SIRKÜLAPENÄD
O Volapükaflens Valöpo!
Ün mul at kanob nunön, das Volapük eprogedon ai plu tefü Vüresod. Äsä sevols osi, Volapük ya dalabon resodatopedis sököl :-
http://web.onetel.net.uk/~rmidgley kel binon resodatoped calöfik ela F.B.V. (Flenef Bevünetik Volapüka). Is dabinons vödabuks tel, tidodem brefik nulik e reideds i fasiliks, i fikuliks.
http://personal.southern.edu/~caviness/Volapuk/ kel ninädon vödabukis, tidodemis e gramatis, äsi nunis votik nitedik tefü Volapük. In resodatoped at kanoy i reidön tradutodi Diateka Nulik.
http://home.earthlink.net/~erilaz/volapop.html binon gased vüresodik, kel binon jönikün resodatopedas valik, e kel ninädon dinis difik tefü Volapük.
Anu flen obas, hiel Jay Bowks edunom topedis sököl :-
1. http://www.yahoogroups.com/group/volapuk desinü bespik dinas komunik tefü Volapük.
2. http://www.yahoogroups.com/group/voydasbuk desinü bespik vödastoka e gramata Volapüka.
3. http://web.icq.com/groups/group_details?gid=11998108 desinü bespiks ko Volapükaflens votik me sunädanunükian (= instant messager) e telefon vüresodik. (Bevü vöd 'group' e 'details' dabinon mal _ )
4. http:/vo.wikipedia.org/ ad jaf baik siklopeda Volapüka.
Glidis Gudikün Alikanes Olas
sedom
Ralph
BÜSIDAN VOLAPÜKA
LIFAJENÄD CIFALA KILID VOLAPÜKANEFA
Hiel Jakob Sprenger pämotom tü del jölid mayula, yela 1872
in zifil Speicher, kanton: Appenzell in Jveizän.
Pals omik äbinons feilans balugik; fat äbinom zuo nog cimiklinükamamastan
calöfiko picälöl. Mot omik älicinof se zifil Schelklingen nilü Ulm, Vürtän in Deutän'
Jakob äbinom cil mälid se gems vel: blods lul e sörs tel. Ävisitom pöpajuli e realajuli di Speicher, ed äkömom ün yel 1887 ini gümnad in Einsiedeln, e de 1888 ini gümnad kantonik in Freiburg (Jveizän), kö ävisitom. pos fiduin* gümnada dü yel bal, niveri usik.
Steif omik äbinon ad vedön gümnadaprofäsoran, ab katastrof
famüla ärupädon. Fat omik äperom sekü garan pibligidöl monemi, e ad vitön badikünosi,
Jakob ämutom tuvön sunädo cali mesedi blünöli. Äsludom ad jäfön as bukädan*
ä büsidacif brodabüsida, ävedom ün 1907 fabrikan nesekidik, ed äplöpom ad dagetön
ünü tim jü yel 1914 dalaboti ze gretiki.
Volakrig balid ün 1914 ävobädon lefaili brodabüsida,
ed atos, sa völädadinäds* bevünetik pisäleodüköl*, ämütons omi ad
klemön febädi nefienöfik* ivedöl.
Ün yel 1915 Jakob äfünom kobü ans flenas okik eli „Lelivükamafed
Bevünetik” ed äcalom sis 1920 as sekretan ona, ed ävobädom noganükame at ünü
yels sököl stäänükami bevünetik ze veütiki love kontinäns valik tala. Noganükam
at labon as stabi südavi kritik, e vilon vobädön dönu yufidü lejon lelivakonömik
di „Silvio Gesell” dinädis leodik ini konöma- e tatalif. Pro disein at neodoy ye suemükamamedömi
bevünetik, ed as somi, Jakob Sprenger ädadunom, das Volapük fa Johann Martin Schleyer pälonon
statudiko.
Laut
literata
lelivakonömik
e propagid pro Lelivükamafed Bevünetik äbinons lejäf
omik. Dakosäd
ko limans no Deutänapüki spiköls äjenon in Volapük, soäsä Johann Martin Schleyer
iposbinükom oni.
III:19:2003
Volakrig telid e reigamods* netasogädimik* e fajistik* älüblinons
Lelivükamafede Bevünetik perotis gretik.
Krig e cödetadeids äkodons in Deutän, Litaliyän, Rusän,
e läns fa ons pikoupöls moduni* muvemik.
