SIRKÜLAPENÄD
O Volapükaflens Valöpo!
Amulo fredob vemo ad nunön oles dö pub vödabuka nulik, sevabo: Vödabuk Volapük - Sperantapük e Sperantapük - Volapük. If nitedälols tefü vödabuk at, kanol getön oni de : André Cherpillod, La Blanchetière, F-72320 - COURGENARD, Fransän.
Vödabuk at, labü pads 207, binon legudik, e kanob komandön oni oles vemo. Jünu te vödabuks Volapükik medü Deutänapük e Linglänapük ädabinons, ab anu ekö vödabuk nulik at medü Sperantapük. Danob e benovipob Söli Cherpillod demü vob mödik, keli edunom ad dabükön vödabuki somik. No plu kanoy sagön, das ad lärnön Volapüki, mutoy primo lärnön u Linglänapüki u Deutänapüki!
Söl Cherpillod ya edabükom gramati brefik Volapüka, äsi tidodemi brefik medü Sperantapük. No nog elogob tidodemi - sekü atos, no kanob cödön oni. Sperantapükans, kels nitedälons tefü Volapük kanob anu lärnön e plägön oni danü Söl Cherpillod. Kodü atos, danobs omi ladöfiküno.
Mödikans sagons vio fikulik binos ad dalärnön vödis Volapükik, ab ekö mod legudik ad dunön atosi. Tefos „Okskilükami” fa flen „Ailanto” keli kanoy tuvön in Vüresod, ladetü : http://kafejo.com/lingvoj/auxlangs/volapuk.
Pos lüköm in resodatoped tefik, logoy fenätilis anik: in fenätil nedeto pubon vöd in Volapük; deto dabinons nog fenätils kil, kels jonons tradutodis mögik kil. Mutoy malön me mugöm tradutodi tefik. I deto dabinon fenätil votik, kö kanoy logön dötumanumi välotas verätik. If viloy osi, kanoy logön vödi Linglänapükik in fenätil nedetik kobü tradutods mögik Volapükik deto.
Okskilükam somik binon noe tidabik, abi juitik. Blufolsös oni, begö!
Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes
sedom
Ralph
X:74:2003
KONOT DÖ NIBUD
In tim konota at, num muik tävanas, kelis äleadoy tävön
in nibud, äbinon mäldegfol.
Ün
göd seimik, flitan, kel äbinon pö däl de leseatöp oka, äbexänom ko fikul nibudi
pö lekosädadüp.*
Jizötisumidan*
änumädof tävanis in nibud ed äsagof:
„Binons pösods mäldeglul - seko pösod bal muton nexänön.” Ab nek ämufon. „If pösod
lätikün, kel äbexänon nibudi, no nexänon,” ävokädof, „oramenob joföri!” Nek ämufon.
Sekü atos, joför äkömom. „If nek onexänon, oramenob poldani,” äsagom. Nek änexänon; seko joför
e jizötisumidan ägolons ad sukön poldani.
Vüo man smalik plafik, kel älenlabom häti fülik*, äbexänom
nibudi.
Pos minuts anik, älükömons joför, jizötisumidan
e poldan.
„Nibud at,”
änunom poldan, „no olüvon bisä pösod bal enexänon.”
Man smalik plafik, kel älenlabom häti fülik, änexänom.
„Kikodo no idunol-li atosi büo?” äsagof ome jizötisumidan zuniko, ed
ätoenof klokili ad malön, das nibud movabon.
Smil laodik tävanas votik äkofudükon jizötisumidan
somödo, das sunädo ägestopof nibudi.
X:75:2003
„Nibud at no omovabon
jüs ostopols ad kofön obi,” änunof.
In timil at, nibud votik
ko dalogal ilükömon.
„Kis binos-li fikul?” äsäkom.
Jizötisumidan äplonof,
das tävans valik äkofons ofi.
„In jenet at,” äsagom dalogal, „mutol
tökön* ko jizötisumidan nibuda votik.”
Jizötisumidan nibuda
votik,
pösod mu plagälik, äbexänof nibudi at. Ven älogof mani smalik plafik, kel ästanom
nilü nibudastopöp, äsagof ome: „Desirol-li
tävön su nibud at? Tän
bexänolös oni! No
laboy timi ad stanön is dü del lölik!!
