VI:44:99
DÖKÜL
NEJÖNIK
(2)
Fa
H.
C.
Andersen
„Lilolös,
o
kompenan !”
äsagons:
„Binol so nejönik,
das löfobs oli vemo ! Vilol-li flitön
ko obs e vedön böd votöpik ?”
„Nilü
is
in
lulak
votik
jigans
sovadik binofs,
kels binofs so svidiks e so jöniks, e valiks
kanofs sagön:
<Rap !>
Ba
kanol binön läbik us, bi
binol so nejönik !
<
Pif ! paf !> ätonos poso, e gans bofik äfaloms in *jogs,
e vat ävedon redik äs
blud,
bi
gans
äbinoms nelifiks nu;
<
pif !
paf !> ätonos
dönu,
e
kums
gretik ganas
äflitons
se
*jogs,
e
poso
äjutoy
dönu.
Yag
gretik
äjenon;
yagans
äseat- oms
valöpo
zü
lulak,
ans
ibo äseatoms su bimaletuigs, kels
ätenikons love *jogs; smok
blövik
äfulükon
*züamöpi;
in *släm yagadogs äkömons; <klatj
! klatj
!> *jogs e *rids ävebons valöpo;
äbinos lejek pro dökül miserabik; äflekom
kapi oka ad getön oti dis flitäm,
e nilü om dog legretik ästanon; lineg
älagon se mud omik,
e logs älulitons lejekiko; äpladon
lumudi oka
fo
dökül
-
äjonon
döküle
tutis japik
-
e <plask !> ägegolon nen sumön döküli.
„O, Gode dani !”
dökül äseifom,
„binob so nejönik,
das
ibo dog no mögon beitön obi !”
E
poso,
äseatom
lestiliko
du *glöbs
äflitons
da
*jogs,
e
du
jüt äton- ons
ai.
Poszedelo
äbinos
stilik,
ab
nimil
miserabik
no
ädalon
sustanön;
ästeb- edom
nog düpis mödikum,
täno
äspidom
ad
rönön
se
lulak
ed
ärönom
love fels e yebaläns;
ävienos,
sodas äbinos
fikulik
pro
om
ad
föfiokömön.
Ün
soar
älükömom
lü
ludomi pöfik e smalik;
dökül
äbinon so miserabik, das no änolom,
va äfalomöv atflanio u etflanio,
e kludo no äfalom.
Ävienos so,
das dökül ämütom pladön
oki su göb ad no falön;
e vien ävedon badikum.
Täno älogom dökili; id älogom, das yan *pilivon se *fleged ed älagon so *slobiko, das
äkanom kömön
ini
cemil
da
*slit,
e
so
edunom
osi.
Is motil bäldik älödof ko kat e jigok okiks; e kat äkanon
*gobadön bäki e
spagön,
ven
röbon
heris
ona;
jigok
älabof
futis
smalik
e
brefiks:
änögof,
e motil
älöfof
ofi
äs
cili
oka.
Ün
göd
gölik
süpo
älogoy
döküli
foginik,
e
kat äprimom ad
*gobadön bäki e jigok äluvokof.
Kisi ? ...”
motil äsagof
ed äzilogof,
ab no älogof gudiko, e
kludo
äniludof,
das
dökül
gretik
äbinom
dök
pinädik,
keli
ipölagolom.
VI:45:99
„Binos vo fan gudik !”
äsagof,
„nu
okanobs
getön
dökanögis, if no binom hidök
! o,
blufobs.”
E poso dökül päblufom ünü vigs
kil, ab no änögom.
E
kat äbinom mastan in dom e jigok äbinof
jimastan, ed äsagons ai:
„Obs e vol !”
bi äniludons, das äbinon lafadil
e lafadil gudikün.
Dökül äniludom, das ädaloy labön niludi votik, ab
atosi jigok no *äsufof.
„Kanol - li nögön ?” äsäkof.
„No !”
„Benö !
takedolös kludo !”
