SIRKÜLAPENÄD

 

 

 

O Volapükaflens Valöpo !

                                                                                                                         

                          Stad Volapüka bü tumyel e laf äbinon tim vero glorik, bi neai büo pük mekavik ädabinon, keli äkanoy gebön ad kosädön ko kemens.  Su pads zänodik kanols reidön dili balid lartüga, keli Cifal ettimik, Söl Sleumer, äpenom dö kolköms anik, e patiko dö Kongred Balid Volapüka.

 

                          Id in Sirkülapenäd atmulik finükob sökodi lartügas tefü Cifals pasetatima.  Jemob demü jenöfot, das pats so mödiks defons tefü lifajenäd hiela Johann Krüger.  Etiädob lartügi at „Mükikan Volapüka,”  bi kleiliko äbinom man, kel no ävilom toenön fafari okik, ab kel äkotenikom ad vobön plöpü Volapük.

 

                          Flen votik legudik Volapüka binom hiel André Cherpillod, kel vobom mödo ad propagidön Volapüki bevü Sperantapükans.  Ebükom ya gramati brefik püka, ab suno okanoy remön Vödabuki Volapük - Sperantapük / Sperantapük  -  Volapük ad dugedön gramati at.  E visipoy, das preparoy i tidodemi Volapüka medü Sperantapük  -  ab mutoy spetön boso !

 

                          Ed ols, kisi dunols-li gönü Volapük?  No glömolsös, das alikans kanons dunön bosi gönü pük obas.  Samo, labobs flenis.  Ün del semik kanobs mäniotön, das nitedälobs tefü Volapük.  Nendoto flen(s) at osagon(s), das neai elielon(s) spikön dö pük at.  „Pük kisotik binon-li?”  Ekö pöt legudik ad plänön!  Ven penols flenes, kikodo ne penols-li eli VOLAPÜK me tonats gretik su flan güik köva, kö maifükoy oni?  Ats binons duns balugik.

 

                          If labols-la tikamagotis gudik votik in tef at, kikodo no dilodön onis ko flenef obsik medü gasedil at?

 

                          Valikosi Gudikün sedom oles ed olikanes

 

                                      Ralph

 

 


V:34:2003

 

MÜKIKAN  VOLAPÜKA

 

LIFAJENÄD CIFALA LULID VOLAPÜKANEFA

 

                         

                     Hiel Filippus Johann Krüger pämotom ün yel  1911.  Äbinom Nedänan, ab no sevob in zif kinik  pämotom, ni cali palas, ni cali oma it.  No kanob  nunön, in juls kinik pädugälom, ni va äbinom julan legudik, ni va älabom nitedi patik pro püks.   Pats at defons.  Söl Bishop äspodom ko om, ed ökanom letuvön patis at de om it, ab jino no ädunom osi;  seko Cifalas valik Volapüka lifajenäd te omik no binon lölöfik.  Sekü atos, mutob nemön Cifali Krüger „Mükikan Volapüka,”  bi, do ädunom somödikosi pro Volapük, hog blägik eslugon daglofayelis oma.

 

                     Älärnom Volapüki ün yel 1937 ünü lifayel teldegmälid oka.  Kleiliko äbinom studan legudik püka, bi ün yel 1949 ägetom diplomi tidana, ün yel 1950 ägetom diplomi tidala, ed ün yel 1951 ävedom profäsoran Volapüka. Nol oma püka nendoto äbinon gretik ad meritön fägükamis somik love yels te kils. In tef at, äbinom Cifal lätikün ad getön diplomis calöfik de Kadäm Volapüka.

 

                     Ün yel ot (sevabo : 1950) ävedom liman Kadäma e stimaliman ota ün yel 1952.  Atos äjonos göni Cifala tima et, sevabo : Johann Schmidt.          Ün yel 1956 ävedom redakan (jü yel 1962) Volapükagaseda pro Nedänapükans, kel ävedon poso „Volapükagased.”  Äpenom lartügis mödik pro gaseds bofik at.

 

                     Id äbinom sekretan Feda Volapükaklubas.  Ab me jäfeds valik at, äneplöpom ad konsefön püki e noganükami ota.

 

                     El Krüger äbinom pükavan e mödapükan.  Äfünom eli „Societas Polyglottica Universalis” in zif Amsterdam.

 

                     Fümo änitedälom tefü püks i nulädikis i vönikis; netikis i bevünetikis; gretikis i negretikis.



V:35:2003

                                                                                                 

                          To  jäfäd  oma  tefü  püks  votik, pato tefü tid Frisänapüka, e to maläd dü yels degtel lätikün lifa omik, älautom vödalisedis mödik medü Volapük e püks votik netik, äsi tidodemis Volapükik.

