IV:28:99
KOMIP
E
MÄTARÖN
TA
LUPS
(2)
FA
GUSTAV
HERMANN KLETKE
Siso evitob vilöfo lupis, ab
ga ebelifob nog kolkömi telid ko ons.
Nifüp äbinon plödakösömiko
koldik, e zuo nif nemödik ifalon,
sodas ätuvob in züamöp obik
*sketamakuli gudikün.
Suvo ätanob,
posä isaunikob, sketis ruilik dis futs, ed
ämojutob löpio ve flumed *glimöl,
sodas pebs obik äpebons vemikumo pö
juit fulik muada manik at.
Pö bal lespatas at äbelifob ventüri, keli
betikob dönu ko ledred.
Ilüvob
ebo
domi bü
prim
lulita
ad
sketön löpio ve vegäd brefik
ela „Kennebec” magifik,
kel äbeiflumon in nil yana obik. Soar
äbinon jönik ä litik.
Fulamun
älogon
domio de top löpik oka, ed äjedon
stralis oka sui firs frodik, kels *äsimons joli;
äbinos magivamagod veratik. Nat
lölik ästadon in stil,
ini kel semikna löfilon ad stadükön
oki; vat,
taled
e
lut äjinons stadön in takäd
lölöfikün.
Ilöpiosketob ve flumed mö liöls
Linglänik ze tels,
ven äkömob sui top, kö bluk smalik änüflumon; änüvegob ini at ad
vestigön *zugi onik.
Peins tumyelik, e *tsugs kanadänik *äbobotikons kobio sus
on ed äfomons bobi laidagrünik,
kel in klotem nifüpik änidülon
ed äspagon.
Val
äbinon
dagik dis bob
at,
ab
äbinob
yunik
ä nendredik,
e
ven
äniniologob
ini
*fomäd
at rufota laidüpik,
lad obik äpebon nämöfiko sekü
juit. Fredavokäd : „hurrah !” oba
ätonon da fot,
ed ädalilob leogi,
kel
ai
dönu äpostonon,
jüs val ivedon dönu seilik. Fe
semikna neitaböd soalik
*ätiluröbon
me
flitäm
oka kvärepi lunedik.
Kväreps :
plins
nämädik
at
fota,
ästanons
us,
äsva
nos
äfägon ad *dämükön
onis, äsä tim.
Äbetikob,
vio
suvo yagan lindiyanik bo iklänedom oki
poi tuigs at, vio
suvo
sagit
omik
nilü
bluk
at bo ideidrefon stägi,
e vio suvo vikodavokäd sovadik omik bo
itonon-la is. Äküpedob
lülis,
ven
äbeilu- flitons, ed ätaetob natemami
ad dalilön luvokädi fagik onsik.
Süpo
tonod
ätonon,
kel
äjinon
kömön
se
glad
dis
futs
obik.
Äprimölo
laodiko
ä
dredabiko äfinikon ad ror baltonik lunadulöl; äpaelikob,
büikumo lil oba neföro ililon toni somik;
älecedob
oni,
pö
magäl
*fäkädik
IV:29:99
obik,
bosi sustaledik,
so
nesagoviko
sovadiko
at
ätonon
in
soal lölöfik at.
Nu älielob knätärön tuigis
len jol, äsä de steps nima;
blud *ägedranon ini kap oba ön dran so vemik, das
älabob seni,
äsva skin obik päfilädon; äfrodos
obi pu, das ätefos dinis natäla taledik.
*Süen obik ägeikon ed äzilogob
demü jelodameds.
Mun äsvieton da maifod,
da kel ikömob ini dag fota, ed
äcedölo atosi jelodamedi gudikün,
äjutedob
äsä
sagit
lü
top
usik.
Fagot äsuämon töbo metis tum,
e töbo böd äkanonöv pluön tefü vifot fuga
*däsperik oba.
