VII:50:97
*Italifajen
Äd dokana
arie
de
jong
Setrat
se
pened
söle
Brian
R.
Bishop,
Cifal
atimik
Volapükamufa
dätü
zif
Leiden,
1954,
novul
20id
E
nu
vilob
fölön
promi
obik
e
penön ole bosi
dö
lifajenäd obik.
Fat obik äbinom käpten.
Änafom
in
Lofüda-Lindän,
ab,
ven
nog
äbinom
ze
yunik
ed
ämatom
dü
tim brefik
ko vom,
kel
äbinof
mödo
yunik-
um
ka
om,
äperom
nafi
okik
dub
lefil.
Pals
obik
äsludons
ad
*lomädikön
okis
sui
län
ed
äreafons
sui
*tiedaleplanän
in
nilän
Yafeäna.
Bü
tim
tumyela
zao
bala
in
niläns
nisulas
gretik
Lindäna
Nedänik
ye
num
sananas
ed
i
num
julas
pro
cils
Nedänik
nog
äbinons
vemo
püliks,
sodas
mot
obik
ämutof
tävön
lü
' Batavia '
(nu
' Djakarta '
panemöl),
ven
äspetof
*putüli.
E
so
pemotob in ' Batavia ' : cifazif
Lofüda - Lindäna
tü
tobul
18id yela
: 1865.
• Ven
nog älabob bäldoti
yelas 7,
mot obik äblinof obi
sa blodili
e
sörili
nog
yunikumis
ka
ob
lü
Nedän,
dat
ökanobs
patidön
e
*padugälön
in
züäd
Nedänik.
Latikumo
mot
obik
nog
äkömof
semikna
ini
Nedän,
ed
ästebof
alna
dü
yels
anik
is
ad
kälön
obis.
Dü
tim
lölik
dugäla
obik
estebob
in
' Leiden '.
Fati
obik no plu
edönulogob.
Ven
äbinob
studan,
ägetob
deadamanuni
oma.
Posä
ivisitob
*donajuli,
*realajuli
e
niveri,
ädagetob
tü
del
6id febula yela
: 1891 sananadiplomi,
e
tü
mäzul
7id yela ot
cäli
as
fizir - sanan
klada
telid
(=
lieutenant)
in
milit
Nedäniko
Lindänik.
VII:55:97
PENED
Pos
yels
tio
tel,
' Reinhard '
äseadom
fo
lampad
oka
bevü
buks
e
penäds
stebedölo
fleni,
ko
kel
äplägom
studis
kobädik.
Ek
äbexänon
tridemi.
<Niniö !>
-
Äbinof
jilotidan.
<Penedi
pro
ol,
o
söl : ' Werner ' !>
Täno
ämoikof
dönu.
' Reinhard '
sis
visit
oka
in
lomatop
no
ipenom
ele
' Elisabeth, '
e
no
igetom
penedi
de
of.
I
pened
at
no
äbinon
de
of;
äbinos
penät
mota
oma.
' Reinhard '
äsäplifom
penedi
ed
äreidom, e
suno
äreidom
sököl-
osi :
<Ün
bäldot
olik,
o
cil
löfik
oba !
yel
alik
labon
logoti
lönik
okik;
ibä
yunanef
no
leadom
mütön
oki.
Is
i
ömikos
evotikon :
bos,
kelos
in
prim
sio
odolon
oli,
if
suemob
ye
verätiko
senäli
ola:
' Erich
'
edagetom
ädelo
fino
dälavödi
de
' Elisabeth,'
posä
ilisitom
oni
ün
yelafoldil
lätik
telna
nensekiko.
Ai
no
äkanof
sludön
ad
atos;
nu
fino
ga
edunof
osi;
binof
ibo
nog
so
vemo
yunik.
Mated
ojenon
suno,
e
mot
ofa
omogolof
täno
ko
ons.>
Ekö
fotografot
Volapükaflena
Piet
Uittenbogaard
( nedeto)
se
Nedän,
pats
kela
pubons
su
pad
balid
ela
<Sirkülapenäd>
nüm
lulid.
I
kanoy
logön
kaedi
ela
<Lindän
Nedänik>
vönädik,
(deto)
kö
Dokan
de Jong
ävobom
as
sanan.
VII:54:97
nef
obsik
dü
timül
at
nog
binon
ze
gretik.
