X11:90:96
VOLAPÜK
MEDÜ
STEPS
DEG
06.00
Vödabid mälid Volapüka binon
VÄRB.
06.01
Volapüko distidoy stadis
kil,
in kels
värb kanon binön:
06.02
Värb binon in
JENÖFASTAD if
dun u stad, keli värb notodon,
ya
jenon jenöfiko,
u pacedon
as jenöfiko jenöl, üf
vip, büd
u stip jenöfikonöv!
06.03
SÄKASTAD vedon
dub lüyüm
säkavödila
-LI (me
yümamalül
[ - ]
len fin
värba.
El
-LI
kanon i payümön len vöd
votik seta.
Pato atos jenon,
üf värb
.
moonöv.
(Gespikü büd: Givolöd
obe buki!
lüspikäb kanon säkön, jonölo
bukis:
Ati-li
ud
eti?)
06.04
Värb binon in MÖGASTAD ad
notodön
doti u mögi
me lenlägam vödila:
-LA fa
yümamalül
[ -
]
pateilöla
len
fin
värba.
MÖGASTAD te pagebon, if
viloy
jenöfiko malön DOTI
u
MÖGI, kö
dot u mög no binons,
geboyöd
jenöfastadi
värba!
Üf dotoyöv tefü stad, in
kel värb muton pabinükön, väloyöd jenöfastadi!
06.05
Pronü Volapük,
vödils
-LI e -LA no
pakazetons!
06.06
Täno distidoy LEFOMIS
TEL värba:
06.07
DUNALEFOM malon, das
subyet seta pacedon as DUNAMI
DUNÖL;
06.08
SUFALEFOM
pagebon if subyet
seta pacedon as
DUNAMI
SUFÖL.
06.09
Ad notodön BIDIRIS difik
värba, geboy fomis sököl:
FÜMABIDIR;
VIPABIDIR;
BÜDABIDIR;
STIPABIDIR;
NENFÜMABIDIR;
PARTISIPABIDIR
06.10
Plä
FÜMABIDIR,
kel no labon bidirafinoti kaladik, VIPABIDIR, BÜDABIDIR e
STIPABIDIR
pafomons dub lenlägam tefädo poyümotas: -ÖS,
-ÖD,
-ÖV
len pösodafinot värba.
06.11
NENFÜMBIDIR
finikon me
-ÖN,
kel papladon
nen pösodafinot len
stamäd
värba.
Bidir at kanon stadön in värbatims
valik.
06.12
Dub pladam präpoda AD
fo
nenfümbidir värba,
konoy notodön DISEINI u
DESINI.
X11:99:96
PÄRLATS
SAPA
Vöds, lesio! binons drog mu nämikün fa menef pageböl.
(Hiel
Rudyard Kipling)
If
vilol sevön völadi mona, gololöd
e steifülolöd
ad loenön aniki.
(Hiel
Benjamin Franklin)
Cem nen buks sümon kop nen lan.
(Lesöl
John Lubbock, 'Lord Avebury)
Vikod labon fatis tum, ab peräd binon nenpalan.
(Graf <Ciano>)
No välolsös ad neverätikön te ad difön.
(Lord <Samuel>)
Himatan binom utan,
kel retom de lelöfan pos
setiram neva.
(Jiel Helen Rowland)
VÖDS NEKÖSÖMIK
BAITONÜKÖN - to tune (to) LUIMÖFIK - humid
BÄKASIEM - (the) reverse edge LÜKÖMAN - a (new) arrival
BEMASTIKÖN - to overcome MAGED - (one's) appearance
BOLIT - politics NÄTÜKÖN - to repair
BÖLADÖN - to annoy, to bother NEDIBÄD - (the) shallows
DABINANEF - everyone (on board) NEMU - at least
DÖNUAMAPLÄG - a rehearsal ÖMNA - sometimes
GRONASTON - gravel SÄTRATÜKÖN - to extract
JIBALÙMAN - a (lady) soloist SKIP - a (ship's) crew
KOANAF - a shellfish SMIVÖN - to rub on, to smear
KOMÄDÖN - to be present TANED - a strip
KOSÄD - company, social intercourse TAKEDÜKÖLO - soothingly
LAIBINÜKÖN - to keep going (fire) TOVÄDÖN - to lift (= dig up)
LALEG - seaweed VAETÖFIK - succulent
LEKOEF - (the) Creed VARÄK - kelp
LOGOTÖN - to look like
VÖDAFEIT - an
argument
X11:98:96
VOLAPÜK
MEDÜ
STEPS
DEG
(Logolsöd
padis 90 - 92)
DIL
BALID
Tradutolsöd ini pük netik
olas:-
1.