Ven
ye
äflekob
logis
oba
äl
jol,
äkanob küpön yegis dofik tel, kels
ärönons da *donaplanem ko vifot,
kel nog äpluon tefü ut oba. Dub vifot at e dub
vaul brefüpik,
keli semikna ävögons, ämemosevob, das
ets äbinons samäds tel lupas gedik vemo dredabikas.
Neai büikumo ikolköm- ob bali nimas at, ab sekü bepenam, keli igivoy obe, älabob klieni ne-
mödik ad
seivön
onis.
Sovad
neteimovik
e
näm
no
feniköl onsiks,
kels jinons binön patöf patik natäla
onas, kodons,
das binons riskäd dredüköl pro
tävan alik,
kel pasüpädom dub neit.
Bimüls,
kels
*äsimons
jolis,
äjutons
lekläravifiko
bei
ob,
ven äföfiojutob
pö
fug
oba.
Tio
irivob
segolöpi
bimabobota,
nog
sekuni
bal äneodob,
ed
übinoböv
tefädiko
sefik,
ven nims obi pöjutöls in top, kö
jol äbinon geilikum,
äpubons niliküno löpü ob. No
älabob timi ad vätälön, äfleg- ob kapi oba
donio, ed äjutob föfio.
Lups äbunons
donio, ab *ipölakalkulons tefü vifot
obik, ed äbunons poi ob,
du lefanot fa ons pispetöl äslifom plödio
sui plen flumeda.
Klienäl
ädugon
obi
sui
veg
lü
dom
obik.
Nifaflogs leitik älöpiovirons de
fers sketas obik,
ed äbinob ya nemödiko *föfik fo nims
obi pöjutöls,
ven
ror
sovadik onsik
äsevükon
obi,
das
ädabinons dönu nilo po ob. No
ägüflekob obi,
äsenälob
ni
kudi
ni
fredi,
te
tikod dö lom äsüikon doliko
pö ob, e täno ägebob nämi lölik tikäla
e koapa oba leteiko ad skeapön.
Äbinob lölöfiko kösömik
su glad. Deli
ömik
ilifädob su skets,
ab neai itikob, das övedons föro
med balik pro sav oba.
Ünü
minut
lafik vaul nimas pöjutöl äsevükon
obi, das ädabinons nilo po ob.
Äkömons
ai nilikumo,
älilob stepis onsik su glad, e
ya äkredob,
das äkanob lilön natemami vemik onas. Tänden
alik e muskul alik koapa obik lemu ätenidons.
Bims
ve
jol
äjinons danüdön in lit nefümik, e
brein obik ya äprimon ad
vedön
suidik.
Pöjutayag
at
ävedon
*nesufovik,
ton
nimas
äbinon lenaudodik.
Ekö !
muf
nenvilik
süpo
ämodugon
obi se lüod oba.
Lups nilo po ob,
kels
no
äkanons stopön u flekön okis, äslifädons, äfalons
ed äslifons nog
fagikumo
ve
vegäd
ze
gretik.
IV:30:99
Linegs
onsik
älagons
luniko
se cavs bludaredik,
tutems vietik onsik änidülons, blöts vielik dofik onsik pitegons
me sköm, e ven äbeislifons nilo bei ob,
logs onsik äspagons ed ävögons
me ror sekü vut e lezun.
Süpiko tikod äsüikon pö
ob ad gebädön jenoti fädik at ad skeapön de ons,
sevabo ad votükön ai dönu lüodi, sosuvo
ökömons tu niliko nilü ob;
ibä fom futas onsik äneleton onis
ad rönön su glad votiko äsä in lüod stedik.
Sunädo
ägebädob
disini at.
Lups, sosus ästanons dönu su futs
oksik, äflekons okis dönu ta ob.
Ya dönu äbinons nilo po ob, ven äliunob bobi
ed äleadob beigolön nimis obi pöjutölis.