 

KLEILÜKOLÖD,  BEGÖ!  SÄKÄDI  OBIK

 

Kels binons gebs e dists vödas sököl, kels valiko pajonons in vödabuks dis „ab•  (Deutänapüko) u „at” (Linglänapüko)  (Ekö vöds nog tels fa reidan at pesedöl) :-

-    -    -    -    -    -    -    -    -    -    -    -    -    -    -    -    -    -    -    -    -    -    - 

 

LO   labon sinifi:  „komü” -  samo :-

 

                                      a)   Nif smeton lo sol.

                                      ä)   Pluof lo matan demü süperods logotik.

                                      b)   Fat nepluom lo son oka demü nols.

                                      c)   Binom sapan lo säkäds adelik.

 

   labon sinifis sököl :=

 

1.                       lüodü               a)         Älükömofs lü ob ad glidön obi.

                                                  ä)         Blinom penedis lü potöp aldeliko.

                                                  b)         Tävom lü länäd ko famül.

                                                  c)         Egolobs lü votajol fluma.

                                                  d)         Ogolons lü teat asoaro.

                                                 

2.                       ditretü              a)         Ävokädof lü yuf.

 

3.                       zeilü                 a)         Lü kis mutob-li golön usio?

                                                  ä)         Lü at mutol dunön osi!


DONIÜ  PAD

 

Sapan  aldelik  sagon:  „Kälolös gudiko, büä bunol !”      

 


V:36:2003

 

VOLAPÜKAMUF    TUMYEL  BAL  E  LAF

GELOGAM FA PROFÄSORAN E DOKAN  ALBERT SLEUMER

 

                          Dö kongred bevünetik balid Volapükaflenas in Friedrichshafen len el Bodensee (Lak di Konstanz) stimapresidü datikan püka tikälafulik, Johann Martin Schleyer (1831 - 1912) konons obes Volapükagaseds calöfik vönädikün, kels nu ya evedons seled bukatedik.  Gaseds et fa datikan it, ettimo nog pädan de Litzelstetten nilü Konstanz pidabüköls, äpubons muliko sis del balid yanula yela 1881.

 

                          Bleds ebo ats id äspikodons dö kobikams ze gretiks valiks slopanas Volapüka, kels äjenons bü kongred balid. 

 

                          Somo mastal äblinom ün novul yela 1882 nuni dö „Volapükakobikam balid,”  kel päjenükon tü tudel, del degtelid setula, 1882 in Schemmerberg (Vürtän) fa sanan us lödöl : Rupert Kniele, e pö kel kompenans mö veldeg jü jöldeg fagöpao e nilöpao ikömons.  Tosts e kanits in Volapük ämödükumons nidi dela, keli mayor-sanan : Göser se Ulm äjönükom me spikäd cogedik labü läükots Volapükik, e pö kel klerans e tidans pükaskiläliks ä lekanäliks äkevoboms.  Valikans änotodons koteni oksik dö pub ökömöl vödabuka ze gretika, kel öninädon vödis degmil.

 

                          Latikumo, pos muls anik, tü del teldegkilid prilula, yela 1883, kobikam telid Volapükanas de tops difik Vürtäna e Bayäna äkanon jenön in zif Ulm, pö kel Schleyer it äduinom spikädi ze luniki dö tikälacil oka.  Pänunos in yunulanüm ela „Volapükabled” in lartüg fa Rupert Kniele :  „Älanälükom lilanis valik, igo somanis, kels ikömons as taans, pro  tika- magot oka."

 

                          Ün tim ot, Volapükaklub Lösteränik in zifil Meidling, nilü Wien äpübon statudis oka, kelis Schleyer täno ädebükom in calöfagased oka as sam pro klubs votik.

 

                          Kobikam ze gretik kilid äjenom tü del velid yunula, yela 1883 in musedalecem in Konstanz, ko kompenans ti tum.   Äklülos, das Schleyer no




V:37:2003

 

ädefom, do nog ai älabom pädi oka in Litzelstetten.  Ün tim et ledük : Friedrich Badäna, kel suvo ästebom su nisul : Mainau, lü pädän ela Schleyer dutöl, igevom ome pösodiko fredi gretik me utos, das älegivom ome stoensori bal (= Dekaninädian maifik u dulogamovik, kö hostid pesaludüköl pajonon pädänanes ad leplek notidik.  Linglänapüko : Monstrance)  e klokis kil pro pädaglüg pöfik in Litzelstetten, efe bi älabom digidi gretik pro pädan Schleyer, kel äkösömom ad givön ome e ciles omik Volapükalebukis oka.

                                                                                                                                                             

                          Kobikam folid Volapükanas päjenükon dönu in Vürtän, efe in zifil : Buchau tu del velid tobula yela 1883.  Is Schleyer, kela fam ai ämödikumon, äspikom lo lilans kiltum.  Poldacalal zifa : Schabet in Buchau äpresidom kobikami, e Rupert Kniele äplänom lenomis Volapükagramata, kelis men yunik äkanon fasiliko dalärnön lölöfiko e fümiko ünü degtelat läs lafik düpas. 