E kat äsagom:
„Kanol - li
*gobadön bäki e spagön ? ”
„No !”
„Benö !
kludo no
mutol labön niludi, ven
*siämöfans spikons !”
E dökül
äseadom
in
cemagul
ed äbinom vemo glumik;
täno ämemom luti flifik e lunidi
sola; älevipom vemo svimön su vat,
ed atosi äsagom jigoke.
„Binol - li fopik ?”
äsäkof.
„Dunol nosi,
kludo egetol *vimis !
Nögolös
u spagolös,
e täno *vims at onepubons.”
„Lesi !
ab svimön su vat
binos so plitik !”
dökül äsagom,
„getön
vati
love kap e binön dis vat i binos
so plitik !”
„Binos - li
blesir
so
gretik !”
jigok äsagof,
„binol fopik !
Säkolös
kati, binom
*visedikün,
keli
sevob;
no
löfom
ad
svimön
su
vat u binön dis vat !
ed ob ?
-
Kanol
igo
säkön
jimastani
obsik,
vomi
bäldik;
nek
in vol lölik binon *visedikum, ka
of ! Niludol - li,
das löfof svimön u binön dis
vat - ”
„No kanols suemön obi !”
dökül äsagom.
„If
obs
no
kanobs
suemön
oli,
nek okanon suemön oli !
Niludol - li, das
binol *visedikum ka kat e vom, e
ka ob -
!
No *simulolös oli, o flen obik ! e danolös Godi ola pro valikos,
kelosi edunoy pro ol !
Binol
in
cemil vamik e labol
VI:46:99
*sogi,
de
kel
okanol
lärnön,
ab
binol
luspikan,
e no binos plitik kosädön ko ol !
Kanol kredön obi !
Vipob
ole
valikosi,
kel
binos
gudik,
sagob
ole dinis, kelis no nedol
demön, ab dub atos sevoy flenis oka ! nu
nögolös
e
lärnolös ad
spagön !”
„Kredob, das omotevob in vol gretik !” dökül
äsagom.
„Benö ! dunolös so !” jigok
äsagof.
E
poso,
dökül
ämogolom,
äsvimom
su
vat,
äbinom
dis
vat,
ab
nims valik älogedons omi ko *naud demü
nejön omik.
Nu
fluküp
äprimon,
bleds
bimas
in
fot
ävedons
yelovik
e bloniks;
vien ämosumon
onis
so,
das
äfalons sui glun,
e lut
äbinon
so
koldik
e
dagik;
lefogs ninädons gräli e nifi, e
su buid ästanom rab, <ra !
ra!> luvoköl demü kold;
„kanos flodön vemo,”
ätikom:
dökül *miserabik no ästadom
gudiko !
Ün
soar
seimik,
sol
ämodonikon
so
jöniko,
kum
bödas
gretik
e lejönik äkömon se
fotil, dökül
neai
ilogom
bödis
so jönikis;
äbinons levietiks ed älabons särvigis lunik e blegikis; äbinons svans; ämekons tonodi nekösömik,
e se-
tenons flitämis
lejönik e lunikis okas ed ämoflitons
de läns koldik lü läns vamikum; äflitons
so
geiliko,
das
dökül
nejönik
ti
ävedom
glötik;
äflekon
oki
in vat, ätenom särvigi oka ed ämekom tonodi so dudranöli
e bisariki, das ävedom dredik.
O,
no
äkanom
glömön
bödis
at,
bödis
läbik
at,
e ven no plu äkanom logön onis, äsvimom dis vat, e ven ägekömom sui sürfat, äbinom vemo kofudik.
(Dil
lätikün ün mul okömöl).
VÖDS
TEFIK
FLEGED
a hinge
GOBADÖN
to arch (cat's back)
GLÖB
a bullet
GLÖTIK
jealous
JOG
a bullrush
KOSÄDÖN
(KO)
to get on (with)
LIVÖN
to
be loose
MISERABIK
wretched
NAUD
disgust
PINÄDIK
fat
RID
a reed
SIÄMÖFAN
a sensible person
SIMULÖN (OKI)
to kid
(o.s.)