Labobs
sevabo
lä
obs
plä
son
bäldikün
nog
jikäläbi
bal
e
moti
sa
cilis
fol
ofa.
Pos
pänsionam
obik
e
posä
ilomädikob
obi
ini
Nedän,
eded-
ietob
obi
löliko
Volapüke.
Patis
dö
vobod
obik
pro
mekavapük
jönik
at no
nedob
nunön,
bi
patis
at
kanoy
tuvön
in
Volapükagased
obsik.
Demü
lölöf
vilob ye
mäniotön,
das
epübob
vödabuki
e
gramati
Volapüka
ed
eli
<Leerboek
der
Wereldtaal,>
e
das
söl
<J. M.
Reynders
Sr.>
ed
ob
pübobs
kobiko
de
1923
mäzul
31id
<Volapükagasedi
pro
Nedänapükans.>
Ün
1931
yulul
25id ebinob
in
' Oberlauda '
ad
kompenön
pömotedazäl
tumid
ela
' Johann
Martin
Schleyer, '
kel
pimotom
in
top
et
tü
del
18id yulula yela: 1831.
De
1933
jüesa
1934
epreparob
pro
cifal:
<Prof.
Dr.
Albert
Sleumer>
büadi
e
*dalebüdis
difik
ad
leodükön dönu
dinis
valik
Volapüki
tefölis.
Tü
del
1id tobula yela: 1934 päcälob kadämal Volapüka, e
tü
del
31id mäzula yela: 1939 ägetob pötü dabin mäldegyelik
Volapüka
köni
di
' Schleyer. '
VII:51:97
Ün
mul
ot
ägetob
de
<J.
M.
Schleyer>
diplomi
Volapükitidana,
e
pos
blün
*penota
dö
*diuretin
e
*benosuf
xama
in 'Freiburg im
Breisgau '
ädagetob
ün
del
9id setula yela
:
1891
diplomi
de ' Doctor
Medicinae. '
Ün 1892 yanul 8id
ägetob
diplomi
tidala
Volapüka.
Tü
del
18id febula
yela
:
1892
ämatikob
in
' Ginneken' :
vilag nilü 'Breda ' ko <Maria
Clarkson> :
daut vikonulana
pipänsion-
öl,
(=
retired
lieutenant
colonel)
e
pos
primagloravigs
läbik,
äboidobs
obis
tö
'Genova '
sui
stemanaf :
<Prinses
Sophie>
ad
tävön
lü
Lofüda - Lindän.
Ab
dels
läbik
ipasetikons suno.
Jimatan
obik
ävedof
malädik,
ed ädeadof
tü del
1id prilula,
ven äbinobs in Redamel.
In
deadanöp
ela
'Aden '
ob
e
tävans
votik
nafa
esepülobs
ofi.
Mot
obik
älödof
ettimo domü sör ämatöl
obik in ' Makassar,'
e
ven
ilükömob tü del 20id
prilula ini ' Batavia,'
cifod militik in top et
igeton
telegrafoti
de
mot
obik
ko
beg
ad
pladön
obi
in
dünäd
sanavik
Selebeäna
tö
' Makassar.'
Eföloy
begi
at,
ed
äkömob
ini
zif
et.
Pos
steb
yela
bal
*pälovepladob
lü
'
Bonthain.'
Is
fizirs
e
calans
*sifädik
anik
äfomoms
suno
sogi.
Ad
muadön
obis
ädunobs
folo
kösömiko
lespatis
in
belem.
Atos
äjenos
ün
sudels,
posä
ob
ikäledob
ün
mugöd
malädanis
nemödik.
Äblümükobs
koledi
balugik,
äxänobs
sui
jevods,
äpignigobs
in
belem
ed
äkömobs
suvo
vemo
latiko lomio.
Do
zifil,
kö
älödobs
äbinon topil
miserabik,
äsevobs ga
ad
muadön
obis.
Ün 1893 mayul 15id ägetob diplomi profäsorana
Volapüka.
Pos steb yelas kil in '
Bonthain,'
ätävob lü ' Padang,'
kö
ästeb-
ob
dü
muls
tel,
e
fovo
lü
'Kotaradja '
in
el
'Atjeh,'
kö
obs
(Nedänans)
äkrigobs
ta
elans
di
'Atjeh.'
