SIRKÜLAPENÄD
O Volapükaflens Valöpo!
Nulälob, va suemobs ai, flen kion binon vödabuk gudik. Memob, das love yels
mödik, vödabuks gretik Linglänapük
- Volapük Nulädik
e Volapük Nulädik
- Linglänapük no ädabinons.
Fümo ädabinon vödabuk gretik fa de Jong, ab at äbinon
soaliko in Volapük Nulädik e Deutänapük, keli mödikans no äkanons suemön.
Sekü atos, esludob ad dunön vödabukis in Volapük Nulädik
e Linglänapük, keli mödikumans äkanons suemön.
Ab lio sötob-li primön vobodi somik?
Läbiko ya ädabinons vödabukils tel fa hiel F. J. Krüger
in Volapük Nulädik e Linglänapük.
Dil Linglänapük - Volapük älabon vödis 2.943 su
pads foldegfol, e dil Volapük - Linglänapük älabon vödis 1.447, kobü vöds nog
2.445, kelis Cifal Bishop isedom obe: kobo vöds 3.892.
Su stab at äprimom vödabukis obik.
Sis tim et, etumob mödikna vödis in dils bofik vödabukas at,
e fövob vobodi at jünu. Ye vobod at neai finon, bi vöds nulik ai pubons;
i suvo tuvob,
das vöds, kels sötons pubön in vödabuks no ai pubons
us. Ab
cedob, das, do vödabuks obik no binons lölöfiks, ya binons mu geboviks.
Samo, if viloy tuvön värbi semik, ba te ladyek tefik pubon in Vödabuk. Ab de ladyek at, kanoy
fasiliko tuvön värbi; primo tuvoy vuli me nosükam finota : -ik, täno läükoy finoti värba
: -ön. E leigo ko vöds votik, kels no dalabons fomi stedik fa obs pedesiröli.
Kod binon, das Volapük binon lenomik, ed in tef at labobs buädi
gretik, voto no kanobsöv ai tuvön dilis votik vödas.
In Sirkülapenäd läükob lisedili vödas, kels no pubons
in vödabuks, sodas reidans, ons it, kanons penetön onis.
Anu, vödabuks obik binons tuvoviks in bevüresod, in resodatopeds
anik, e kanoy fasiliko konsultön onis. E pro utans, kels no dalabons nünömi, bukems mödik dalabons onis, e pösodef
us binon ai blümiks ad yufön primölanis.
Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes
sedom
Ralph
II:10:2003
YUNAN KO DRIM
MAGIVIK (FIN)
LIFAJENÄD CIFALA TELID
VOLAPÜKANEFA
Ya ün yel 1910 Datuval, medü dalebüd e diplom kadämali, äcälom Profäsorani Sleumer as fovani okik, posä igevom ome ünü degyels mödoti sikotas. So Sleumer ya ün gustul yela 1892 päcälom as tidan e spodan Volapüka; ün yanul yela 1893 ävedom tidal e spodal, ed ägetom ün gustul yela ot köni smalik di Schleyer, du ün dekul yela 1894 ävedom profäsoran e xaman Volapüka. Ün yel 1910, Datuval äcälom omi as lätikünani kadämalas okik. Fovi it cifalama Datuvala el Sleumer äprimom tü d. 16 gustula yela 1912: deadamadel ela Schleyer.
In sirkülapened Volapükanes fiedik valik vola pelüodüköl Cifal nulik Sleumer älevokom ad lenblinön pro büan okik mebastoni len deadamadom omik: Schottenstraße 37. Mebamal jönik at äkanon pasävilupön lezäliko fa om tü dödel, d. 23id prilula yela 1914. Dö atos el „Konstanzer Nachrichten” de prilul 24 yela et änunon ön mod sököl:
MEBASTON BALID DI SCHLEYER
Sevädiko tü 1912 gustul 16 ädeadom ün bäldot yelas jöldegbal kesifan palestimöl obsik: söl ledinitik pädan Johann Martin Schleyer in dom: Schottenstraße 37. Sunädo slopans fiedik Volapüka, kela datikan famik edeadölan äbinom, äsludons ad lenblinön stimü om mebastoni digädik. Söl: Profäsoran Dr. Albert Sleumer se Osnabrück, flen mödayelik edeadölana, kel ya ün dekul yela 1910 fa datuval Volapüka picälom as fovan ä cifal Volapükanas valik tala, ävisitom nemü Volapükans se läns mödik, kels isedons keblünotis monik, famüli edeadölana, ed äbonedom lä skulturan sevädik isik: Emil Fugazza stoni maboinik labü pöträt reliäfik monsinyora Schleyer e nüpenäds in Deyutänapük e Volapük pelautöls:
„In diesem Hause wohnte vom Jahre 1889 ab bis zu seinem Tode,
am 16 August 1912, Mons. Johann Martin Schleyer, Ersinner der
Allsprache „Volapük”.