Me
ror
sovadik
ägeons
*lekäfi
obik, e lups äslifons dönu sui pödakoaps
oksik; äbinos magod lölöfik nenyufa e vuta nennämädik. So ägaenob metis ti tumis pö flek alik. Nog telna u
kilna ädönuob manövi at,
e pö naed alik lups ävedons vutikums, ab
i fenikums.
Pisavob.
Ästadob
nu visü dom,
e yagadogs obik dub noid iküpäliköls
äsüjutedons vutiko se ludoms okas.
Lups
ästöpons
röni vutik vifik okas,
ed äflekons okis pos vätäl brefüpik
ad fugön. Äküpedob onis,
jüs
mageds
dofik onsik änepubons po lubel nilik. Täno
ädeükob sketis obik ed ägolob lü dom, ko senäls,
kelis
kanoy
gudikumo
fomälön,
ka
bepenön.
VÖDS
TEFIK
BOBOTIKÖN
to form an arch(way)
DÄMÜKÖN
to damage
DÄSPERIK
desperate
DONAPLANEM
undergrowth
DRANÖN
to press, to rush (of blood)
FÄKÄDIK
excitable
FOMÀD
a feature
FÖFIK
ahead
GLIMÖL
glimmering
KUL
a track
LEDREDODIK
macabre
LEFANOT
a quarry
LEKÄF
a deception, a trick
NESUFOVIK
unbearable
PÖLAKALKULÖN to
miscalculate
SIMÖN
to border (on)
SÜEN
presence of mind
TILURÖBÖN
to
brush (touch lightly)
TSUG
a maple tree
ZUG
a course (of river)
SAP
ALDELIK
Utan
binon
plitülik,
kel
plitüliko
plüton !
IV:27:99
SPIKOTAMALÄRNODS
PRO
SPANYÄNAPÜKANS
(DIL
BALID)
LÄRNOD
ZÜLID
-
PÖ
VISIT
Binos
zädel
soaro.
Ek
nokon sui yan.
Binos nilädan obsik,
söl :
„López,
” kel
kömom
ad
visitön
obis.
Jidünan
maifükof
yani
e
vüdof
omi
ad
nügolön ini lödacem. Glidobs
omi e lütenükobs ome nami,
vüdölo omi ad seidön oki.
Pos
pülatimil
anik, dönunokoy sui yan.
Binos lädül : „Lucía
Castelar,
” jinef jimatana
obik.
Änu elükömof de länäd
ed opasetikof [üd: olifädof]
vigafini lomü obs.
Kidof
ziani
okik,
kel
jonodof
ofi
söle : „López.
”
Täno seidobs obis.
Voms spikofs dö
vogäd
lätik
liföfiko.
Obs :
mans
spikobs
dö
bolit,
dö büsids
e dö nulods dela.
Sunädo jidünan blinof obes kafi e
jokoladi, biskutis e
biskitis.
Jimatan obik bötof kafi e jokoladi, du
jinef obik lofof biskutis e biskitis
[ed i kekilis].
LÄRNOD
DEGID
-
ZÄLÜL;
SOARAZÄLÜL
Soari gudik !
o söl : „Andrés
” !
Lio stadol - li ?
Vemo gudiko,
danö !
ed ol - li ?
Vemo gudiko,
danö !
Labolös
gudi
ad
seidön
oli !
. . .
Pardolös obe !
Cedob, das jinef obik änu elükömof .
. . Benokömö !
o
„Lucía ” digik !
Logotof gudiko . . . Vilob jonodön oli
söle : „López
” . . .
o söl :
„López ”
. . .
Labob blesiri ad jonodön oli jinefe obik
: „Lucía
Castelar ”.
Mu plitö !
Ob binob utan,
kel plidob !
No vilol - li drinön kafi u jokoladi ? [ü
: Plidol - li ad sumön kafi u jokoladi ?]
[ü : No vilol - li drinön bovületi kafa u jokolada
?] Kafi - li ?
[ü: Kafa
- li ?]
Vemo gudiko.
Desirol - li kafi vemo svidiki, o
söl „Andrés ”
leigoäsä himatan obik ?
