VIII:58:2000
LÄRNOD FOLDEGKILID - VAKEN SU LÄNÄD
DIL BALID
Äkösömobs ad lifädön
vakeni su länäd.
Lepals obik älabons farmi gretik
ed obs, poscils valik, äkösömobs ad kobikön us, ad yufön e pö sov e pö klop.
Länädalif [u : Lif su länäd]
binon mu [u : vemo] sanabik, ab fikulik. Feilans mutoms klinükön
leceki jevodas [u : jevodalecekis], nulüdön nimis valik, tätön kunis, bevobön gluni e
dunön vobodilis milbal.
Lefat obik äbridom nimis valasotik. Älabom tätamakunis vel u jölis, jevodis te telis pro plaudam e telis ad pabemonitön. Älabom lemödoti svinas e gokas, e dökis e dindunis anikis. Plä ats älabom
jipis nemödik, kaparis anik e torülis tel.
Ün yels pasetik vob farmik valik
pädunon me nam.
Dins evotikons boso; traktor eplaädon
hobubi e jevodi pö plaudam. Fledatood u fledatoodil
blinon prodis lü maket.
In tätamöps gretik anik geboy
tätamacinis lektinik.
So datuvots nutimik votükons farmalifi.
FEILAVOBODS
DIL TELID
Kitimo ämutol - li löädön, ven äbinol
in farmadom lefata olik ?
Ze tü düp : lul e laf u tü düp : mäl.
Ab kikodo älöädol - li so mu göliko ?
Mödot gretik vobodas ämuton padunön. Balido änulüdobs kunis e jevodis, täno ätätobs kunis ed äbälätobs
ofis, e posä inulüdobs nimis retik, ägegolobs domio ad janedön.
Ab maleditilö ! Cedob atosi vobodi
pro del lölik saidiki.
Nö ! Atos äflagon
mödiküno düpis anik. Pos janed, äplaudobs
gluni pro sov.
Ven vuitasid ämuton pasovön,
kelosi obs ädunobs, ämutobs rakön ad breikön tailablögädis.
Jinos bo lü ob, äsva neai laboy takädi anik
in farm.
Güö ! Bi ävobobs
libaviliko, ägolobs ün poszedels ad svimön u ad päskarön in vats klinik flumeda, ud ägolobs
futo u monitölo da fot.
Pos säned obs valik äkobikobs
in lödacem ed ädalilobs konotis de lefat e lemot oba. Ed obs dub
vob feniks ägolobs göliko lü bed, [ed äbinobs] koteniks dö lif sanabik, keli länäd
älofon obes.
________________________________
VIII:63:2000
TÄVAVENTÜR IN LAPÄN
(III)
FA KARL MAY
"Ekö, vio binons nepiniks ya
!" el Nète äsagom, son ela Pent. "Ber at iseaton
ya in tail e petupon in nifüpaslip. Nu äsukon topi
votik oke, e dü os ävedon faemik. Äkömon
so nelaudiko, das älogob oni, pasä älilob jäfedi neläbik grunöli lätikna. Lan ona ai mutonös spatön as syäkenes (= späk) in metse ! (= fot jibedema).
Ledils ditik nima pädeidöl,
kel ilabon luni fümo piedas mäl, päsumons ed äprimobs gemaleki. Ven ärivobs
topi, kö fat Pent ilüvom obis, ästopob.
"Nog no egekömom," äsagob.
"No binosöv - li gudikum, if
sukobsöv omi ?"
"No dalobs," nök Sätte ägespikom. "Binom büdal
ed ebüdom, das nek sukomöd omi. Mutobs lobedön
omi."
"Ab if esufom - la neläbi ?"
"No kredob atosi. Sevom pladili smalikün alik topäda at, bimi alik fota, nimi alik, kel is lifon. Dalobs binön nen kud alik. Fümiko ya egekömom
lü ludom."
"Atos binos vemo dotik. Om as yagan fümiküno eyumomöv dönu ad yufön obes ad deidön beri."
"Alo, äbinobs mans saidik;
enolom atosi. Klu golobsös
nekudo !"