Sävilupam lezälik mebastona in pats onik jenöfiko jöniko e notodiko peledunöla äjenon sekü vip domajikompenana mödayelik fiedik ä jiköst edeadölana: vomül
Katharina Hartmann, kel bü brefüp irivof lifayeli jöldegbalid id okik, tü prilül 12. Pö lezäl jönik lotans digik difik äkomons, bevü kels i läd: Dr. Adele Trost äbinof, balan jiproanas desina. Demü bäldot vemik e koldät jiköstila pemäniotöl, lezäl at äjenon in lomöfacem edeadölana. Söl: Dr. Sleumer ädunom pos lüspikot brefik, in kel äjonom lifavobodi nedeadöfik edeadölana, sävilupami mebastona, kel nu obinon dek jenöfik pro dom: Schottenstraße 37, bei kel sifan nonik zifa obsik nen nitedäl beigolonös! Pos zäladun zälafided muadöfik äjenon in klubadom: Hotel St. Johann, pö kel lotans ikomöl valik äkompenons. Peneds e telegrafots pegetöls päloreidons, e presidan zälafideda: Söl Dr. Sleumer älovegivom alane komanas zälapenädi pö stimadel ela Schleyer epuböli, kel me tiäd: „Ein berühmter katholischer Erfinder” pepübon. Tuvonös penädil at, ko jäfüdisev dibätik e lanäl gretik pro din sublimik ela Schleyer palautöl, paki gretikün pö sevädans e flens mödiks ela Schleyer, e bu val pö elans di Konstanz!
Ab ekö däm balid pro Volapük! Nog ün yel 1914, tü d. 2id gustula volakrig balid äsplodülon, kel älemükon duni tio aliki gönü Volapük, sodas töbo jü 1920 e latikumo progeds äkanons padagetön. Zuo Cifal Sleumer ämutom duinön vobi mödik yümätü Volapükans foginänik ad dönuliföfükön Volapükatikodi, e ad süükön nitedäli pro atos. Süpiko ye sekü dabin tataduganefa ettimik de 1935 dun alik gönü mekavapüks päproibon, e ven volakrig telid mifätik äposbinükon felis failotas, pato pö pöp Deutänik faemöl, nitedäl pro demäds lanöfik ivedon tu fiböfik, adas mens mödik äfägonsöv ad töbidön pro pak yufapüka bevünetik. So Cifal telid, pos vätäls lunüpik, äcedom pötiki ad lovegivön cali löpik okik tü deadamadel kildegmälid mastala Schleyer, tü d. 16id gustula yela 1948 no-Deutänane, efe bukidabükane Jveizänik ä kadämale dü yels mödik, ya pato fa Datuval pelestümöle: Jakob Sprenger in zifil Gans, kanton: St. Gallen, Jveizän.
Vero Cifalam Profäsorana Sleumer no äbinon fasilik. Da dil gretikün Cifalama, Volapük päproibon fa tat Deutänik. Sekü atos, vobod Cifala äbinon mu fikulik. Too äpenom mödikosi ad propagidön Volapüki, id ädunom tradutodis mödik ini pük. Ab din veütikum dü Cifalam ela Sleumer äbinon revid fa Dokan Arie de Jong ün yel 1931 nämätü e zepü Kadäm Volapüka, kel ägivon lifi nulik püke obas. Profäsoran Sleumer äbinom nolan legudik, kel ädedieton yelis mödik Volapüke, e kodü atos, Volapükans valöpo dalestimons omi ko ladäl legretik.