SLÄM
mud
SLIT
a
slit,
an opening
SLOBIKO
loosely
SOG
company (social)
SUFÖN
to tolerate
VIM
a whim, a fancy
VISEDIK
canny, wise
ZÜAMÖP
(the) surroundings
VI:43:99
KÄFIK
Hiel
„Isaak
”
kömom
gäliküno
se jul domio, ab no sagom vödi bal dö
kod gäla okik.
Pos fid poszedelik, fat golom dönu lü
voböp ed el „Isaak
” dugädom omi boso.
Gekömöl lü mot, sagom ofe: „Mot,
egetob adelo in jul noeti <legudik> e seadob nu su plad balid.”
„Pleidob
dö
ol,
o
son
oba ! „mot gesagof,
„Ekö
moni
äs bläfod.
Ab kikodo no esagol atosi ven fat ebinom nog
is ? Egälükolöv vemiküno omi !”
„Esagob
osi
ome
du
gol,”
el
„Isaak
”
gesagom,
„ed
egetob i
de om moni !”
KODÜ
FITAM
„Söl <Olsok,> flen oba, ebinol vemo drinamik.
Lio ejenos - li ?”
„Bi
egolob
ini
läned
ad
fitön:
ai
ven
efanob
fiti,
edrinob
konyaki nemödik
se
flad
oba
ad
zelön
jenoti
at.”
„Efanol täno fitis lemödik ?”
„Leno:
ab sötob i sagön ole, das ai
ven no efanob fiti,
edrinob boso ad trodön obi.”
JENAVATID
Jitidan: „
Jenöfoti kion
kanol-li
sagön
obe
tefü
mans
famik
seimik tumyela dejölid ?”
Tidäb: „Ya
binons deadiks,
o
lädül !”
VI:42:99
LÄRNOD DEGFOLID - GÖD
E
SOAR
Kitimo löädol - li kösömiko ?
Kösömo ze tü düp velid.
Kikodo so gölo - li ?
Bi mutob vegön me motoranibud.
Kitimo [u: Kiüpo] lükömol - li ini
bür
olik ?
Kösömiko za düp: zül.
Lifädol - li deli lölik in zänod zifa ?
Semikna:
si !
semikna.
[u:
reto]
nö !
Kisi dunol - li dü soars ?
Kösömiko blibobs in dom. Balna u telna
a vig golobs lü teatöp u lü
bioskop.
Vüo, kisi desinol - li ad dunön asoaro ?
No vilolöv - li golön kobü ob lü teatöp
? Viloböv dunön nosi buikumo, ab adel
binon
matikamadel
obsik,
e
jimatan ed
ob kösömobs ad zelön oni kobo.
Täno benovipob oli.
Dani mödik !
[u:
Danö !]
Dü tim liomödotik matols - li ?
Dü yels jöl.
LÄRNOD DEGLULID
-
IN LOTIDÖP
In zifs gretik valik lotidöps süperik
dabinons. Kösömo kanoy tuvön lotidi,
ab if viloyöv fümön dö
atos, pato dü vaken,
binos gudikum ad koedön resärfön
büo cemi. Lotidöps e vemo magifiks e balugiks dabinons. Otuvoy
in lotidöp lindifiko kinik böti gudik.
Nügölölo ini lotidöp, dugoloy
vestibüli ad lükömön lä bür.
Us begoy [u: loatoy] cemis.
Bötan oyufom oli pö blin päkema
olik ed odugom oli lü cem olik.
Dünans lotidöpa oyufons oli, if
no sevol zifi. Okonsälons ole tefü utos, kelosi sötoy logön. Okoedons
resärfön ole pladis [u seadöpis] in teatöp ed odunons valikosi mögik ad plitükön
ole stebi olik.
If jimatan olik dugädof oli, okanof
muadön oki vemo gudiko,
dubä visitof selidöpis, du
ol bejäfol dinis olik.