Ädugolobs da fot, änexänobs
lubeli klifik ed äbinobs täno dönu in kamalän lulakik, kö äkanobs dönu gebön
nifajukis e fokömön vifikumo. Nolüdalit pänenämikon
ven ärivobs ludomi.
________________________________
"Dö . . . gitäd !"
"Ab dabinon nek ad pacödön
!"
"No sevoy osi, " reg äspikom omi. "No nog edunob
datävi zü reigän oba. Binob vemo bäldik,
no dalabob spadi pro vab, e spatam fenükon obi."
"Oh ! ab ya elogob," äsagom plin smalik, kel älüklienom ad logedön vifiko lü flan votik planeta. "No plu dabinon ek us."
"Ocödol seko oli it," ägespikom ome reg. "Binos din
fikulikün.
Binos fümiko fikulikum ad cödön
oki it, ka ad cödön votikanis. If oplöpol
ad cödön oli it, binos bi binol sapan verik."
"Ob, " äsagom plin
smalik, "kanob cödön obi it
seimo. No nedob lödön
is."
"Hm, hm!" äsagom reg. "Cedob fümo, das su planet oba binon seimo rat bäldik. Lilob oni ün neit. Ocödetol oni
ad dead semikna.
Sekü atos, lif ona osekidon de gid
olik. Ab opardol oni alikna ad spälön oni. Dabinon te bal."
"Ob," ägespikom plin
smalik, "no plidob ad deadicödetön, e ya kredob, das omogolob."
"No," äsagom reg.
Ab plin malik,
preparamis oka efidunölo, fümiko
no ävilom skänön monäkani
bäldik :
"If Mayedan Olik desironöv
ad palobedön sunädo, kanonöv givön obe büdi tikälik. Samo kanonöv
büdön obi ad mogolön ünü minut bal. Jinos obe, das dinäds
binons göniks . . . "
Bi reg no igespikom, plin smalik äzögom
balido; poso ko seif, ämogolom.
"Nemob oli nunali obik," ävifom täno ad vokädön reg.
Ädalabom magedi gretik nämäta.
"Daülans binons ya vemo bisariks," äsagom plin smalik oke it dü täv oka.
________________________________
SPIKETS
Böde alik näst ona jinon jönik;
Binos nefikulikum ad läbükön,
ka ad binön it läbik.
PLIN SMALIK (X)
FA ANTOINE DE SAINT-EXUPÉRY
Ästadom in topäd planetülas
325, 326, 327, 328, 329 e 330. Klu äprimom
ad visitön onis ad tuvön jäfi e ad tidön oki.
Planetül balid päbelödon
fa reg. Reg äseadom, me purpur e härmin peklotöl,
su tron vemo balugik, ye mayedik.
"Ha ! ekö reigäb," ävokädom reg ven älogom plini smalik.
E plin smalik äsäkom oki :
"Lio kanom - li dasevön obi,
bi no nog elogom obi ai ?"
No äsevom, das, bai regs, vol binon
vemo pebalugüköl.
Mens valik binons reigäbs.
"Nilikolöd, sodas logob oli
gudikumo,"
äsagom ome reg, kel äbinom
saido pleidik ad binön fino reg pro ek.
Plin smalik äsukom pladi ad seadön,
ab planet lölo pästöbon fa mäned magifik härminik.
Seko äbleibom stanön, e, bi
äbinom fenik, äcavon.
"Cavön komü monäkan
binos ta fomedam,"
reg äsagom ome. "Proibob osi ole."
"No kanob stönön osi," ägespikom plin smalik, lölo kofudöl. "Etävob
mödo e no eslipob . . . "
"Täno büdob ole ad cavön. No eloegob cavön eki sis yels anik. Cavön pö
ob binon bisarik.
Dunö! cavolöd dönu. Binon büd."
"Bluvükos obi . . . no plu
kanob . . . " äsagom plin smalik, redikölo.
________________________________
"Hm! Hm !!" ägespikom reg. Seko büdob
oli nu ad cavön, täno ad . . ."
Ämürom boso ed äjinom
penoföl, bi reg ädavilom binäliko, das nämät oma pälestimon. No äsufälom
nelobedi.