Äseivom ün 1884 Volapüki bäldotü lifayels degfol,
ed älöfom dü lif lölik okik leladälo diali jönik valemapüka. Äbinom dü lunüp presidan Volapükafeda
Jveizänik. Ägetom
diplomi Volapükitidana ün 1891, uti tidala ün 1893, ed uti profäsorana ün 1893. Päcälom
ün 1929 ad kadäman Volapüka, ün 1939 ad kadämal, e ün 1948 ad Cifal Volapükanefa
ä Dilekan Volapüka- kadäma.
Äbinom flen gretik Datuvala, kel igo ilabom desini ad cälön
omi fovani oka, desin kelik ye no äjenöfikon.
Ad stöpädön smalotülami* fovik Volapükamufa, Jakob
Sprenger äremom ün yel 1927 posbinoti* literatik lölik ela Schleyer, ko gitäts valik lü
on dutöls. Diseinü
atos, äbalädikom ko Cifal ettimik Volapükanefa:
Profäsoran Albert Sleumer. Demü disein at atan ävisitom omi in
Wienacht ün setul yela 1929 ko Dokan Arie de Jong, kel irevidom lölöfiko Volapüki.
Äbinom Cifal de 1948 jü 1950, ab sekü paopläg*, kel
idrefon omi ed ivedükon omi nefägiki ad calön foviko oni, ämutom lovegivön diniti Cifalama
söle Johann Schmidt.
Jakob Sprenger ai äkälälom Volapüki, ed äkomipom
nämöfo pro dials ona. Äbinom komipan lanälik pro din obsik, voban nenfenik ä men stedälik.
BUKÄDAN - a book-keeper
FAJISTIK - fascist
FIDUIN - completion
MODUN - destruction
NEFIENÖFIK - unprofitable
NETASOGÄDIMIK
National Socialism (Nazi)
PAOPLÄG - a
stroke
POSBINOT - the
literary estate
REIGAMOD - a regime
SÄLEODÜKÖN - to disrupt
SMALOTÜLAM - fragmentation
VÖLÄD - monetary
system
III:20:2003
MAN LABÜ YÄK BLÖVIK
(FIN)
FA HIEL MAURITS WAGENVOORT
Brefüpo pos atos in Fransän stiam* pälegivon, ed äkanom
gegolön lü lomän okik, lü vilag okik.
Fino.
Atosi ädunom nenzogiko.
De tim et lifajenäd ketävana, to val muada obik, ävedon
läs dramatik. Ämatikom, älomädükom oki as tedan ä lutedan ini Laljerän, lü
kel i flenädan omik igekömom, kelan nu älabom kafibötöpili in zifil: „Sidi-Bel-Abbes”. Bofikans älaboms benofäti; blövayäkan
obik ägolom ai dönu lü länäd ad lutedön, ibä ävilom givön hipules
oka dugäli gudik. Atans ämutoms vedön mans skilik.
Pro dautil okik ävilom spälön eli „petit dot” (= jigamagivot
smalik). Äfäkükos
obi, das äspikom ko löf so mödik dö jimatan e cils, ko ladälöf so mödik dö
flenädan vönädik, ko kel tans somo jeikiks so mödiks ibalons omi. Man at idunom in ditret saseni, ab äbinom
leno men badik. Ven
älükömobs tö „Laghouat” ed äleditobs de od, äpedob nami omik.
Nog ai vögäd däsperik sufoda* tonon in lil obik, me kel
dünan lotidöpila, ini kel äninikom leigüpü ob, nen das iküpom obi lä dilijan,
ad säk jilotidöpana bigik, va ek ilükömon-la, ägespikom: „pas un chien!” (= igo no dog bal).
Kolköm
oba ko man labü yäk blövik ejenon bü yels plu teldegs; el „Laghouat” äbinon ün tim et zifil
Saharänik taimik, lotidöpil äbaiädon ko on; ävilob takädön us dü dels te
tels u kils, e poso golön fagikumo lù vasov* ela „Beni-Mzab”.
Tü del sököl, du yan cema obik ämaifon, älielob
spikön jilotidöpani gudälik
-
jielan äbinof elan di „Marseille”, o söl! - len sütayan ko ek, kela vög ma ced
obik äbinon sevädik dub vögäds ya pilelilöls, e ga i no sevädik dub tons, kels äbinons
löliko foginiks pro ob. Kim atan äkanom-li binön?