Nö !
danö !
o läd !
Löfob mödiküno kafi nämöfik
e drinob oni nen jueg.
Benö !
nulod kinik dabinon - li ?
o söl : „Andrés
!
” Lio dinäds stadons - li ?
Vemo gudiko,
danö !
Ed uts ola ?
No vemo gudiko.
Stadons badiko e vedons ai badikums. Jenöfö
! yel
at binon badikün sis lunüp.
Pidob osi vemiko.
Spelob,
das suno ogudikumons.
Benö !
so
i
spelobs.
IV:26:99
LAK
DI
<MUMMEL>
Klif xänik, laböl ti glof nonik e
geilik mets plu ka mil sus nivod mela, dabinon in belaked mayedik Fota Blägik bevü nebels floröl
di <Sasbachwald> e di <Overkappel,>
kö löps züöl xänons
lü geil milagik.
Belans xänons töbo su on, sliföl
su top nebigik miota, kö glofons is ed us lufelaplans e musks zadiks.
Top at panemon <Lakakep>.
Isao dub kliv klifik dexänoy ini dibacav
legretik, zi kel klifs gianik e tädikis datovons okis e fomons lekiudi
zi lak dibikün,
se kel flum <Acher
> licinon.
Stil gretikün dabinon laidiko in län
et soalik. Peins ai grüniks e belabims ko bimableds tipik lokons
in vatalubels takedik e kliniks laka,
e givons one köli glumik e jini mayediko
lejekiki.
Du tims vönik pänemon <Wundersee> u lak milagas;
nu panemon lak di <Mummel> demü vom smalik u läd laka, kel, kredoy,
lödof us, e vögi kela semikna liloy.
In
züamöps
dabinons
failots
lejönik
kasedas
elas
:
<Hagenbrugg,> <Rosenstein>
e
<Hohenrodt.>
Fabs mödik pakonons fa pöp dö
lak et, bevü kels mäniotobs sököli : Zänodü
nebel plitik lä <Overkappel,>
kö luveg dugon donio, se lak di <Mummel> logoy
lödis mödik,
bal fagik de votik, kels fomons vilagi di <Seebach>.
Ma
geböf
länas
Sulüdadeutäna, is i vomüls yunik
labofs kösömi ad kolköm- ön
ko
spuliels
ofas dü soars lunik nifüpa - nu
in dom semik, nu in votik semik pro
müdikam rezipik,
spulöls
kobo yofiko.
Geböf at panemon <golön lü
cem ad spulön>.
Hiyunans
lemödik lürönons
usio,
e
dis
gal
motas,
sagoms cogis snatik,
kels gälons jipulis.
Bü yels mödik ämütom lofön
hiel <Elfredo> liegik cemi ad spulön,
e ya sog yofik valik äläbikon ven
yan pämaifon süpito e vomüls kil, peklotöls vietiko e jöniks stuniko äniniogolofs. Alan
äkipof spulastumi pevoböl zadiko e laböli fomi plödakösomiki.
Ats
äglidofs mükiko sogi fredik e balid
bevü ofs äsäkof me vög lelöfik va ädälofs niniogolön as nilans stilik ad
kompenön pö gäl soga et.
Dido valikans älelogons ko stun nulikanis
ekömöl,
ab
toä
äzepons säki ofas, e suno vomüls kil äspulofs i ofs ko jispulans votik.
(* Finot su pad 31)
IV:31:99
Komunöf konfidik, kel bü brefüp
ädabinon, pätupon boso sekü lüköm no pespetöl vomülas kil, e valikans älabons
ti dredäli
pesevöl
e
penesevöli;
ab mods flenöfik e plütiks vomülas
peklotöls vietiko, logeds stedik e
gudäliks ofas
sui
lotidans pelüodöls, äkoedons
gekömön foviko komunöfi peropöl
ed
ädönuon baläli kösömik
e nebadiki.