FÜLIK - felt
JIZÖTISUMIDAN - bus conductress
LEKOSÄDADÜP - rush hour
TÖKÖN - to change places
IN STAUDÖP (1)
Dunetäb: No kanob kötön miti at. Esteifülob ad dunön osi dü minuts luldeg.
Bötan: No favolös* begö! staudöp obsik maifon jü düp bal pos zeneit!
IN STAUDÖP (2)
Dunetäb: Ebötol-li obe tiedi u kafi?
Bötan: No kanol-li gutön difi?
Dunetäb: No.
Bötan: In jenet at, lindifos, va ebötob ole tiedi u kafi, no-li?
FAVÖN
- (to) worry
LINDIFOS - it doesn't matter
X:76:2003
ZIF FREDA
Pos yels, dü kels älödom su pärunavegs zifa „Calcutta” (Lindän) as
rikjoditiran, hiel Hasari Pal fino ätuvom cemi pro ok it e pro famül okik in luharat* nilü lödöp
kultana Polänik nemü Stefan Kovalski.
Ko „maläd redik” ftisida* danäfäktöl, el Hasari älifädom
neitis lölik ad konön ele Kovalski dö lif e drims oka. Lifi lölik lelügik oma äkonom - de
farman pleidik, jü fugan faemik, jü jevod menik.
Täno, ko nol fümik, das maläd at suno ödeidon omi, el
Hasari „äbüselom” bomis okik blümane sanavik ad labükön jigamalegivoti* daute oka. Äzälom
matikamazäli ofik dü düps anik büä imogolom ad deadön. Bü gölalulit dela sököl, bomikonletans
änokoms ta yan oma.
„Zif freda” tefon lifi in bal luharatas pöfikün zifa „Calcutta.” Tefon menis, kels
kolkömons ko neläbs ti nekredoviks aldeliko, ab kels nog tuvons medis ad fredön.
Söl Dominique Lapierre, kel äbelödom luharati at dü yels tel kanom konön
konotis verik dö ladälalied* i dö yub. Nunodom tefü plaks lönik oka :-
„Dü vestigs at lunik , fikulik e semikna dolöfiks, ämutob kösömikön
obi dinädes valasotik. Älärnob lio lödön ko rats, skorpions e näsäks; lio lailifön me spunets anik risata a del e
tel-kil benens a del; lio poodkedön dü düps lunik ad gebön tvaletis; lio lavön obi me neplu ka liät lafik vata; lio filidön
lümäti dü monsun,* lio dilön lödöpi oba ko grup homenas.* Büä pädaoptob fa lödanef luharata,
ämutob lärnön südis ona, plakön dredis e dranälis ona, dilön töbidis e
spelis ona. At
äbinon fümiko bal plakas nekösömikün, keli äkanob belifön. Eceinon lifi obik. Lif ko lödans heroedik „Zifa freda” evotöfon
suemi oba tefü völads verik lifa.
Pos visoseid* at visü lejenöfs verik lifa -
faem, maläd, nekom lölik voba, no plu komipob ad tuvön parköpi
ven getävob lü Yurop u lü Tats-Pebalöl
- atos labos veüti nonik!
Dü muls at, kelis ebelifob bevü mens, kels ädalabons läs
ka dolarazims deg a del ad kanön lailifön, elärnob ya völadi verik lifa, äsi jöni
ad dilodön dinis oba ko votikans. Dü yels tel nos päflagedon obe, ab pägivos ai obe. Giviäl flenas obik in „Zif freda” äjonon
obe, das „valikos, kel no pegivos, ga peperos.”
X:77:2003
Anu kolkömobsös ko pösods tel. Balan binom hiel Hasari Pal, son bäldikün farmafamüla Lindänik, kel esufom lesigi.* Noe gididom ad nulüdön matani e cilis, abi palis, blodis e söris.