Leno äbetikob mani labü yäk blövik, ibä, do vög,
kel ägetonon ad fafaraton* sulüdänik jilotidöpana obik, ägebon vödis klaunöfik,
kels äkoedons smilön lädi, do äkonon cogis, do äditibon* plimis negidöfik, brefo
do äduton lü man, kel äsevom ad drefön klienülis laidaremanas okik ad plidükön
onis tefü lucans, kels äspelom ad selön ones,
-
ibä äbinos kleiliko lilamovik, das
III:21:2003
man len yan äbinom lutedan,
-
ga äbinon so löliko votik, äsä ut tävakompenana
obik, so lefredik, so muadöfik, das no äbetikob omi, e ga päbätob dub on ad logön lü
kim äduton.
Ägolob ad logön naedilo: ga äbinom tävakompenan obik! Älogom
obi, ed äglidom obi asä fleni bäldädik, si!
äsagom igo,
das söl ädutom lü flens omik. As Nedänan vemo gravik, ob päflätob
te nemödo dub atos, ed äniniotirob dönu kapi obik; no älöfob ad fövön kolkömi
ko blövayäkan. „If läd bo äsevoföv,”
ätikob, e no äkanob nedunön ad memikön konoti lutedana
in fef jeikik valik ona. „If laidaremans valik oma bo äsevonsöv . . .” Ab smil kio ladöfik, spikotam kio
lefredik äbinon us lä sütayan bevü lutedan e jilotidöpan! Äbinos klülabik, das äselom ofe
dinis difik. Is
ed us ädavedons splodüls lefreda lelaodik.
Göd jeikik lüköma omik tö jol ela „Valencia” imoikon
löliko se mem omik tü timül et.
Ba no äniludom, das ob tü timül ot, kü om lelaodiko
äsmilom, äbetikob atosi.
Ven imogolom, no äkanob nedunön ad dugön spikoti ko jilotidan
oba ad om. Ävedof
dönu lefredik dub mem oma. Klülos, das leno älabob diseini ad nunön ofe vödi bal utosa, kelosi ilükonfidom
obe; ab
ävilob naedilo vestigülön* ofe, viomafädo* äsevof dö pasetalif oma. Älobob omi büiko vemo, ad kanön
sagön poso, das älüjinom lü ob, das sio ökanomöv binön mekädan.
„Lui, un homme violent?”
(= Om binomöv mekädan?) jilotidöpan äluvokädof me vögäd
stuna lemuik. „Mais
c'est un mouton!” (Ab
om binom güo äs jip!) Kanoy golön love om!
Sevob omi de cilüp omik, sevob i palis omik.”
„Kiö!
Ol binol-li kludo i provansalan?” äsäkob.
„Du tout
(Vero no).
Je suis Algérienne, comme lui Algérien". (Binob ji-Laljeränan,
leigoäsä om binom hi-Laljeränan).
„Liö!
no edünädom-li üfo pö el „biribi?” (pönakompain tütedik in Frikop).
Läd älülogof obi büiko me logs gretik sekü stun,
äsva süpo älogof asä lotani lotidöpila okik lödani marda, täno äsplodülof
me smil lelaodik.
III:22:2003
„Ag!
kio atos binon drolik!
Ag!
kio atos binon klaunöfik!” äsagof smilölo. „El Zéphirin ritik in el „biribi”! No badocedolös*
osi, o
söl! das
smilob so vemo; ab
lio tikod et edavedon-li pö ol?”
„Om it ekonom osi obe”.
„Ha!
dub
atos
memosevob
omi,”
äsagof,
„c'est
bien
lui,
quel blagueur,
que
ce
diable
de
Zéphirin!+”
( atos
binon
ebo
bos
de
om!
pleidülan
kiom
el
„Zéphirin” maleditilik at binom!”) Ed ekonom ole, das om äbin- om in el „biribi” . . . . ah, comme c'est comique, comme c'est spirituel, comme c'est fantastique!” (ag! kio atos binon klaunöfik, kio atos binon spiritik, kio atos binon magälik).
Konota lölik, me kel luman maleditilik et, kel in magäl oka klülabiko
äsevom ad sümädön so gudiko fatüli:
„Alexandre Dumas,”
ijänälom obi so vemo dü täv naütik da Saharän,
vöd no bal äbinon veratik!
FIN
+ Ce diable de Zéphirin tefon pösodi, ta kel muroy.