II:12:2003
MAN LABÜ YÄK BLÖVIK (II)
FA HIEL MAURITS WAGENVOORT
Disin at büiko pätikädon fa oms
de flans valik:
mögod gönik e mögod negönik
pävätälons;
tim e mod päbespikons veitöfiko; vegs fuga pästudons. Äplöpoms
ad dagetön balatiko lölotis tel klotas sifädik pivorüköl:* fino ün
sudel pilonöl, kel sekü livüp äfasilükon fugi, ledun äjenöfikon. Ämutoms
labön moni, ed ätifoms uti, keli äkanoms labedön:* frans ze mältums. Täno äväloms libi.
No kobiko. Ek ögolom
ve veg fa ok it pövälöl da belem, ärajanoms te topi dönukobikama len jol tü del pälonöl. Us östebedoms odi dü neits balposvotik kil, do tim pro atos pilonülöl,
if nos negönik öjenon-la, äbinon bundaniko saidik. If oms täno
no ütuvoms odi, ek omas öfövoms benofätio vegami ma plid lönik. Ab büiko
äyuloms me yul vemikün ad nestipiko no trätön odi dub bät* alseimik.
Tü tim pilonöl ädönulogoms odi tö top pilonöl len jol. Fug omsik jü top et iplöpon, ab frädü nelabs, kels ikoedons sufön fuganis so vemiko, das töbo ämemosevoms odi. Äplöpoms ad slüdön päskarani ad loveükön omis lü jol Spanyänik, ab ön mod somik, das no älabom pöti, üf ölabomöv bo klieni ad atos, ad trätön omis. Me vien gönik äprimoms neito tävi love mel, ab tep äkodon, das äziflotoms dü vig lölik. Fino jol libüköl älogädikon; päskaran äsäboidom omis boso nolüdü zif „Valencia” sui jolil soalöfik smalik, dono len klif skapik.
Spanyän binon nog ai län smuganas. Klu no kanoy golön dü düpafoldil su dil alseimik jola, nes kolkömön eli „pareja” (= telat günülanas laböl suiko tipotahätis geilik oksik). Atosi fugans no ibetikoms. Dü timül isölogoms päskarani oksik in botil lunedik omik; täno ilöpio- grämoms me töb gretik ve klif skapik et riskädikölo ad sturön donio e ad breikön särvigi oksik; ven fino ikömoms löpo älogoms us visü oks in fagot stepas teltum eli „pareja”: günülans tel.
Dü yels idisinoms ed ipreparoms fugi okas; ibetikoms te dönu- dageti liba okas:
ispeloms timüli libüköl at,
e nu - no säkolöd
ön mod kinik! -
idagetoms oni, ab ästanoms visü mans tel, kels ün timül büikum äbinoms nesevädiks
pö oms, e kels nu äbinoms leneflens omas.
II:13:2003
Tü timül et äsevedoms te
dini bal: näm di „Herakles” in muskuls sveliköl okas; älaboms tiki te bali: ästanoms
visü leneflens tel.
No ävätäloms dö utos,
kelos öjenon.
Blövayäkan obik äsagom te
flenädane oka:
„Jäfikolöd me smalikan et! Ojäfikob me votikan.” Takediko ägoloms
lü telat, e töbo bäldikünan günülanas ilabom pöti ad säkön omes me
vögäd groböfiko büdik, kiöpao ikömoms, ed alan fuganas tel itatakom lefanäbi
oka, ed igleipom me doats stalanämik äs me skrub gugi mena lifik.
Konan äseilom dü timül. Konot lifafäta omik, vätäla dö fug omik, nelabas omik in bels, kolköma
omik ko el „pareja” ifäkükon obi vemiko; ikodom, das äkelifob
löliko ko fätots omik . . .
Ven äseilom, vög ästobon;* ti nennatemo äsäkob: „E täno-li?” Lüd igo no idulon lunüpo. Deadiko drefäbs
bofik äseatoms dis tatakans oksik, kels äjedoms funis de klif geilik ini mel.
Man labü yäk blövik: tävakompenan obik in dilijan Saharänik lü „Laghouat,” it äsufom
klülabiko magädi konota oka dö deid günülanas tel len jol Spanyänik kobü kefugan
okik se el „biribi”
(= pönakompain tütedik in Frikop). Äseilom dönu, ed älogetom fagio. Älabob
kludo timi ad meditön konoti omik, e täno, plu ninälo obe it ka ome, äsagob as kludod medita
obik: „In dinäds et, ba idunoböv-la otosi.”