So soar et
ämogolon, e vendel sököl, du jispulans
dönu äkolkömofs, jipuls kil foginik äniniogolofs ini cem ed
älogon ofis pos solamodonikam ven cem
pädaliton; ab sosus düp degbalid
ätonon äsustanofs ed ämogolofs.
Ni beg nonik ni laidul svidik äkanon kodön
ofis ad blibön plä düp et.
Nek änolon topi se kel äkömofs, kiöpio
ägolofs, bi nek äriskon säkön e sukön ofis; ab
ek ämüron stilo ini lil votikana, das äbinofs voms laka di <Mummel>;
efe änemoy ofis ai : söris kil laka.
Yunans mödik
älügolons
lü
top
at,
bi
lakajipuls äkanitofs kanitis jönikün,
äkonofs sagodis cogik ed äsagofs konotis keinik e plitikünis.
Vüo jispulans äpolofs lü dom
spulotis okik fulikum ka kösömo ko yän slenikum e kamikum;
ab nek ai äkanof dagetön sofi e nidi
uta jipulas kil penesevöl.
Yunans e vomüls valik äbinons yofiks
demü kom jiflenas nulik;
ab hiel <Elfredo> liegik, kel älöfom vamiküno alikani
söras kil,
äbinom kotenikün valikanas.
Senöl leglifi laik e gretikün, bi
vomüls kil ämogolofs so suno,
äsludom ad zögön me düp
bal gloki boadik,
kel äbinon in doms valik lödanas
Fota blägik.
Pesagöl,
pedunöl.
Vüo bevü cogs e spikots, düp
degbalid ätonon du äbinos ya zeneit.
Sörs kil äleditofs äs ün
del sököl ed ämogolofs ko spulastums okik.
Ogödo belan semik golöl ve lak di
<Mummel> älilom plonaluvoki äsegolöl se dib ota
e yami, ed äloegom svimön su vat stenis kil vidik bluda. Hiel
<Elfredo> yunik du neit ot ämalädikom e pos dels kil
ädeilom.
Sörs kil neai plu pälogofs in fälid.
In mod at,
cüt päpönon.
(Fa jiel Ermelinda
Paglieri)
IV:32:99
KAPOVÜL
SÄRÄTÜKON
. . . . . . .
POVS
TAIK
Povasirk sulüdik binon kontinän,
e glun no dakipon gudiko hiti; sekü
atos, glad povasirka sulüdik no fasiliko smeton. Povasirk nolüdik, votaflano,
seaton su sean, kel dalabon ninädamafägi
mödik hitöfa.
Hitükon sürfati, mödiki gladi smetöli.
RAKETALEJEDÖPS
Kosmonafs lejedons lüodü talaleflekama, sevabo
: vesüdao
/ lofüdio.
Ad muiko frutidön talajoki, raketalejedöps
topons mögiküno nilü kveator.
KRÄKÖ !
Vär gläta bigik odäbrekon primo. Glät
binon dugodan hita negidöfik.
Tefü vär gläta slenik, hit
golon vifiko de sürfat ninik jü sürfat plödik vära e glät pakon me leig tefik. Ab
ven bötoy vati levamik in vär gläta bigik,
sürfat ninik ona pakon vifiko, kiöp
sürfat plödik labon greti ot;
atos finikos me tenid levemik su glät
e sekü atos däbrekon.
Kodü atos,
kanoy bötön kafi Lireyänik hitik
in vär gläta brekovik
-
ab no dunolöd otosi ko vär komunik
!
STÄNS
Stäns jonons steli vü tipots lafamuna. Ab
dil at binon teiko dili muna no pelitüköli; stels,
kels öbinons in zon somik sila öbinonsöv
nelogamoviks !
E
KAPOVÜL
RÄTÜKON
OBIS
DÖNU .
. . . . . .
BREINALEKLÄR
1.
Kion kanon-li registarön e memön
nünis mödikün
-
brein
u
nünöm-li ?
2.
