III:20:2002
DOM IN KLERÄTALUSÜT (8)
Koned
fa
el
Johann
Schmidt
Dokan Schlägel
lofom pläni dilik bisarikas dinädas
Ven fino äplödiovegobs,
e ven poso ästanobs in fagot bosik de dom, el Hausenstein no äfägom fagikön de dom e de lusüt. Ai dönu älielob, das in balspikot
pläo* nesuemovik oka ämäniotom nemi Lindänana. Ädulos
dü minuts anik, jüs dönu igetom süeni.
Ägleipom fimiko bradis
oba ed äsagom me vög lafalaodik :
"Nu, ven ebo dinäd
rätöfik bal petuvedon, sunädo rätöf* nulik dönu edavedon. Lio
plän ola dö dinäd at tonon-li?"
"Igo jäfüdisevan hüpnoda kanomöv nunön ole
pläni te diliki," ägespikob. "Ob,
as nesevan tefü jäfüd at, kanob sagön te sökölosi: El
Sinkah ililom ettimo in zif Kalkuta noe smili kofik ola, abi vödis lukrütik ola, kels isökons smili
at.
Äsenälom leskani
vemik dub bit nekösömik ola. Pö xam tefü pötöf* ola ad dium äbitom käfiko,
bi pas pos rätam folnaik änemom verätiko tatareigäbami* olik. Käf
oma id äjenükon osi, das pas latikumo, pos jäfs oma ko votikans anik, äbegom ole kömi
sui boedaskaf.
Ed us löpo, jäfs
omik ko kap ola leno äbinons neskiliks, ven ädesumom dinis valasotik se herem ola, de flom e de tämeps
ola.
Dun at äjenon te näio*,
ibä dub gleip at, dub kontags e lülogam laidik ihüpnodom oli lölöfiko. Ini spik nelaodik nesuemovik äninükom
büdülis omik, kelis äloveükom ole me mod at. Jü
stadäd at kanob plänön ole dinädi at. Täno
ye utos valik oneodos jäfüdisevani pro plän nemu dilik. Liokodo
vobed hüpnoda äkanon-li dulön dü yels so mödiks? Üfo,
sotül hüpnoda komädon-li, kel ofövon oki bai sökaleod, äsvo so, äsä lims
jäna sökons odis. Buk
et fa ol pemäniotöl no ejonon ole zifi isik asä top jenas in drims olik, ab el Sinkah ito idunom
atosi;
tefü atos dot nonik
kanon davedön. Nu
pas, su plad kilid, jen klänöfik, jen neplänovik sökon. Cedob
osi dini neplänovik, das el Sinkah ifägom-la, ad stadükön oli so gudiko ini süfüls
soelik, äsva ol ito ibelifol jenotis valik, das äsvo idavedükom ole vobedi, kel ägevon ole
sevi kuratik stadädas e jenotas valikas, igo pülikünas. Din at üfo neodonöv nog pläni. Ab kikodo-li mögädo*?
III:21:2002
Valemo dinäd lölik etuvon tuvedi oka. Mobob, das nu lomiovegobsös!"
"I cens in drims obik,
e leigo drim dö lefail lusüta e dö lefog gretik sus on, dutons lü dil neplänovik at," el Hausenstein äsagom laidäliko.
"Nö! nö!" ävokädob smilölo. "Zilogolös ga! Is dins valik stadons in leod gudikün; is lusüt binon, us dom binon. Vö! in
tef at magäl tuik reigon pö ol. Säkusadolös
blami at oba!
Taspik at äbinon voiko
zesüdik."
Lä sütagul balidfovik
gol kobädik obas äfinikon.
Tost* söla Melling
no äblinom dokane Hausenstein benoseki seimik. Posä
ünü dels deg no nog dönu ivisitom obi, ävegob lü lödöp oma. Us jidalaban doma änunof obi, das el Hausenstein
ideadom ya bü dels mäl dub paopläg*, e das sepül büfik oma ätopon in ledeadanöp
zifa isik.
Pas pos sepülam dokana
ituvof päkili* fa
el Hausenstein päsnilöli*, keli ägivof obe.
Deadam dokana Hausenstein
bo binon suemovik, kodü bäld vemik oma. Yumedü
dinäds bisarik at cedob oni ye jenoti vemo bisariki, kel äblinon obe kofudi nulik.
(Fin osökon ün mul balidkömöl)
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _
MÖGÀDO
eventually
PÖTÖF
feasibility
NÄIO
incidentally
RÄTÖF
mystery
PÄKIL
a packet
SNILÖN
to seal
PLÄO
otherwise
TATAREIGÄBAM
counter-resistance
PAOPLÄG
apoplexy
TOST
a toast
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _
DIN VERATIK
Nün badik pakredon ai sunädo
III:22:2002
PÖN KION !