Äbinom monäkan lenämädik. Ab, bi äbinom vemo gudälik, ägivom büdis tikälik.
"If büdoböv,
" äsagom kösömiko, "if büdoböv generane ad votafomön ini melaböd, ed if generan no lobedonöv
osi, at no binonöv pöl generana. Atos binonöv pöl obik. "
"Dalob - li seadön ?" äseividom dredöfiko plin smalik.
"Büdob ole ad seadön,
" ägespikom ome reg, kel äleodükom mayediko
dili mäneda härminik oka.
Ab plin smalik ästunom. Planet äbinon smalilik. Love kis reg
äkanom - li vero reigön ?
"O Söl . . . " äsagom ome, "begob pardi
ad säkön ori . . . "
Büdob oli ad säkön obi,
" reg äspidom ad sagön.
"O Söl ! Love kion reigor - li ?
"Love valikos, " reg ägespikom ko balugäl
gretik.
"Love valikos - li ?"
Reg, ko jäst pegekipöl, äjonom
planeti oka, planetis votik e stelis.
"Love etos valik - li ?" äsagom plin smalik.
"Love atos valik . . ." reg ägespikom.
Bi no soeliko äbinom monäkan
lenämädik, ab äbinom monäkan valemik.
"E stels lobedons - li ori ?"
"Fümiko," reg äsagom ome. "Lobedons
sunädo.
No sufälob nelobedi.
________________________________
Nämäd somik äbluvükon plini smalik.
If om it
dalabomöv oni, kanomöv
komön in solamodonikams no foldegfol, ab veldegtel, u igo tum, u igo teltum, dü del it nes
neai tirön stuli okik !
Ed äsä äsenom oki bosilo lügik kodü
mem planeta smalik
pelüvöl oka, äkünom
ad säkön plitodi rege :
"Plidoböv ad logön solamodonikami . . .
Dunorös obe blesiri at
. . . Büdoröd solamodonikami
. . . "
"If büdoböv generane ad
flitön de flor bal lü votik äs pab, u ad lautön lügadramati, u ad votafomön oki ini
melaböd;
ed if generan no lobedomöv büdi
pegetöl,
kim, se om ud ob, binomöv - li negitik ?"
"Or binoröv" äsagom fümäliko plin smalik.
"Fümiko. Zesüdos ad flagön alikane, utosi, kelosi alikan kanon givön, " äsagom dönu
reg. "Nämät stanon balido su tikäl. If obüdol sifanes ad bunön ini mel, odabinon levolut. Gidetob ad flagön
lobedi, bi büds oba binons tikäliks."
"Nu solamodonikam oba - li ?" ämebom plin smalik, kel neai äglömom säki balna pisäköli.
"Solamodonikami olik, olabol oni. Oflagob oni.
Ab ostebedob ma nolav oba guvera, jüs
dinäds obinons göniks.
"Ven obinos - li atosi ?" äseividom plin smalik.
"Hm, hm !! " ägespikom ome reg, kel balido äkonsultom kaledi gretik, "hm,
hm! obinos za . . . za . . . atos obinos
ün soar at jüi düp velid e minuts foldeg ! Ed ologol lio lobedoy gudiko obi."
Plin smalik äcavom. Äpidom solamodonikami oka pideföli. E nu ya äprimom
ad naütön oki bosilo :
"No labob nosi plu ad dunön
is,"
äsagom rege. "Onu omovegob !"
"No movegolöd ! " ägespikom reg, kel äbinom so pleidik ad labön reigäbi. "No
movegolöd,
ocälob oli ministeri."
"Ministeran - li dö kis ?"
________________________________
Stabi
ludoma äfomon num bemülas, kels sirko ästegons in glun, so das tipots äkobons löpo. Bi fat Pent äbinom balan Lapänanas liegikün, bemüls peziklotons me jüd telik
renaskinas e löpo iretükoy hogi, dat smok äkanon mogolön; ab hog at päfärmükon
slipatimo ad neletön, das vam mofliton. Skinateged at äbinom
zi ludom lölik su dil gluna ad kanön kipedön stokis donü on. Nu, nifatimo, löd
at äbinon tegöl me jüd solidik nifa eflodöl, kel leno äleadon nüdugön koldi
ini ninedöp.