BADOCEDÖN
to take amiss
SUFOD
resignation
DITIBÖN to hand out VASOV an oasis
FAFAR
a fanfare
VESTIGÜLÖN (EKI) to quiz (someone)
STIAM
an amnesty
VIOMAFÄDO
to what extent
VÖDS NITEDIK
Ün 1931 hiels Charlie Chaplin ed Albert Einstein ävaboms kobo in süt. El Chaplin äplänom: „Mens plodons oli, bi nek
bevü ons suemon oli; plodons obi, bi alikan suemon obi.”
Lad fopana binon in mud, ab mud sapana binon in lad.
Veg lü Höl papavon me desins gudik.
III:23:2003
KLEILÜKOLÖD, BEGÖ! SÄKÄDI OBIK
Kels binons gebs e dists vödas
sököl, kels valiko pajonons in vödabuks dis „an”
(Deutänapüko)
u „at” (Linglänapüko)? (Ekö vöds
nog tels fa reidan at pesedöl) :-
- - - -
- - - - -
- - - - -
- - - - -
- - - - -
- - - -
LÄ labon sinifis sököl:-
1. nilü a) Motül obik äseadof lä fön;
ä) Blibof ai lä ob.
2 .kobü a) Seitolöd moni at lä ret.
3. leigodü a) Pluof lä sör oka demü jön logotik.
4. sinifü vöd Fransänik „chez” a) Lä obs fidobs tü düp velid.
LEN labon sinifis sököl:-
1. flanü a) Julans stanons bal len votik;
ä) Famülans äseadons len tab ad fidön;
b) Zif Köln topon len „Rhein”.
2. ta a) Ästanobs len völ lunüpo;
ä) Nafil enafädon len klif;
b) Kriman iseidom vome neifi len gug.
3. medü a) Ägleipom obi len kolet;
ä) Mot ädugof cili len nam;
b) Julans vobons len vödabuk.
4. turno a) Lubegans ägoloms len dom alik.
III:24:2003
NUNILS SE VOL LÖLIK
KRODAVÖDARÄTS
Mens, kels stigädons breinis okas me jäfeds äs krodavödaräts dü lifayels foldegas, odakipons bo sauni tikälik dü lifayels okik latikum, leigodü utans, kels labons tikäli trögik. So nunon el „Vancouver Sun” de Kanadän ma lartüg tefü vestigs pedunons fa Niver Tata Pensilväna. Vestigs at äprimons ün 1956. Äxamoy menis foltum ünü yels vel alik, kobü pats tefü febods, diäts, libatimajäfeds e tävabelifots. „Mens, kels labons stigädi nemödik badikumons* küpedoviko,” sagom hiel Warner Schaie, kel binom profäsoran daglofa menik äsi lanavan, e kel binom i patädan* bälda*. Vestigs at ävätälons patis gerädavik* äsi lanavikis ad fümetön bitikami* tikälik bäldikanas, e tablöfädon* tikamagoti, das mens no kanons kontrolön läsikami* fäga tikälik da bäldikam* it.
MONOPUL
Pled pöpädik „Monopul” äzelon yelami mäldegid ün 1995. Pled at pro mödikans sümbolon* labiäli* vönädavogädik e katädimi nen mieds. Dü yels mäldeg ona, pledans eremons ed eselons länedis, domis, lotidöpis, trenavegis, e retis, ad jafön monopulis pro gaenäts pösodik, u ad riskön valikosi me failam. Datuvan ona, hiel Charles Darrow, äjafom pledi su tab kvisinöpa. Ün 1935 äselom selidagitätis pleda kompenäte „Parker Bros.” Binon pled gudiküno peselidöl da vol lölik. Sis yel 1935 samäds balionas 160 peselidons, e plu ka balionans 480 pledons oni. Täxetoy, das telna plu bankazötas* pebükons pro „Monopul,” ka pro völäd* Lamerikänik. Sagoy, das posä ädagetom nämädi bolitik in Kubeän, hiel Fidel Castro äbüdom distuki lölikas pledas „Monopula” in län at Karibana. Pled id äbinon peproiböl in Balatam Sovyätarepüblikas Sogädimik, ab anu pled binon vemo pöpädik in Rusän. Säk pro degyel pleda binon, va podaloy pledön „Monopuli” in Tsyinän.
BADIKUMÖN - to deteriorate
BÄLD - old age
BÄLDIKAM - ageing process
BANKAZÖT - a banknote
BITIKAM - behaviour
GERÄDAVIK - genetic
LABIÄLI - avarice
LÄSIKAM - decline
PATÄDAN - a specialist
SÜMBOLÖN - to symbolize
TABLÖFÄDÖN - to refute
VÖLÄD - currency