Omotävof ovigo;
2.
Ekömom-li?
3.
Laboms-li vödabuki?
Ati-li ud eti?
4.
Lesagoy dönu,
das elogoy-la sneki;
5.
Spelob,
das okömof;
6.
Spelob vemo,
das okömom-la;
7.
Vomül blinof buki at;
8.
Buk at pablinon fa vomül;
9.
Seadolös!
Labobsös pöti ad logön oli!
10. Golobsöd! no vilobs stebön is!
11. Üf ekömoföv,
id ob igoloböv!
12. Üf sevoböv fümiko,
das no dalabom
buki
at, sunädo
remoböv oni ad
givön oni ome;
13. Lifoy
no ad fidön; fidoy
ad lifön;
14. Els orönön ed ofalön rönajevodas
odelo; ( = ün del okömöl);
15. Els ästopön ed ädetävön nibudas
zifik
ävigo; (
= ün
vig pasetik);
16. Els ekömön ed egolön tevanas
edelo; ( = ün del bü ädel);
16.
Els kanitön e danüdön cilas
adelo;
17.
Äkolkömob ofi ko jiflen ofa äspiköli;
18.
Ituvof omis klotis lavöli in kvisinöp;
19.
Hilärnölan at binom son obik;
20.
Getorös glidis flena ori löföla!
21.
Pükispikölans labons mödikis
flenis;
22.
Elogobs dogi in vat seatöli!
23.
Äbinof läd fa valikans pälöföl;
24.
Tuvobs kati;
kat fa obs patuvon.
25.
Seatof in bed,
bi binof malädik;
26.
Beseatob bedi, bi binob fenik!
27.
Seadom su stul ad takädön;
28.
Beseadobs stuli ad stebedön soni oba;
29.
Lödoms su jol at flumeda; ob
belöd-
ob joli votik.
30.
*Smivob leüli su skin omik;
31.
Besmivom skini obik me leül;
32.
Komipoms ta neflens ai;
33.
Bekomipoms neflenis ai;
34.
Äspikoy anu dö *bolit;
35.
Bespikoy boliti dü tim lölik.
DIL TELID
Jiflen omik opotof penedi sunädo,
bi äpromof,
das öpotof oni;
if no
nog egetom
penedi ofik, kod no ubinon, das no upotof oni,
ab das
potadins ün timül at binons suvo latiks. Ven
ipromof,
das üpotof
penedi at vegü bür, no idotom, das üpotof penedi so veütiki ma prom
oka.
TIKOD
BETIKOVIK
Plak
binädon
me
utos,
kelosi
man
dunom
tefü
otos,
kelos
jenos oke.
(Hiel
Aldous Huxley)
X11:91:96
06.13
Värb in fom nenfümbidira no kanon
pacedön as subsat,
klu no kanon
padeklinön.
Toä kanoy gebön lartigi padeklinöl
fo nenfümbidir no
pevotüköl ad notodön deklinatefi. (Samo: Els
kömön e golön tevanas).
06.14
PARTISIPABIDIR pafomon
dub lenlägam finota
-ÖL len
värbastamäd
e pö jenets patik len pösodafinot värba. Partisip
i paträiton äs ladyek
e pagebon nesekidiko.
(Samo:
Äkolkömob ofi
ko jiflen ofa äspiköli;
Jilavölan at binof
jidünan obsik).
06.15
Partisip paträiton äs ladyek; kanon
papladön po
u
fo subsat, u
pagebön nesekidiko.
Lensumon deklinafinotis pö jenets ot äs
ladyek
e kanon lensumön igo pösodafinoti -AN. (Samo:
Elogobs löfölanis
in vat seatölis!)
06.16
Letims värba binons:
PRESENATIM*
PASETATIM**
FÜTÜRATIM ***
PASETOFÜTÜRATIM ****
06.17
IF DUN
VÄRBA PACEDON
ün
tim
as nog
jenöl
as ya
efiniköl
(*)
D
S
D
S
ün
*
(
) pa-
e-
pe-
ün
**
ä- pä-
i-
pi-
ün
***
o- po-
u- pu-
ün
****
ö-
pö-
ü-
pü-
-
- - - - - - - - - -
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
D =
Dunalefom;
S =
Sufalefom;
(- ) = fo stamäd värba pladabik;
(
) =
Tonat
a- kösömo
no pagebon.