Kion dunon brein ven slipol-li ?
a)
i slipon;
b) jäfidon ma ritmut läs vifik; c) trakon
3.
Siüls breina binons siüls teik, kels
dulons du lif lölik.
Verät
u
neverät - li ?
4.
Flan detik breina,
ma rood kinik jäfidon - li gudiküno
?
a)
vöds
e
nums;
b)
drims;
c)
musig
e
pän.
5.
Kanol galön du breinakötet nen senön
doli.
Verät
u
neverät - li ?
6.
Dil kion sököl koapa no payümäton
- li me nevs ko brein ?
a)
teans;
b)
lips;
c) lils.
SIRKÜLAPENÄD
O Volapükaflens Löfik !
Floratim
ya
ekömon !
Ko läb mödik logob narzidis yelovik, kels
glofons so vifiko, e kels nunons primi florayeli nog bali.
Pos dels lunik e dagiks, desirob vamöfi
e hiti sola ! Ab tiks oba flekons dönu lü el <Kosovo,> kö
mens sufons nenropiko;
o mögosöv,
das püd
fino dareigonöv pla het e mivim ! - täno
vero ubinosöv floratim in siäm alik vöda.
Tefü
pönop
pösodik
„og” -
egetob
penedis
de
Cifal
äsä
de
flen <Philipps>.
Reidobsöd primo küpetis Cifala:-
„ Jinos
obe,
das
no
zesüdos,
das
nogan
Volapükamufa
süvokon bespikamis dö küpets
smalik gramata,
a.s. dö „og.” Arie
de Jong it no ävipom, das übinon plu ka mob ven
Volapük äbinon nämikum ed ävipon ed äkanon komipön
ko
Sperantapük.
Cedü
ob, dälobs dakipön
Volapüki
äsä
jenöfo dabinon.
Too,
üf
vipoy
-
u
vipogs
-
gebön
vödis
u
seta- bumamis,
kels patuvons in Gramat fa de Jong, läbik gudik oye ed oge
!”
Küpets flena <Philipps>
binons boso dibikums:-
„Tefü pönop „OG” - vilob mäniotön,
das cedü ob binonöv nezesüdik
löliko. Binon - öv siämik teo
if
„OBS”
binonöv
plödakipik,
siniföl
„ob
e
obikans ”
tapladü
„obikans
e olikans” in mod sümik äs in pük
maläyänik, kel
paspikon in Lindäna-Seanän, kö
Arie de Jong äbinom sanan.
Reto,
cedü ob,
patäds mödik Volapüka binons
nezesüdiks,
äs sam dunavöds (= värbs), kels distidons loveädi u neloveädi medü vokats
difik - klebön e
kleibön,
u deadön
e
deidön
(labobs
eli
„-ük ” ad
fomön
värbis loveädik
se
värbs neloveädik,
ed
eli „-ik”
ad
dunön taädi;
e mödot foyümotas e poyümotas
binons nezesüdiks, äs sam:
büa-, dei-, do-,
du-, fa-, fäi-, fea-, la-, mai-, nü-,
si-, sö-, -af, -ain, -äm, -at, -ean, -eän, -ep, -ian, -iän,
-iel, -ir, -uän, -üd, -üf, -üm.
Yümots
valik
at
binons nezesüdik e suvo fikulükons
dönu sevädovi vödas.
E zuo dabinons patäds votik, kels kodons
fikulis gebü Volapük. Geb patädas at söton
säkomand- ön.
Vöds
mödik
nezesüdons,
bi mögons pafomön medü vulavöds
votik, äs sam:
telefon
> fagavög,
värb
> dunavöd, gramat
> pükasev,
e soms. ”
Jinos obe,
das igo
Sperantapük eklemon desini rigik oka in
tef at; süpädos obi,
das viloy
nüdugön
vödi(s)
grikik / latinik,
igo
ven
pükastuk
tikälik
ya dabinon !
Ab
otosi
ya esagob mödikna ün paset!!
Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes
sedom
Ralph
.