Zänodü lödöp äbinon,
äs ya pesagos, filatop, löpü kel kuprinacaf älagon, kel päfimükon me jän löpo
in bal bemülas.
Su glun lölik istäänükoy
love jüd sigayeba skinis müdik petaenölis ad fomön bedis e s00eadöpis pro limans famüla
e pro dogs.
Stömem älagon len völs
klivik, e löpo nilü smokahog ifimükoy renaküidis e renastomägis, kels ninädons fromadi
e miligi eflodöl, ba i renabludi dünöl as sanamedi Lapänanas pro valikos.
Ven ägekömobs, el Káke
Keira yuböl laodiko ägetedom obis, fümo demü berahäm, kel ai binon daifot lebenokömik
pro Lapänans.
Sekü vokäds laodik oma voms
äkömofs se ludom.
"Kúsne le átye -
fat binom kiplado ?" mot Snyära
äsäkof, ven älogof, das el Pent bäldik ädefom.
"No, etnatyam. (= smalükamavöd ela etnoi, kel sinifon nök, klu nökül : sevabo : nök
löfik).
Eblibom kiplad - li?"
""Plödo in fot."
"Lio ? in fot ? in vuorai ? (= nif dibik). Ed if ber, lup ud
igo vuoikenes (= lanan) lengleipon - la omi ! Eblibom in fot -
kikodo ?"
"Älogom mani, keli sökom. Äbinom ámats (= foginan), kel ivilom klänedön oki demü obs."
"Tiye lepet tàkam yerpmetipme -
edunols nevisediko. Foginan at binom ba renadeidan, kel labom vafis mödik len ok. Edälols, das
fat binom soalik,
kikodo ?"
(Fövot ün mul balidkömöl).
O Volapükaflens Löfik !
Kis binon Volapük ? Ekö liänemis se gased Jveizänik dätü 1888. Tiäd ota binon
: Volapük-Rezept (= Läükotem) :-
Zwei Löffel voll Englisch,
Spuns tel fulü Linglänapük,
Ein wenig Holländisch,
I bosil de Nedänapük,
Italienisch ein Bisschen,
Bos Litaliyänapüka,
Ein französisch Saucischen, Sosit Fransänik - e püka
Dazu etwas Celtisch;
Kältikanas; migolöd at
Die tüchtig misch !
Skilo lä bül, kel binon pat
Dann meng' es bei
Deutik; salolöd eti
Einem stark Deutschen Brei;
Me pük Polänik; nu oti
Salz mit der Sprache der Polen,
Ko pep Spanyänik pitolöd.
Span'schen Pfeffer musst du holen.
Tofis teldeg läükolöd
Zwanzig Tropfen Ungarwein
Vina Macaränik gudik,
Thue dann auch noch hinein, Me bos püka Singalanik,
Würze es mit Singhalesisch, Hotentotik e Yapänik;
Hottentot und Japanesisch, Grikänapüki ya boso,
Schlage etwas Griechisch drein,
Hebreyi, Latini poso
Auch Hebräisch und Latein;
Ninioflapolöd; gifül
Giesse Skandinavisch über
Skandinänik love migül;
'ne Messerspitz voll Russisch drüber.Rusänapüka
neifatip.
Von der Sprache der Telugu
Püka Telugud panemöl
Füg' 'ne Kleinigkeit
hinzu du,
(Te smalikünos pageböl),
Streue etwas Türkisch drauf Stürülolöd
kälöfiko
Türkänapüki löpio
Und trag's zur Küch' in flinkem
Lauf; Fino lü kvisinöp vifo
.
(Nögis flifik i zifao
No glömolös mälis zao
!)
Schnell drüber dann den "Schleyer"
: Täno el Jleyeramagiv !!
Koch' es gut, und hast du Glück,
Kvisinolöd vali, e kük
Wird daraus ein Volapük !
Ovedon suno Volapük !
Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes
sedom
Ralph