Vöds at äsäglumükons*
logodi iglumiköl omik:
notodot danöfik äsüikon in
loged düfälik glumik oma.
Ab äbetikob leigüpo neläbikanis
tel et, kels dü föl bliga oksik pö kolköm ko midunans tel, in kels kliens taavistik nimälamena
lekevas isüikons, ideadoms, ed äsagob seväriko: „Alo sasen et
äbinon vero nezesüdik.
Gitäd Spanyänik luveratiko no
üdablünon oli demü fug olik.”
„Atosi elilob latikumo, ab no äsevob
osi ün tim et;
alo no äbetikob osi tü timül
kolköma obas ko el „pareja,”
blövayäkan ägespikom.
Nu ga älülogob mani ko meug votik: näm lelatletik omik, keli koap blotöfik ätemunon, äjinon nu pö ob
boso dredälüköl.
Ädagetob bosilo senäli neplitik,
das no itadunob ta sog oma, tü timül, das äkömom ad seadön as „klänatävan” lä ob ini vab. Ab atosi äkanob
no plu sädunön, zuo
II:14:2003
luman ibrefükom obe tävi naütik. No äkanob neletön, das pasetalif omik änitedälükon obi, ed äsäkob, kis ijenon fovo tefü om.
Dü muls fol fugans tel izigliboms da
bels e fots tio neviodiks* Spanyäna; ivitoms lödis
nemödik, itevoms neito, ab nes sevön kiöpio ud in lüod kinik ägoloms; inulüdoms okis
me vuls e
kebs no piküköls; ideiguiroms semikna
dub soaf; pö riskäd pülikün tüva iditoms de od,
ab ikolkömoms odi ma rajan ai dönu su ditatop. Pos muls fol
dredälas mu vemikas, nelabas, -
ziglibans ävegoms da e love Pürenens. Fino ilükömölo len mieds lomäna oksik ädasevoms, das, du glun Spanyäna
äsvo äbinon hitik dis plants oksik, Fransän pifärmükon pro oms.
Mögi at fugans tel imutoms demön
büikumo;
ab tikod at ibinon nekösömik in
tikalif balugik omas.
Nu, posä iriskoms so mödikosi,
e ga iperoms vali, däsper äbemastikon omis. Ävätäloms,
das no äkanoms dunön bosi votik, äsä dunön oksaseni leigüpik. Ab ibelifoms-li üfo so mödikosi te ad reafön ad finod at? Bemastikams valik omas, benofät, kel ibenedon leduni disina lunüpiko fa oms pivätöla,
öfinikons-li ini oknosükam?
Atos no ämögon. Ditrets, dredäls, nelabs pibeliföls ün yelalaf at, kü izigliboms as lups
faemik da fots, äneletons omis ad finükön lifi lönik omas. Ägegoloms
se Pürenens, ivedoms nämaladälikums, nü, pos timül jeikik lüköma omas, oms dü
tim mulas fol ilaboms benofäti ad no tuvön plu neletianis mödikum su veg okas. Suno i sav äkömon dub kermetatrup,* kele blövayäkan äkanom bailön
oki as eli „homme fort”
(= man nämik) e flenädab omik
as lecekadünani.
Ab is el „cherchez la femme” (= sukolöd
vomi! Sevabo: in din at vom binof jikodan) äkodon, das flens
miserabik tel ämutoms ditön. Ön mod alseimik
in züäd omsik äsevädikos, das bos tefü oms no äbinon verätik, nemu tü del
mifätik seimik man labü yäk blövik äcedom osi frutabiki ad lüvön kermetatrupi, e ad dönufövön soeliko zivegami oka. At ädulon
atna te brefüpo:
pos dels nemödik ätuvom vobodi
in kuprinameinäds* di „La Huelva.”