06.18
Gramatapösods värba pafomons dub
lenlägam pönopas pösodik voik ya
penemölas
len
stamäd
värba:
Balnuma pösod
1id
_____ob;
"
2id ______ol;
______or; *
"
3id ______on;
______om;
___of; ___oy; ___os;
Plunuma
pösod
1id ______obs;
"
2id _______ols;
____ors; *
"
3id _______ons; _____oms;
_______ofs.
-
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
- - - - - -
=
Stamäd
värba.
X11:92:96
06.18
(fövot)
* = Valemo no zesüdos ad distidön vü el -OL
ed el
-OR - in
lautots
ut,
kö distidoy japäliko fomis bofik,
kanoy gebön gramatafomis at.
06.19
If magoy ma mod löpiko pemalöl stadis
valik penemöl,
värb dageton gramata-
fomis difik.
Kobopladot lölik fomas ut, kelis
värb kanon
lüsumön,
panemon
KONYUG;
sevabo:
(foyümot) STAMÄD (poyümot)
(Samo: Els
BIN,
LAB,
GOL binons
stamäds värbas BINÖN, LABÖN,
GOLÖN)
06.20
Leigo if moükoy de gramatafom seimik värba
foyümoti e poyümoti onik, stamäd
reton.
(Samo:
äBINofs;
poLABons;
eGOLoy)
06.21
Värbs
padilädons,
ma patöf,
va vobed
oksik
kanon
loveädön
nemediko
ad
yegod
(= värbs
loveädik);
u va vobed oksik no kanon loveädön
ad yegod nen
präpod
(= värbs neloveädik).
06.22
Värbs loveädik labons yegodi in KUSATIF;
värbs
neloveädik
no
labons ä no
kanons labön yegodi somik!
Pö jenet at,
tef kel kanon binön
bevü värb e dil
votik seta panotodon me präpod.
(Samo: golof
lü dom;
slipoy in bed;
seadob
su
stul; efalobs de jevod).
06.23
Din u pösod kel komädon as YEGOD in KUSATIF in set ko värb loveädik, kanon
i paträitön as
SUBYET
SETA.
Pö jenet at,
din u pösod stadon in
NOMINATIF
e värb pakonyugon in SUFALEFOM;
värbabidirs valik dunalefoma in tims
valik
paloveükons in sufalefom me pladam kaladatonata: P- (PA- tefü presenatim
nefinik)
föfo
len
fom
värba.
(Samo: Penob
penedi (= Dunalefom);
Pened
papenon fa ob (=
Sufalefom).
06.24
Do
teoriko foms löpiko penemöls kanons
pakoboyümön len pösods valik ed in
tims valik värba,
oklülädos plago,
das no foms mögik valik
jenöfo
pogebons,
u
kanons
pagebön,
e
das
kludo
gramatafoms
anik ba pogebons-la neföro!
NEIT STILIK
Neit
stilik, vo saludik.
Neit stilik, vo saludik.
Valöpo stil e lit; Galedans dredälik;
Zü jivirgan, mot e cil Sülanas logoms glori,
Cil saluda, mükäla dil. Liloms Sülanefa stimi.
Sliporös in püd sülik Kristus, Sanal, pemotom,
X11:97:96
Ab
lunüpo
no äsufidoms diti;
senäl
gudikum
omas
ävikodon,
äbegoms rezipiko pardi,
ed älifoms nu nog dü yels fol kobädiko.
Ömna
älogoms
nafis,
ab bi
ats ai ädevegons dönu de nisul, so
spet omas aiplu äläsikon,
ed alan äcedom,
das ömutom-la lifädön düpi
lätik lifa okik fago de volanef retik.
Fino,
fino,
ga
naföm äpubon,
kel
äseseidon boti ad
vestigön
kodi smoka.
Soalans
bofik,
ye,
idagetoms
dü
pasetikam
tima
logoti
so
lenaudodiki,
das matrods äjekoms kodü oms, ed
ärefudoms ad lasum-
ön omis,
jüs
ävokädoms laodiko nemi Goda.
Äblinoy omis sui naf,
kö sufots
pibeliföl omas ästunükons no
nemödiko *skipi
lölik.