Klülos,
das
*ekompenob
i
pö krig,
e das lif oba id
eriskädon
boso,
ab
as
sanan,
no
eduinob
heroedadunis.
Ab kanob sio penetön
VII:52:97
benoseki
gretik pö bekomip malara ed ela ' beri - beri,.
ven
äbinob
su
' Poeloe
Bras '
:
nisul
nolüdavesüdü
tipot
nolüdik
Sumatreäna.
Ven
dünädüp
obik
in
' Atjeh '
äfinon,
ädagetob
*livodi
bal-
mulik,
keli
ägebädob
ad
matirajanön
ko
<Marie
Chavannes,>
kel
älödof
domü
pals
okik
in
'
Soerabaja.
Ün
fin
yela
:
1898
ävegob
lü
' Sintang '
in
Borneän.
Us
äbinob
sanan balik in ziläk,
kel
labon
gredotiki
telik
Nedäna.
Tü
febul
23id yela
: l899
ämatikob
dälädo
ko
<Marie.>
Ün 1900 prilul 26id
päcälob
fizir - sanan
klada 1id. (=
Captain)
Ün
yel
ot
sonil
pämotom,
kel
ye
edeadom
pos
yel
bal.
Me
diplom
dätü
1901
yunul
5id ävedob kadäman
Volapüka.
Ün
prim yela
: 1902
ävegobs
lü
' Semarang '
e
poso mö yel
lafik
lü
' Oengaran.'
Pos steb yelas tel
ävegobs dönu lü '
Semarang '
ad
detävön
usao me livod balyelik lü Nedän.
Pos
steb so lunüpik
in
*vütroplän,
äjuitobs
klimati
so
vemo
koldülikumi.
Ätävobs
in
läns
mödik
Yuropa
ad
seivön
mögiküno
mödiko
pöpis
e küpädotis
topädas
in
taledadil
obsik.
Ven
igekömobs
ün
setul
yela : 1905 de
Yurop
ini
Lofüda - Lindän,
päpladob
ini
' Pelantoengan,'
kö
malädanöp
gretik
leprad-
anas
ädabinon.
Pos yels
tel
ävegobs
usao
lü
' Djokjakarta '
ed
ün
prim
yela : 1911
de
zif
at
lü
' Magelang.'
Sekü
*büad
guveralik
dätü
1911
tobul
13id päcälob mayor
- sanan,
(= Major)
e
pälovepladob
lü
' Banjermasin '
in
Borneän.
Ven
äbinobs
us
no
nog
dü
yels
tel,
ägetob
nuni,
das mot
obik,
kel
vüo
ilomädükof
oki
ini
' Den
Haag,'
äbinof
nesanoviko
VII:53:97
malädik.
Ad kanön nog
logön
ofi,
äbegob
ed
ägetob
livodi
ad
golön
lü
Nedän.
Tü
del
8id mayula yela
: 1913
ädetävobs
de
Yafeän,
ed
äboidobs
obis
sui
stemanaf
Fransänik :
<Amazone.>
Ab liedo
no
plu
elogobs ofi.
Ven
ilükömobs
ini
' Suez,'
ägetob
telegrafoti
ko
nun,
das
mot
obik
ideadof.
Posä
istebobs
dü
tim
anik
in
Nedän,
elotedobs
i
nog
dü
vigs
anik
in
' Paris '
ed
in
'
London,'
e
ven
ägetävobs
ün
prim
yela : 1914
dönu
lü
Lofüda - Lindän,
eropobs
tävi
obsik
ad
lifädön
i
nog
vigis
tel
in
Lägüptän.
Dönu
ikömölo
ini
Lindän
estebobs
in
' Soerabaja,'
'Malang '
e
'Batavia.'
Ün
1914
febul
21id päcälob vikonulan
- sanan.
(=
Lieutenant Colonel)
Ün
1916
jimatan
obik
ävedof
nesanoviko
malädik.
Ni kötet
ni
lekäls
votik
ekanons
savön
ofi,
ed
edeadof
in
' Batavia '
tü
del
28id yanula, yela: 1919. Ün yel ot
pepänsionob.
Äblibob
nog
dü
yel
bal
in
' Batavia '
ed
ädetävob
usao
tü
del
31id
mayula
yela:
1920.