El Hasari klemom risatafarmi oka in Bengalän, e spelom ad tuvön
vobi in zif „Calcutta”. Famülans lödons su süts e no dalabon moni saidik ad fidön okis, fümiko
no ad pelön jelöpi. Ad lailifön, cils ela Hasari mutons
sukön in defälotaninädians ad tuvön diledis nulüdotas.
Balido lemesed soelik, keli el Hasari gaenom, kömon de sel bluda okik; ab mon, keli getom
de tedot at te saidon ad remön sakädi risata e benenis anik -
e klüliko no labom bludi nenfinik ad selön.
Yufü flen, el Hasari fino tuvom vobi ad tirön rikjodi* da süts
nabik zifa. Too
kanom kipön te dili smalik mona, keli gaenom sekü vob vemik at. Igo in dinäds dasenälik* at, el Hasari
jonom nog löfi e kesenäli lü kemens oka.
Hiel Stefan Kovalski binom kultan Polänik, kel lüvom sogädi
aldelik ad lifön ko lepradans zifa „Calcutta.”
Päkom posbinükotis oka nemödikis e setevom lü „Zif Freda”. Vilom "sukön
pöfikünanis pöfikanas in tops kö binons, ad kelifön e ad deadön ko ons.” Bi el Kovalski
gividom oki ad dilodön valikosi ko pöfikünans, nulüdot nemödik oka givom ciles, kels sökons
omi ai.
Hiel Anouar äbinom lepradan mifomik,* kel älabom smilili, keli
äkanoy töbo suemön lo* lelied oka.
Ün del seimik ävüdom eli Kovalski ad visitön baraki,
kö lepradans älödons.
„So, o Stefan Dada (= blod bäldikün) - stadol-li gudiko adelo?” el Anouar äsäkom
omi.
El Kovalski äbiegädom ad lemufükön* nami mifomik oma. Naedü bal,
ven idunom atosi, el Anouar älesüpädom.
Lülogöl utanis, kels äzistanons, ävilom sagön : „Logolsös! binom man, kuratiko äs ols -
el Dada lemufükom nami obik.”
El
Anouar
ädugom
eli
Kovalski
ad givön yufi flenes
lepöfik oka.
X:78:2003
Kultan pälejekom* fa lusmel* miotik, fa funs natemöl, de skin kelas äseflumon
flumot yelovilik*, e fa cils, kels äpledons glöpilis* vü defälots* e jiedot.* Änaudom* ven äfidom ko lepradans. „Ätikom, das
ibalädikob* ko valikos tefü pöf, too ävolutikob* ta tikamagot nulüdadiloda ko blods at
oba blütikün*,” äsiom.
„Lepök* kion!
Löfidef
kion!
Tü del et, äsludob, das öfünob pöteki pro lepradans
in „Zif Freda.”
El Kovalski id ifünom komitetanefi pro yuf kobädik, kiöpio
pöfikans golons ad palilön. Tikamagot at äbinon mu stunüköl
- pöfikans anu gididons tefü oks
it!
„Zif Freda” (= Anand Nagar in Hindänapük) pänemon fa
dalaban yutafabriköp bü yels tum.
Rigiko komotanef päfünon as lödöp pro vobans mana at,
ab pos färmükam fabriköpa, äpakon ad vedön zifil verik ninü zif gretik. Spad at äbinon
töbo kilna uta futaglöpädöpa.
Sanans, jikälans e lekredanasedäbs* pededietöls, äsi
votikans mödik, eklemons karieris okik veütik ad dünön pöfikünanis in vilag at ninazifik
miotik.
Nog dabinon spel pro menef!
VÖDS TEFIK
BALÄDIKÖN -
to come to terms
LEMUFÜKÖN - to shake
BLÜTIK - bruised
LEPÖK -
a failure
DASENÄLIK - pathetic
LESIG - a
drought
DEFÄLOT
- rubbish
LO -
in view of
FTISID - tuberculosis
LUHARAT -
a slum
GLÖPIL - a marble
LUSMEL -
a stench
HOMEN - a eunuch
MIFOMIK -
disfigured
JIEDOT - excretum
MIOTIK -
foul
KESENÄL - compassion
NAUDÖN -
to sicken
LADÄLALIED - heartbreak
RIKJOD - a rickshaw
LEJEKÖN - to appal
VOLUTIKÖN -
to revolt
LEKREDANASEDÄB - a missionary
YELOVIK - yellowish
X:79:2003
LIO MÖGOS-LI ATOS?