BÄT - bait, enticement
DREFÄB - a victim
KERMETATRUP - a travelling fairgroup
LABEDÖN - to come by (money)
MEINÄD - a mine
NEVIODIK - unspoilt
SÄDUNÖN - to undo
SÄGLUMÜKÖN
- to cheer up
STOBÖN - to stop short
ZÜÄD - a way of life
II:15:2003
KLEILÜKOLÖD, BEGÖ! SÄKÄDI OBIK
Kels binons gebs e dists vödas sököl, kels valiko pajonons
in vödabuks dis „an” (Deutänapüko) u „at” (Linglänapüko)
? (Reidan givom lisedili vödas degbal, keli okleilükob pianiko).
AD labon sinifis sököl:-
KO SUBSATS:
1. ini : (a) Man ecöpom boadi ad dileds;
(ä) Äbevoboms jani* ad sails.
2. yufü lomän : (a) Yunans bäldotü lifayels degjöl älevokoms ad dünäd.*
3. gespikü : (a) Nem oma binon Georg Alfred; demom ad nems bofik.
4. diseinü : (a) Ägeboy papüri ad penam;
(ä) Dunob koapaplägis ad staud oba;
(b) Vom evüdof omi ad lotedan;
(c) Ad kis vilol-li getön moni so mödiki ?
(d) Dunom osi ad trod ola;
(e) Pals obsik ai ävilons dugälön obis ad nolans;
(f) Cödan äcödetom omis ad deadapön;
(g) Drinobsös ad saun obas !
E LEIGO KO VÄRBS:
(a) Binof tu bäldik ad matikön;
(ä) Okanitof ad takedükön oli;
(b) Ad kotenükön omi, egivobs ome bukis at;
(c) No kanob sufälön ad logön omi suföli.
JAN
- hemp
DÜNÄD - military
service
II:16:2003
NUNILS SE VOL LÖLIK
MA BIJOP, KANIB BINON SUVIK
Bijop* katulik in Kongoän ekusadom sifanakomipanis pügmenifida.
Bijop Sikulu Paluku se Beni-Butembo in topäd nolüdalofüdik läna id esagom, das sifanakomipanefs*
tel topik imütoms fanäbanis ad kompenön pö duns kaniba. Kusads omik edunom ta el MLC
(= Muf pro Libükam* Kongoäna), kela cif binom hiel Jean-Pierre Bemba, äsi ta el RCD-N (= Kolkömanef
Kongoänik pro Demokrat Netik), kela dugan binom hiel Roger Lumbala. „Mens, kels efugons lo proged komipanas
ela MLC, äsi fedanas onas, el RCD-N in topäd ela Beni-Mambasa, enunodons, das fanäbans ämutoms
fidön lilis e teanis bigik okas, äsi dilis votik koapa; komipans ela Jean-Pierre Bemba ed utans
ela Roger Lumbala fidoms pügmenis*” esagom Bijop Sikulu. Noganükam Netas Pebalöl (UN)
penunon tefü kanib, ab no nog kanon fümükön* oti. Stebedoy jüs küpedans ela
UN orivons topädi penemöl ad xamön kusadis at fefik ta gids menik.
LEOPAR* PERSÄNIK NEPUBON
Leopars Persänik riskädikons* ad dadeadön.*
Payagons fa yagans klänik, ed eperons mödükumamatopis* mödik okas natikis. Dilekan Büra
pro Jel Züamöpa sagom : „No elogob leopari igo bali dü yels fol.” Leopar Persänik
lödon nolüdu Lirän e nolüdavesüdü Lafganistän.
JEKIKODAN* MÖBAS
Vom Nedänik bäldotü yels mäldegfol päfanäbof
dü muls jöl sekü duns ta möbs. Dü yels mäl ätatakof möbiselidöpis
sulüdu Nedän e nolüdu Belgän. Äkötof hogis* in söfs ed äkratof tabis
me jeifaneif. Tona „Z” äbinon mal ofik. Binof in fanäböp lanikälälik.
BIJOP - a bishop
DADEADÖN - to become extinct
FÜMÜKÖN - to
verify
HOG - a
hole
JEKIKODAN - a
terrorist
LANIKÄLÄLIK -
psychiatric
LEOPAR - a leopard
LIBÜKAM - liberation
MÖDÜKUMAM - proliferation
PÜGMEN - a pygmy
RISKÄDIKÖN - to risk
SIFANAKOMIPANEF - a militia
FIN