Ven änilikoy dönu nilü jols Spanyänik, tep
levemik äsüikon, in
kel kompenan ela
<Serrano>
äperom lifi okik.
Om it ye ärivom beno-
fätiko Yuropi.
Bi
lampör:
<Carlos V>
ästebom ün tim et
in
Deutän,
so el
<Serrano> as sot natastunidota päsedom
usio.
Valöpo in zifs,
da kels ädutevom,
pöp
äkoborunädon ad log-
ön omi.
Fino äkomikom lo lampör,
kel ästunom no nemödiko dö man
heragik,
ed äfäkölo
dö
konot omik
e dö
lif
omik,
ägivom pänsioni
veütik,
keli el <Serrano> ösötom getön
in <Lima>:
cifazif
Peruväna.
Ädeadom ye dü getäv lü Merop; ab
lemem dö om
älaidulon
nog
dü
tim
lunik.
Pö
*dönuamapläg
pro
galadakonsärt
jikanitan äkanitof so mi, das volut
voik ädavedon
bevü
musigals.
Dilekan
musigalefa
äbüdom stili,
ed
äbegom
mu
plütiko
*jibalümane:
<Ag!
o
läd!
vilol-li
bo
notodön
eli
'c'
olik?
Tän
kanobs
*baitonükön ma
on musigömis obsik!>
X11:96:96
Yels kil äpasetikons ön mod balfomik at, e
do el <Serrano> dü tim
at *ömna äloegom beisailön nafis, keles ägivom
malis medü smokakölüms,
nonik äkömon usio ad savön omi.
Jenavalautan
Spanyänik:
<Oviedo>,
keli
is
sökob,
lesagom,
das
klimat
e
hit
sola
ivobedons
ün
tim
at
somo
in
skin
ela
<Serrano>,
das
pitegom-la
me
pläd jenöfik,
e das om,
bi
i
balib
e kapaherem oka
lunio iglofons,
plu
*älogoton äs nim,
ka äs men.
Tü
soar
semik,
ün tim,
ven <Pedro Serrano>
äbetikom
nemu
mögi somikosa,
älogom su nisul oka mani.
*Lüköman nulik inafädom ün äneit su
nedibäds,
ed isavom oki
lü
jol
su
boed
nafa
pinafädöl.
Ilogom smoki,
ed ilüodikom ma at,
bi
iniludom ad rivön somo topi pibelödöl.
Ven
mans
bofik ätuvoms odi,
balan ästunon nog vemikumo, ka
votikan;
el <Serrano>
vo
dub
jen,
das
älogom meni,
e
votikan
dö
*maged,
kel
äkosgolon
omi;
om
pifanetöl
in
lukred
ettima
nemu
ätikom ad logön fo ok diabi.
<O
Yesus!
o Yesus!
yufolös
obi!>
äluvokädom
fugölo
ko
vög
fäkik;
ab
<Serrano>
ästepom *takedükölo
lü
om,
du
äsagom ome:
<No
dredolös!
o svist!
binob men ä
kritan äsä ol!> e ad fümükön
flen-
ami,
keli äbligidoms kol od,
bofikans äspikoms *lekoefi kritik.
Pos atos, äkonoms ode brefo lifafätotis oksik,
kels älabons sümi
so gretiki,
e <Serrano>
ädaifidom kompenane nulik tortugamiti
e vati.
Nu älifädoms kobo delis, ävobädoms turno fili, äkonletoms len
jol
melalalegi
e boadi
ad
laibinükön oni,
ed *ätovädoms su sabajol
koanafis fidovik.
Tim
balid
äpasetikon
so
go
gudiko;
täno äjenos,
das balan
äriprodom votikane,
das no ikälälom gudiko fili. *Vödafeit ävedon
ai
vemikum,
zanäd
levemik ädavedon,
e fin äbinon,
das
äditons de od,
ed äreguloms lödatopis oksik in fagot oda. So vemo zaniäl e feitiäl
dabinons
in
natäl
mena.
Igo
su
nisul
pöfädik
at mens,
kels demü
*kosäd
ga
älabons
te odi,
no äkanons
lifön
püdo!
X11:93:96
BELAPRED (4)
If löfols utanis, kels löfons olis, digädi kinik üfo labols-li? Tolädans no
dunoms-li otosi?
Ed if glidols te blodis olsik, veütikosi kinik üfo dunols-li? Pagans no dun-
ols-li otosi?
