jöni ad dilodön dinis oba ko votikans.  Dü yels tel nos päflagedon obe, ab pägivos ai obe.  Giviäl flenas obik in „Zif freda” äjonon obe, das „valikos, kel no pegivos, ga peperos.”

 


X:77:2003

                                                                                                                                                                       

                        Anu kolkömobsös ko pösods tel.  Balan binom hiel Hasari Pal, son bäldikün farmafamüla Lindänik, kel esufom lesigi.*  Noe gididom ad nulüdön matani e cilis, abi palis, blodis e söris.

                                                                                               

                        El Hasari klemom risatafarmi oka in Bengalän, e spelom ad tuvön vobi in zif „Calcutta”.  Famülans lödons su süts e no dalabon moni saidik ad fidön okis, fümiko no ad pelön jelöpi.  Ad lailifön, cils ela Hasari mutons  sukön in defälotaninädians ad tuvön diledis nulüdotas.

 

                        Balido lemesed soelik, keli el Hasari gaenom, kömon de sel bluda okik;  ab mon, keli getom de tedot at te saidon ad remön sakädi risata e benenis anik  -  e klüliko no labom bludi nenfinik ad selön.

 

                        Yufü flen, el Hasari fino tuvom vobi ad tirön rikjodi* da süts nabik zifa.  Too kanom kipön te dili smalik mona, keli gaenom sekü vob vemik at.  Igo in dinäds dasenälik* at, el Hasari jonom nog löfi e kesenäli lü kemens oka.

 

                        Hiel Stefan Kovalski binom kultan Polänik, kel lüvom sogädi aldelik ad lifön ko lepradans zifa „Calcutta.”  Päkom posbinükotis oka nemödikis e setevom lü „Zif Freda”.  Vilom "sukön pöfikünanis pöfikanas in tops kö binons, ad kelifön e ad deadön ko ons.”  Bi el Kovalski gividom oki ad dilodön valikosi ko pöfikünans, nulüdot nemödik oka givom ciles, kels sökons omi ai.

 

                        Hiel Anouar äbinom lepradan mifomik,* kel älabom smilili, keli äkanoy töbo suemön lo* lelied oka.  Ün del seimik ävüdom eli Kovalski ad visitön baraki, kö lepradans älödons. 

 

                        „So, o Stefan Dada (= blod bäldikün) - stadol-li gudiko adelo?”  el Anouar äsäkom omi.

                                                                                                                                                                                                                                               

                        El Kovalski äbiegädom ad lemufükön* nami mifomik oma.  Naedü bal, ven idunom atosi, el Anouar älesüpädom.  Lülogöl utanis, kels äzistanons,  ävilom sagön :  „Logolsös!  binom man, kuratiko äs ols  -  el Dada lemufükom nami obik.”

 

                        El  Anouar  ädugom  eli  Kovalski  ad givön yufi flenes  lepöfik oka.


X:78:2003

 

Kultan pälejekom* fa lusmel* miotik, fa funs natemöl, de skin kelas äseflumon flumot yelovilik*, e fa cils, kels äpledons glöpilis* vü defälots* e jiedot.*   Änaudom* ven äfidom ko lepradans.  „Ätikom, das ibalädikob* ko valikos tefü pöf, too ävolutikob* ta tikamagot nulüdadiloda ko blods at oba blütikün*,” äsiom.   „Lepök* kion!  Löfidef  kion!  Tü del et, äsludob, das öfünob pöteki pro lepradans in „Zif Freda.”

 

                        El Kovalski id ifünom komitetanefi pro yuf kobädik, kiöpio pöfikans golons ad palilön.  Tikamagot at äbinon mu stunüköl  -  pöfikans anu gididons tefü oks  it!

 

                        „Zif Freda” (= Anand Nagar in Hindänapük) pänemon fa dalaban yutafabriköp bü yels tum.  Rigiko komotanef päfünon as lödöp pro vobans mana at, ab pos färmükam fabriköpa, äpakon ad vedön zifil verik ninü zif gretik.  Spad at äbinon töbo kilna uta futaglöpädöpa.

 

                        Sanans, jikälans e lekredanasedäbs* pededietöls, äsi votikans mödik, eklemons karieris okik veütik ad dünön pöfikünanis in vilag at ninazifik miotik. 

 

                        Nog dabinon spel pro menef!