Mans kil, Tsyinänan, Deutänan e Linglänan
ätävoms in Türkän.
Ün del seimik, äbrietikoms ed änofoms
dinitani läna.
Sekü atos, ämutoms papönön
me batülis teldeg.
Man balid ad pabataflapön äbinom
Tsyinänan.
"Vilol-li, das röbob leüli su
bäk olik ad läsükön doli ?"
"Si, si, " ägespikom Tsyinänan,
e flapabatan ädunom osi.
Dü flapabatam, Tsyinänan äluvokädom
ed ädrenom;
poso äkanom töbo löstanön.
Tän äbinom turn Deutänana.
"Vilol-li, das röbob leüli su bäk olik ad läsükön doli ?"
"No !" ägespikom Deutänan,
ed äsäklotom jiti.
Dü flapabatam Deutänan äbinon
ai seilik; poso älöstanom nen fikul ed ämogolom.
Lätiküno äbinos turn Linglänana.
"Vilol-li, das röbob leüli su
bäk olik ad läsükön doli ?"
Pos tik anik, Linglänan ägespikom
: "Dalob-li labön Deutänani su bäk obik ?"
HIEL BENJAMIN FRANKLIN SAGOM . . .
Galedolöd frädilis. Voadahogil osädon nafi.
Ad lunükön lifi olik, läsükolöd fidädis ola.
III:19:2002
"Sagob ole osi . . .binos i kodü snek. No zesüdos, das beiton oli. . .Sneks binons badöfiks. Kanons beitön pro
blesir . . . "
"No olüvob oli."
Ab bos ätakedükon omi :
"Binos veratik, das no plu labons veneni pro beit telid. . . "
Ün neit et, no äloegob omi vegön. Imofugom nen noid. Ven äplöpob ad kolkömön omi dönu,
ägolom fümäliko, ko step vifik.
Te äsagom obe :
"Ha!
Ekö ol ! . . . "
Ed äsumom nami obik.
Ab ätomom oki dönu :
"Äbinol negidetik.
Oglifol. Ojinob deadik, e no obinos veratik. . . "
Ob, äseilob.
"Ab obinos äs jal bäldik pemojedöl. No binons lügiks -
jals bäldik . . . "
Ob, äseilob.
Äsäkuradikom boso.
Ab ädunom nogna töbidi :
"Obinos plitülik, sevol. Id ob ologedob stelis. Stels valik obinons fonäds ko pulit ruilik. Stels valik osegifons
obe, dat odrinob. . . "
Ob, äseilob.
"Obinos so muadik !
Olabol klokülis lultumbalion, olabob fonedis lultumbalion. . . "
E id om äseilom, bi ädrenom.
"Binos us.
Leadolöd obi dunön stepi bal go soeliko."
Ed äseidom oki, bi ädredom.
(Fin kapita su pad 24)
III:18:2002
PLIN SMALIK (XXVI)
(DIL KILID)
FA ANTOINE DE
SAINT-EXUPÉRY
"Mens labons stelis, kels no binons sümiks. Pro ans, kels tävons, stels binons dugans. Pro votans stels binons
te lits smalik. Pro
votans, kels binons nolans, stels binons säkäds.
Pro büsidan obik äbinons äs gold. Ab stels valik et seilons. Ol, olabol stelis somik äs nek labon . . . "
"Kisi atos sinifon-li?"
"Ven ologedol sili neito, bi olödob in bal onas, bi osmilob in bal
onas, so obinos pro ol äsif stels valik äsmilons.
Olabol, ol, stelis, kels sevons ad smilön !"
Ed äsmilom nogna.
"E ven potrodol (ai trodoy oki), okotenol, das eseivol obi. Obinol ai flen oba. Oledesirol ad smilön
ko ob. Ed
omaifükol semikna fenäti ola, somo, pro blesir. . .
E flens olik ostunikons ad loegön smilön oli, sili logedölo. Täno osagol ones
: Si ! stels ai koedons smilön
obi ! Ed
ocedons, das binol lienetik. Udunob ole luduni vemo badiki . . . "
Ed äsmilom nogna.
"Obinos äsif egivoböv ole, pla stelis, mödotis klokülas
smalik, kels sevons ad smilön . . . "
Ed äsmilom nogna.
Täno ävedom fefik dönu :
"Ün neit at. . . sevol osi. . . no kömolös."
"No olüvob oli."
"Ojinob dolön. . .boso ojinob deadön. Binos so. No kömolöd ad logön etosi, no digädos
töbi."
"No olüvob oli."
Ab äkudom.
III:23:2002
GUD KÖMON SE VALIKOS
Hiel Paul äbinom
pul jönik e visedälik. Äbinom
pul bäldikün famüla - älabom lifayelis degmäl. Gems
oma lul älöfons omi vemo, bi ven fikuls seimik äplösenons okis, el Paul ai äbinom us ad
trodön e ad yufön onis if äkanom dunön osi.