LÄRNOD DEGMÄLID
-
PÖ
SUK
LOTIDA
Deli gudik !
Labol -
li cemi bal ko beds tel ?
If no,
cems tel,
alik ko bed i binonsöv gudiks.
Lotidöp tio fulon, ab logobsös !
Liolunüpiko ostebol - li is niludo ? [u: desinol
- li ad stebön is ?]
Nemu dü vig bal.
Ba dü vigs tel
[u:
dü dels degfol/deglul].
Täno kanobs givön oles cemis tel ko tübaban
e lavatab su tead balid:
nüms:
26 e 28.
Spelob,
das cems binons nennoidiks.
In cems at siörs [u:
läd e söl] kanons takädön
löliko. Labons selogami äl gads.
Gudö !
osumob onis.
Vilols- li cemis ko fidäds ?
Nö !
buükobs onis nen fidäds, bi dels
odabinons, ün kels omutobs fidön plödo.
Benüpenolsös registari at !
Logobsös:
Famülanem;
pösodanem;
netät,
topät
(lödöp),
motedöp, motedadät, nemapenät. Atos
binon valikos, no - li ?
Vemo gudiko, danö !
Is labols kikis.
Dünan odugom olis lü cems olsik ed
oblinom löpio päkemi.
VI:47:99
*NAMAPLÄG
Äs
pro
notods
sanavik
mödik, < *namapläg> dekömon de püks
*klatädik.
Davedon de vöds Grikänik: ??????
(= nam) e ??????
(= gebön), e
sinifon
vödiko:
„me nam pedunöl ”
u
„*tolatön.”
Ab
< *namapläg,>
cal *ledinik
*sanakälik gretikün vola vesüdik pos
sanav e
tutisanav,
binon
vemo
plu ka
*tolat
balugik.
Jenöfo <*namapläg> kazeton *neleti
e
<*nomükami.>
Ma
misaun,
keli
lekäloy,
u
bal,
u
ans metodas difik
*nomükik
*namapläga
kanons
pagebön.
Me
ats,
*namaplägan
skilikün
*pedafomöl
*davedükom
menodi balugiko
*lificinik
ad
mögükön
mufi
nomik.
Kötet
neai
pagebon e
*drogs selediko
*pabüdülons.
< *Namapläg>
labon *stabi
mu
balugiki;
kop
binon
cin.
Dalabon nämafonis,
*kabemi,
leülami,
e
r
-
ab leigo äs cins valik,
i dalabon *binodi cinädik. *Binod cinädik et, labü bäkabom as stüt cifik, i nevasitodi veüt-
ikün dido
polöli,
kanon
dämikön,
mifomön
u
*tirädikön.
If
so, sek
binon
dol japik u nejapik,
no te in bäk,
abi suvo in särvig,
jots,
brads
u
lögs.
Utans,
kels
kanons *frutidön namaplägi stäänikons de cils
jü bäldikans; de spotans jü
*jigrodans.
VÖDS
TEFIK
BINOD
a structure
BÜDÜLÖN
to prescribe
DAVEDÜKÖN
to bring about, to effect
DROG
a drug
FRUTIDÖN
to benefit from
JIGRODAN
a pregnant woman
KABEM
wiring
KLATÄDIK
classical
LEDINIK
principal
LIFICINIK
bio-mechanical
NAMAPLÄG
chiropractic
NAMAPLÄGAN
a
chiropractor
NELET
prevention
NOMÜKAM
adjustment
PEDAFOMÖL
trained
SANAKÄL
health care
STAB
a basis
TIRÄDIKÖN
to become irritated
TOLATÖN
to manipulate
VÖDS
SAPIK
Lons
kömons
de
mans,
süds
gudik
de
voms.
VI:48:99
KAPOVÜL
SÄRÄTÜKON
. . . . . .
.