Edunob
tävi
lü
Yurop
vegü
'Singapore,'
' Hong
- Kong, '
' Yokohama,'
da
Lamerikän
e
Kanadän
ed
älükömob
tü
1920
gustul
15id ini Nedän.
Somo
elogob
dinis jönik mödik vola.
Tü
del
6id
tobula
yela:
1921
ematikob
ko
<Louise
van
Dissel.>
Ün 1923
äfealotädobs de
'Den
Haag '
lü
'
Voorburg.'
Fovo
elödobs
in
' Zeist '
e
'
Voorschoten, '
e
fino
ereafobs
ün
1948
in
'Leiden. '
Fealotäd
lätik
at
äbinon
zesüdik.
Idagetobs
cilis
kil.
Jimatan
obik
ivedof
ün
yel
et
jitidan
in
jul
di
<Rudolf
Steiner>
in 'Leiden.'
Cils
bäldikün
tel
ästudons,
e
studons
nog,
in zif
ot,
e
son
yunikün
ädesinom
ad
vedön
hitidan
in
jul
ot,
in
kel
mot omik: jimatan
obik
äcalof.
Do
daut
e
son
yunikün
nu
lödons
plödü
dom
obsik,
loma-
VII:56:97
Primo log
detik
ya
pästorditon
topomiediko;
kötäd
smalik
pädunon
löpiko
len
logakorned,
kel
nomiko
pa-
tegon fa
logalip,
sodas
skar
no
pologon;
täno
logalentül
ninädianil voala-
slenik sirkafomiko
pämaiköton;
medü
sustonäd
logalentül
neflif-
edik
e
trubik
päbrekoton
e
pämosugon
me
rüdil
da
püpil;
lentül
nulik
pänüseidon
da
nükötäd
loga-
korneda
e
da
püpil;
kötet no ädulon
lunikumo,
ka
minuts 15 e näg
no äzesüdon,
bi
kötädil
ito
efärmikon;
flabülod
päseit-
on len log peköt-
etöl,
e
tü
del
fovik pämoükon.
YELOD VELID
Nüm
7
YULUL l997
(Pads
49
jü
56)
O Volapükaflens Löfik !
Vakenis
hitüpik
flens
anik
nu
juitons,
e
Vicifal
CARACO,
ko
jimatan
omik
tävons
in
eleän
'Ibiza'.
Ekö
vöds
omik:-
"Elogobs
länodis vemo jönikis ko planem patedik. Demü peins
mödik,
vönagrikänans
änemons eleänis
'Ibiza'
e
'Formentera': <Nisulis
Peinik>.
Plä
peins,
leigo
bundanons
*zerats,
figeps,
mügdaleps
e
lears.
In
gads
kanoy
logön
i
zitronepis,
*mäspilepis
e
daetepis
ko
fluks
onsik.
Mag-
ädons
i
laoädaflors
legeilik
e
figakaktuds
densitik.
Tefü
nimem,
snek
nonik
dabinon
in
<Nisuls
Peinik>,
ab
kanoy
tuvön sotis
luldegtel
lasära,
bevü
kels
ans
ko
*türkotaköl
binons
vemo
jönik."
Danö
vemo,
o
flen
CARACO
! demü
magäds
nitedik at.
I
Cifal
BISHOP
esedom
obe
setrati
se
pened
de
ARIE
DE
JONG,
keli
kanoy
reidön
su
pads
Sirkülapenäda
at.
Danob
oli
i
vemo,
o
flen!
demü
*doküm
at
mu
*nüniälik.
Fino,
flen
PHILIPPS
penom:-
"Enu
log
oba
detik
päköteton
sekü
*star
gedik.
Büo,
miop
oba
iprogedon
go
vifiko
kodü
*düfikam,
*sa
*trub
*lentüla
in
log.
Läbo,
*logasaunüköp
lefamik
dabinon
in
zif
oba,
keli
evisitob.
Lelobi
logakötetave
nutimik !
Bit
lölik
ädulon
te
dü
düp lafik.
Dü
e
pos
kötet
no
älabob
dolis.
Medü
log
detik
nu
kanob
logön
gudikumo
ka
bü
yels
kildeg;
logamafäg
nu
binon
dötums
züldeglul;
büo
äbinon
te
dötums
deg."
Kis
pädunon ?
Reidolsös
dö
atos
su
pad
lätik !
Valikosi
Gudikün
Oles
ed
Olikanes
Ralph