Binolsöd kludo nendöfiks, soäsä Fat olsik in süls binom nendöfik!
Kälälolsöd ad no dunön benodi olsik lo mens, dat ons logonsös oni! voto
no labols mesedi de Fat olsik in süls.
Ven kludo limunol, no leadolöd trompetön osi föföl, soäsä simulans
dunons in sünagogs e su süts, dat pastimonsös fa mens! Vö! sagob oles, egetons
ya bläfodi oksik.
Ab ol, ven givol limuni, no leadolöd sevön name nedetik ola utosi,
kelosi nam detik ola dunon, dat limun blebonös klänik! E Fat olik, kel logom
klänikosi, obläfom osi ole.
E ven plekol, no binolöd äsä simulans! Ibä atans löfilons ad stanön ä
plekön in sünagogs e su gulöps piadas, dat palogonsös fa mens! Vö! sagob oles,
egetons ya bläfodi oksik.
Ab ol, ven plekol, gololöd ini cem olik, färmükolöd yani, e plekolöd
täno lü Fat olik, kel binom klänedik, e Fat olik, kel logom klänikosi, obläf-
om osi ole.
Ven nu plekols, no ogebolsöd mödoti gretik vödas vanik, äsä pagans
dunons! ibä cedons, das polilidons dub prolid okas.
Klu no sümolsöd äsä ons! ibä Fat olsik sevom utosi, kelosi neodols,
büä plekols ome.
(Se Gospul ma <Matthaeus> fa Dokan Arie de Jong petradutöl)
X11:94:96
HIEL
<PEDRO
SERRANO>
Konot
fa
'Otto
Spamer'
No fago de nisul gretik:
Kubeän
in mel Vesüda-Lindänik
topon
klifanisul soalöfik smalik,
su kel te tortugs e melaböds susnumik
lifons.
In
nil
ona
su *nedibäd
ün tumyel degmälid,
naf Spanyänik
änafädon,
kel kobü *dabinanef valik oka äperädikon
- te matrod balik
bal, labü
nem:
<Pedro
Serrano>,
kel äbinom sviman mu skilik, äplöp-
om ad savön oki lü
klifanisul,
kele igivoy latikumo,
stimü
om,
nemi:
<Serrano>.
Ilükömölo us, äküpom, das
stad okik äbinon levemiko miserab-
ik,
ibä ni drinavat, ni boad, ni
plans ädabinons us,
medü kels ökanom
nulüdön oki.
Ävipom nu,
das
i
om buikumo
iperädikomös
pö
nafäd!
ibä
faemodeadam
fümik
äbinon
spetabik pro om,
e nafs öbeisailöl-li? lio
öküponsöv-li bo omi,
if no ökanomöv givön ones mali?
Ädrenölo
ädojedom
oki
sui
sab ad lifädön neiti balid, ab
slip
nonik
äfärmükon
logalipis omik,
so vemo stad lejeikik omik äglifükon
omi.
Ven
sol
äsülöpikon
len horit,
äduzivegom
nisuli
smalik,
kel
äjonidon as steböp oma.
Ätuvom len jol *koanafis e krabis anikis, kelis mel
isejedon; ab
änaudom
ad
fidön
onis krüdiko,
e fili ad kvisinön onis no ädalabom.
Nulüdot
gudikum
pro
om
äbinons
tortugs, kels nevifiko äkripons se
vat
ad
solön okis.
Ä
pöjutom onis
ed
ägüflekom
nimis,
dat
no ökanonsöv
mogolön.
Me
pokaneif
oka,
keli
benofätiko isavom,
ädeidom
tortugis
pifanöl
ed ädrinom
bludi
vamik onsik,
kel nu äbinon dü lunüp nulüd
balik oka.
Miti äkötom ad *taneds lunik, äsägükom
atis in sviets filik sola
X11:95:96
ed äkipedom oke stoki somik atas.
I
jeleds
tortugas
suno
ävedons
frutiks pro om,
bi
äkanom
konletön
e
kipedön
reinavati in ons.
So *nemu
ädageton
drinedi
gudik;
ab nog dü tim lunik tortugamit äblebon
nulüd balik oma.
Nims at *äkomädons su nisul ön mödot
tuvemik; ans äbinons
so
smaliks
äsä
bovedils
-
votiks
so
gretiks
äsä
tubs,
e
ven
el
<Serrano> ävilom steifülön ad *bemastikön onis, so bo äjenos,
das ons,
ven äseadom su bäk onsik, ägolons
kobü om ini mel.