NÜMS
DEFÖL
1. 44
(2 + 2;
4 x 2;
8 + 2;
10 x 2;
20 + 2;
22 x 2
=
44);
2. 4
(4
- 4;
0
+ 5;
5 - 4;
1 + 5;
6 -
4;
2 + 5;
7 - 4;
3 + 5;
8 - 4
=
4);
3. 23
(2 x 2;
4
+ 1; 5 x 2;
10
+ 1;
11 x
2; 22 + 1 = 23);
4. 17
(3 x 2;
6
-
1; 5 x 2;
10
-
1;
9 x
2; 18 -
1 = 17);
5. 26
(3 + 2;
5
x
2;
10
+
2;
12 x 2;
24 + 2 = 26).
LOVEGOLARÄT
Lovegol balid:
Man lüvom lupi ko sakäd grena e sumom
jikoki love flumed;
Lovegol telid:
Lüvom jigoki e gekömom soaliko;
Lovegol kilid:
Sumom sakädi grena e lüvom lupi;
Lovegol folid:
Gekömom ko jigok;
Lovegol lulid:
Sumom lupi,
ab lüvom jigoki;
Lovegol mälid: Gekömom soaliko;
Lovegol
velid: Sumom jigoki.
SIRKÜLAPENÄD
O Volapükaflens Löfik !
Ün tim at, logedob ai lü gads ko
blesir mödik,
bi anu,
cedü ob,
gads binons gudiküns.
Flors
e
plans
valasotiks
jönükons spadi vü dom e süt; florabims
stanons pleidiko züo,
-
igo binons semikna plans e flors in bogs de
domamöns it lagöls.
Gad binon
blesir
gretik,
no
te
pro
gadidalaban
it,
abi
pro
alans,
kels
beigolons oni.
Danö !
o gadilabans valik,
kels dilodons jöni smalik at anu in florüp
!
Ekö
tikods
anik
de
Cifal :-
„Volapük
pro
ob
no
binon
dalabot lölöfiko obik: binon loen. Äsä
sapiko
äsagom
cifal
<Johann
Schmidt,>
„vilobs kälön püki at leigoso
äsä käloy
vöno-Grikänapüki u
vöno-Saxadapüki.”
Obs, kels gebobs Latini lifiko, labobs
fikuli somik.
Ekö
vöds profäsorana <Terence Tunberg> nivera ela <Kentucky>
(Tats-Pebalöl)
dö kolköm us okömöl :
Neque
praetermittendum
est
illud
quod
colloquia
nostra
ad Latinitas classicae et argenteae (quae vocatur) normas grammaticas dirigentur.
Nam
maxime
perspicua
est
Latinitatis classicae et
argenteae
syntaxis,
ut
videbimus
omnes,
et
ad
sermonem
mirum
in
modum accommodata.
Ad
vocabula
scilicet
et voces recentioris et recentissimae Latinitatis
proprias nonnumquam
confugiendum
est
(aliquando, etsi multo rarius, vocabula prorsus novanda et
fingenda). Fontes
igitur sociis commendabuntur unde voces recentiores
commode inveniant et
mutuentur.
Obs
no
dalobs
glömön,
das
pükam
obsik
pareigon fa noms latinik
[= Volapükik] klatädik [=
ela Schleyer]
e
*silinik
[= ela de
Jong].
(Silinik binon Volapük rigik, e sinifon
largentik
in
Volapük
nulädik.
-
Redakan).
Ibä
süntag
püka
klatädik
e *silinik
binon
vemo
kleilik,
äsä
mens
valik
logons, e stunidiko
lönedi
ad pükam valasotik.
Daloy
semikna
gebön
vödis nulikum
e
nulikün
[ =
se
Vödabuk fa de Jong,
e liseds
in Volapükagased pro Nedänapükans].
Nesuvo zesüdos mekön nula- vödis. Dalobs
komandön
[pro
obs
=
pübön]
soganes
fonis
kiöpao
okanons tuvön
e
gebön
vödis nulik.”
Valikosi Gudikün
Oles ed Olikanes
sedom
Ralph