                       

VÖDS  TEFIK

                                                                                                                       

BALÄDIKÖN -  to come to terms
LEMUFÜKÖN
 - to shake
BLÜTIK
 - bruised
LEPÖK - a failure
DASENÄLIK
 - pathetic
LESIG
 - a drought
DEFÄLOT - rubbish
LO - in view of
FTISID
- tuberculosis
LUHARAT - a slum
GLÖPIL
 - a marble
LUSMEL - a stench
HOMEN
 - a eunuch
MIFOMIK - disfigured
JIEDOT
 - excretum 
MIOTIK - foul
KESENÄL
 - compassion
NAUDÖN - to sicken
LADÄLALIED
- heartbreak
RIKJOD - a rickshaw
LEJEKÖN
 - to appal 
VOLUTIKÖN - to revolt
LEKREDANASEDÄB
 - a missionary
YELOVIK
 - yellowish


                                                                                                X:79:2003

 

LIO MÖGOS-LI ATOS?

 

SAL  E  PEP

Migolös sali e pepi su boved.  Ünü minut okanol ditön sali de pep.  Lio mögos-li atos?

 

RÄTOLÖS  PLEDASEKI  KURATIK

Sevol-li, das kanol büosagön seki futaglöpädapleda? ed igo bü prim pleda.  Lio mögos-li atos?

 

FILIDOLÖS  LÜMÄTI  DIS  VAT

Sagolös flene ola, das kanol kipön lümäti pefilidon dis vat.  Lio atos mögos-li?

 

TUVEDOTS  RÄTAS  ÄMULIK

 

TÜB ROMA

Jiel Katrin äblegükof tübi donio jüs rom ärivon siemi.  If äkanof logön dili stabüla tüba, äsevof, das tüb no äbinon lafofulik.  Ab if no äkanof logön dili stabüla tüba, äsevof, das äbinon plu ka lafofulik.  Jenöfo äkanof logön dili stabüla, seko tüb äbinon läs, ka lafovagik!

 

PAPÜRAPON

Ad vitön, das miligaflad dofalon sui tab, plifolöd kövi me plifs smalik.  At onämükos kövi saidiko ad polön miligafladi.

 

TRIBÜT  CILAS

In Deutän nem cila obinon „Simon;”  in Linglän nem cila obinon „Timoteod.”  E kikodo-li?  Do-, Re-, Mi-, Fa-, So-, La-  Si- (in Deutän), ab Ti- (in Linglän).

                                                                                                                                                                          

TIKODILOVEBLIN-LI?

Fümolöd, das dalabol kötoti papüra in pok olik su kel pepenos:  „ebo ot!”


X:80:2003

 

NUNILS  SE  VOL  LÖLIK

 

KAFETARS  U  LEGADS-LI?

In cifazif Larmeniyäna : 'Erevan', jonetükam nitedik äjenon.  Jonetükans äprotestons ta kafetars tu mödiks in zif.  Äkleilükons, das sekü bum kafetaras nulik, distukoy legadis zifik dub dokötam bimas.  Kafetars in Larmeniyän binons vemo pöpediks, ye jelodans nata kleiliko äplösenons lecedi okik :  „Cils neodons legadis, no kafetaris!

 

STEIFÜL NOG BAL AD LITÜKÖN RENIS

 

Rens Suomiyänik äkodons mijenotis somödik, das esludoy ad fimükön fläkatanedis zi särvig onas, sodas  toodans kanons logön onis fasilikumo su vegs dagik in nifüp.  „Nuds onas no binons litigivöls,  -  ekö kodöf säkäda,”  äsagom hiel Erkki Juntunen, kel konsälom renidalabanis in zifil „Rovaniemi,”  tö fagot milmetas jöltumkildeg nolüdü cifazif „Helsinki.”   „Büo eköloy honis ed efimükoy fläkadilis lilömes, ab nos eplöpon”  äsagom.  „Dabinons za rens 400.000 in Lapän, e tum nimas anu labons fläkatanedis.  „No ebegobs däli ones ad dunön osi, ab no nog  etaons ta tikamagot litöfik at.”

 

RISKÄD  TALALÖDANES

 

Nolavans nunedons dö kobojoik mögik planetüla* ta taled.  Planetül  vidü  za tel kildils  (milmets l,2) kanonöv flapön taledi tü del 21id Mäzula, yela 2014.  Edadilädoy* osi as „jenot, kel meriton lovelogami kälöfik.”  Ab sagoy, das mögod* kobojoika planetüla binon kuratiko fäd bal pö 909.000.  Planetül at nulik, keli enemoy : 2003 QQ47  dalabon masati* zao  touns balionas 2.600 (= milgrams telionas 2.600).  Planetüls somik  binons klifadileds, kels loveblibons de daved solasita obsik bü zao yels telions fol e laf.  Mödot mödikün onas blibons tö fagot sefik de taled ninü planetülazon bevü zümufs Marda e Yupitära.

 

DADILÄDÖN - to classify
MASAT - a mass (=volume)
MÖGOD
 - a pobability
PLANETÜL - an asteroid

 


FIN

Need a Web site? Get YourOwnWebsite.com FREE!
More than 1000 Websites templates, Unlimited Hosting Starting at $1.45
Powered by: Geocities.ws

1