Fat omik äbinom
man nämik; sekü
atos ävobom lä käv, kiöp ätovom ed äpolom canis mu vetikis. No
äbinom man kapälik, ab man muskulabik, e dub muskuls at ai imeritom kosidi okik ad stütön famüli.
Mot äbinof
vom svidik e takedik. No
äsagof mödikosi, ab sekü vob oka in domil, imekof topi at lomöfiküni. Ün del alik äbinof us ad dünön
nepöloviko famülanis alik nen tikön dö ok it.
Gems ela Paul ästudons
in jul zifa. Do
mon mödik ädefon, el Paul ädunom suvo vobodis valasotik ad spälön moni saidik ad studön
in niver, bi änitedälom tefü matemati, ed ävilom, ünü yels tel, panüpenön
ini tidodem niverik bukädanolava. Ikalkulom,
das pos yels tel ölabom moni saidik ad pelön frädis muik oka. Vüo
ävobom dü livüp okik as delagasedipolan ed as kädan nelaidik in bal lemaketas zifa. Pianiko mon äglofon, e pos yels
tel, el Paul ispalom moni saidik.
Ün sudel bü
nüpenam niverik oka, el Paul ispatom in länäd ed äbinom fenik, bi igolom fagio. Gekömöl love lubel, älogom,
das fo domil ästanon malädanivabed. Sunädo
äprimom ad rönön, bi töbo äkanom kredön logis oka.
"Kis ejenos!
"
ävokädom
mote.
(Fini konota kanol reidön ün
mul okömöl)
III:24:2002
Älüükom:
"Sevol. . . flor obik. . .gididob tefü on! E binon so fibik! Binon so balugälik. Labon spinis nenveütik fol ad jelön oki ta vol."
Ob, äseidob oki, bi no plu äkanob löstanön. Äsagom :
"Ekö !
Binos val . . . "
Äzögom dönu boso, poso älöstanom dönu. Ädunom stepi bal.
Ob, no äkanob mufön.
Ädabinon te leklärastral yelovik nilü futayoin omik. Äblibom dü
timül nenmufo. No
ävokädom. Äfalom
sofiko äs falon bim. Igo no ädabinon noidil kodü sab.
(Kanol
reidön kapiti lätik konota at in Sirkülapenäda ün mul okömöl)
SAGAT
MEBABIK
Dials binons äs stels. No oplöpol ad kontagön onis me nams; ab, äs nafan, välol onis as geids ola, e sököl otis, orivol fäti olik.
( Charles Schurz)
Kredob mö dilil lelügik jenava. Kredob, das dabinon lelüg mana, kel vobom mu vemo, e kel neai dagetom utosi, kelosi vilom. Täno, kredob, das dabinon lelüg igo biedälikum mana, kel fino dagetom utosi, kelosi vilom, e kel letuvom, das jenöfo no vilom osi.
( Henry Kissinger)
E fino:
Smilil binon fagot brefikün vü pösods tel.
SIRKÜLAPENÄD
O Volapükaflens Valöpo!
Volapük binon deadik! No dabinons pösods seimo, kels nitedälons tefü on! No lärnolsöd Volapüki, bi no dalabon fütüri in vol adelik. Plas lärnön Volapüki, lärnolsöd Sperantapüki, kel binon pük ko fütür gretik, kel binon pük bevünetik verik! Ab binos-li jenöfo so?
Medü Sperantapük kanoy spodön ko pösods mödik, medü Volapük kanoy i spodön, ab ko pösods nemödik; medü el Interlingua kanoy spodön ko pösods mödikün ma slopans püka at.
No kanoy visitön Volapükakongredis äs jenons in Sperantapük ed in el Interlingua, bi liedo no plu dabinons. Ab lärnoy-li püki bevünetik ad komön in kongred alyeliko? No! pluamanum pösodas lärnons püki somik ad reidön, spikön e spodön, e ko Volapük kanoy dunön dinis at.
Sperantapük, äs Volapük büo, äbinon pük pöpedik, ab ün dels obas eperon veüti ona. Koefob, das lif ona ebinon lunikum, ka lif Volapüka, ab pianiko nepubon. Län obik neai evilon daoptön oni, bi cedon, das Linglänapük ya binon pük bevünetik verik. E läns votik, evilons-li daoptön Sperantapüki äs pük bevünetik? Liedo no. Verat binon, das pösods adelik no plu nitedälons tefü pük mekavik bevünetik. Dial at eperon veüti oka.
Sekü atos, no sagolsös, begö! das Volapük no plu lifon, e das Sperantapük maston valikosi; buikumo sagobsös verati dö püks bofik, i no glömolsös, begö! eli Interlingua, kel i dalabon mufi, kel glofon ai!
Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes
sedom
Ralph