SAL E PEP
Migolös sali e pepi su boved. Ünü minut okanol ditön sali
de pep.
Lio mögos-li atos?
RÄTOLÖS PLEDASEKI KURATIK
Sevol-li, das kanol büosagön seki
futaglöpädapleda? ed igo bü prim pleda. Lio
mögos-li atos?
FILIDOLÖS LÜMÄTI DIS VAT
Sagolös flene ola, das kanol kipön
lümäti pefilidon dis vat. Lio
atos mögos-li?
TUVEDOTS RÄTAS ÄMULIK
TÜB ROMA
Jiel Katrin äblegükof tübi
donio jüs rom ärivon siemi. If
äkanof logön dili stabüla tüba, äsevof, das tüb no äbinon lafofulik. Ab if no äkanof logön dili stabüla
tüba, äsevof, das äbinon plu ka lafofulik. Jenöfo
äkanof logön dili stabüla, seko tüb äbinon läs, ka lafovagik!
PAPÜRAPON
Ad vitön, das miligaflad dofalon sui
tab, plifolöd kövi me plifs smalik. At
onämükos kövi saidiko ad polön miligafladi.
TRIBÜT CILAS
In Deutän nem cila obinon „Simon;” in Linglän nem cila obinon „Timoteod.” E kikodo-li? Do-,
Re-, Mi-, Fa-, So-, La- Si-
(in Deutän), ab Ti- (in Linglän).
TIKODILOVEBLIN-LI?
Fümolöd, das dalabol kötoti papüra in pok olik su kel pepenos: „ebo ot!”
X:80:2003
NUNILS SE VOL LÖLIK
KAFETARS U LEGADS-LI?
In cifazif Larmeniyäna : 'Erevan', jonetükam nitedik äjenon. Jonetükans äprotestons ta kafetars tu mödiks
in zif. Äkleilükons,
das sekü bum kafetaras nulik, distukoy legadis zifik dub dokötam bimas. Kafetars in Larmeniyän binons vemo pöpediks, ye
jelodans nata kleiliko äplösenons lecedi okik :
„Cils neodons legadis, no kafetaris!
STEIFÜL NOG BAL AD LITÜKÖN RENIS
Rens Suomiyänik äkodons mijenotis somödik, das esludoy ad fimükön fläkatanedis
zi särvig onas, sodas toodans kanons logön onis fasilikumo su vegs dagik in nifüp. „Nuds onas no binons litigivöls, -
ekö kodöf säkäda,” äsagom hiel Erkki Juntunen, kel konsälom renidalabanis
in zifil „Rovaniemi,” tö
fagot milmetas jöltumkildeg nolüdü cifazif „Helsinki.” „Büo eköloy honis ed efimükoy fläkadilis
lilömes, ab nos eplöpon” äsagom. „Dabinons za rens 400.000 in Lapän, e tum nimas anu labons fläkatanedis. „No ebegobs däli ones ad dunön osi, ab no nog etaons ta tikamagot litöfik
at.”
RISKÄD TALALÖDANES
Nolavans nunedons dö kobojoik mögik planetüla* ta taled. Planetül vidü
za tel kildils
(milmets l,2) kanonöv flapön taledi tü del 21id Mäzula, yela
2014. Edadilädoy*
osi as „jenot, kel meriton lovelogami kälöfik.”
Ab sagoy, das mögod* kobojoika planetüla binon kuratiko fäd bal
pö 909.000. Planetül
at nulik, keli enemoy : 2003 QQ47 dalabon masati* zao touns balionas 2.600 (= milgrams telionas 2.600).
Planetüls somik
binons klifadileds, kels loveblibons de daved solasita obsik bü zao yels
telions fol e laf. Mödot
mödikün onas blibons tö fagot sefik de taled ninü planetülazon bevü zümufs Marda
e Yupitära.
DADILÄDÖN - to classify
MASAT - a mass (=volume)
MÖGOD - a
pobability
PLANETÜL -
an asteroid
FIN