So
pijelölo
ta
faem
e
soaf,
el <Serrano>
äbetikom,
va no
ömögos bo lü om ad jafidön fili. Täno ökanomöv
loetön miti oka,
e
givön nafes öbeigolöl mali medü smokakölüms.
Steif
lölik
omik
kludo
nu äbinon ad jafidön *gronastoni u
flintoini,
me kel ökanomöv dagetön fili
dub flap len *bäkasiem poka-
neifa oma.
Su nisul it ye te sab ädabinon;
ägolom
nu
ini mel,
ädaivom
donio,
ed
ätuvom
jenöfiko
stonis
pötik
tel,
kelis ädäflapom ta od,
sodas ädagetom diledis gulöfik,
me kels nu äkanom vobädön fili.
Läb kion!
el
<Serrano>
nu älabom
fili,
keli
*älaibinükom
me bleds gretik
*lalegas
e
*varäkas,
kelis
mel
älüsveimon lü jol.
In atos
ya proged mu gretik e gudikumam gretik stada
omik ijenik-
ons,
kel
ävedon
nog
gudikum
dub
jen,
das
äbumom
pro ok me
tortugajeleds gretik ludomi,
dub kel ädagetom jeli ta sol.
Laibinükam fila
e
loet tortugamita äbinons nu vobod balik
oma.
Töbo muls tel ipasetikons, ven om sekü rein e
lut *luimöfik,
kels dareigons
in
topäds
at,
iperom klotis
valik oka,
kels jenöfiko
ädävorikons in rägs.
Sol filiköl *äböladon omi,
e ad jelön oki ta strals ona, suvo
äkripon ini melavat len sabajol.
HORITÄTIK
PENDITIK
1.
Diläd matemata.
(10)
1. Böds riskodü zäl okömöl.
(7)
6.
Nams bofik dalabons bali.
(5)
2. Köl (mödadilo) nata.
(4)
9.
Neod menas valöpo,
u kopik,
3. Refud. (2)
u lanik. (3)
4. Disin mödadiledik.
(6)
SIRKÜLAPENÄD
YELOD
MÄLID
Nüm
12
DEKUL 1996
(Pads
89 jü 100)
O Volapükaflens Löfik!
Pötü Kritidazäl at benedik, tikob
ladöfiküno lü alans olas ad glidön oles e
famülanes olas koteni e fredi.
Flen
Michel
Bellon epenom
obe
ad
konön
dö jikats tel,
kelis dalabom:
<Jikats oba binons tigridakölik (Fafine) e blägik (Ivlisi). Kikodo
panemons
so? 'Fafine' sinifon 'vom'
samoyuänapüko: (kanon leigodön lä
vöd 'vahine'
Tahitänapüka - e kat at binon jikat (Verätikumo nu jokat
.....).
Ävälob
Samoyuänapüki te kodü jönatonam vöda tefik.
Votaflano,
'Ivlisi'
sinifon 'yul' Georgänapüko. Nemi
at ägeton jikat
(nu
i
jokat)
bi
äkömon
lomio ün yul yela 1990, ed ün timül et, estudob Georgänapüki>.
Danö!
o flen!
Kodü kats ola,
sevob anu nog vödis nulik tel foginik,
kelis
büo no esevob.
(No kanob pladulön flenis votik - ba binons
nolabikums ka ob
in tef at!)
Fino, Cifal
epenom
obe
ad
säkön:
Kin
binon
vöd
Volapükik pro vöd
Sperantapükik:
<Volapukajo> -li>?
(Linglapükiko: Binos obe Grikapükot;
Fransapüko e Spanyänapüko: Binos Tsyinapükot u Hebreyapükot). Tadilo,
ma
Cifal,
Generan
<De
Gaulle>
änemom
vödi
nejönik
<Volapükoti>!
(Vo-li?
No äsevob osi!
Lärnoy
nulikosi
ün
del
alik!)
Ab
suno
okömon
Kritidazäl!
Fredobsös
valemo,
valöpo
e
kanitobsös!
Ekö liänemi kilid ela <Neit Stilik>:
Neit
Stilik, vo saludik.
Son
Goda, Lelöfik;
•
Stralas
logoda
ora
lit
Dajonons
primi
sava
it!
O Yesus!
motamü
or.
(2)
Kritidazäli
Juitik
Oles!
sedom
Ralph