 

                          Nu vifiko kobikams valemik pluik äfovons in tops Vürtänik :  Biberach e Geislingen tü del jölid tefädo del zülid yanula yela 1884 ed in top Bayänik : Kempten tü del deglulid yanula yela 1884.  Id in tops kil at bevü votikans Schleyer e Kniele äspikädoms lo lilans jäfedik kiltum, baltum e teltum, kels gretadilo poso äbalons okis ad klub nulik.

 

                          El Rupert Kniele nenfenik pemäniotöl reto idunidükom ya in yanulanüm de 1884 desini ad levüdön nolanis e flenis valikis Volapüka se vol lölik ad kobikam pö kongred balid, du imobom as top kobikama eli Ulm, ud eli Friedrichshafen.  Pö vögodam pos atos medü calöfagased pilonülöl pävälon pro dalogam valemik at fa lebonedans ona zif lätiko penemöl,  „kel änilaseaton lü datuvan, e kel bu val dub natajön oka äbinon top tirädabik pro foginänans.”   Ün tim et, Schleyer änotükom, das redak gaseda okik ägeton alyeliko potadinis foldegmil se läns valik tala:  blöf, das sis lunüp degmilans bejäfons Volapüki.

                                                                                                 

                          As tüp kongreda in mayulanüm calöfagaseda, tim de mudel: del teldeglul gustula jü dödel: del teldegjölid gustula pälonon, ko disein ad jonidükön deli balid pro geted foginänas, e deli lätik pro lespat kobädik lü Rorschach, kel topon su sulüdajol Jveizänik ela Bodensee. 

 


V:38:2003

 

                          Valikans, kels ävipons ad spikädön pö kobikam, u kels ävilons dunidükön mobis u vipis, pälevüdons ad nunädön okis ele Schleyer büjü del balid gustula:  „Volapük ösöton ebo pakleilükön, paplänön e pajelodön valaflanio.”   Pö kongred pöt ösöton dabinön, das ökanoy spikön in püks valik tala, ab alna ye dü tim brefik.  Gretamafädo mastal ädälom ettimo medü notäd in calöfagased de yulul yela 1884  „Volapükacifefes e Volapükitidanes valikes ad koedön bükön lautotis Volapükik alseimik,” bisä stips sököl pödemons:

 

1.                       Mutons sedön datuvane nuni dö desinods okas;

 

2.                       No  dalons  dabükön  utosi,  kelosi  datuvan  it  dabükom,  kludo no             gramatis, vödabukis omikis;

 

3.                       Mutons legivön datuvane legivasamädis anik bükotas valik okas;

 

4.                       Mutons lovegivön ome dötumis lul näitafruta okas.

 

5.                       Datuvan  no  lovesumom  bligi  ad  pelön  bükafrädis, ni  gididi demü           ninäd bükotas at.  If ye tim e dinäds odälonsöv atosi, oluxamom ed    oxamom glato bükotis at.

 

                          Vüo Schleyer ibejäfom pösodiko ai lezilikumo preparami gudik kongreda balid ä pro din oka leveütika.  Delabuk omik yela 1884 nünon in tops ömik dö atos.  Is küpetosös, das man nenfenik epenetom, nu brefiko, täno lunikumo, ini rigetabuks bigik degjöl lifajeni delik oka de yel 1863 jü dels nemödik bü deadam oka ün 1912.  Penets liegöfik ä kälöfiks valiks ats ela Schleyer, kels gretadilo pilautons in lotograf fonetik nulo fa om pidatiköl, e kels pos yel 1879 pimigons ko Volapükavöds e Volapükasets pälovegivons pos deadam omik lautane penota at as fovan omik pö cifam Volapükanefa.  Ninädons materi konfidovikün pro lifanunod veitöfik mana mu lezilika, neflagiälika ä sakrifälika, kel as balidan eplöpom ad dafomön valemapüki jenöfiko geboviki:  bos, kel ya mö degtels naedas bü om nenfrutiko pisteifülon.

                                                       (Finoti kanoy reidön ün mul balidkömöl)

 


V:39:2003

 

  LIFAM  VOLAPÜKA

 

Fa Brian R. Bishop

 

„Vilobs kälön Volapüki leigoso äsä käloy vöno-Grikänapüki u vöno-Saxada- püki.”  (Cifal Johann Schmidt in pened obe dätü gustul 22-id yela 1972).

 

„Jinos,  das  pro om [Johann Schmidt], Volapük  no  plu  älabon  fütüri  lifik; öbinon te ret paseta, tuvovik in museds fa utans, kels önitedälons tefü dins bisarik.”  (Sirkülapenäd, 4:13, prilul 2003, pad 27).

 

No binos so.

 

Ai lifons püks vöno-Grikänapük e vöno-Saxadapük  -  i latin, kel (sagoy suvo) edeadons kobo ko püks at .  Ab taädo lifons medü literat onas, keli kanobs ai reidön e juitön.  Kim no pastunükon-li  dub kanit ela Siegfried, dub konot ela Ilias, dub tävs ela Aeneas?  Lifons in püks panemöl adelo, as samo  in Linglänapük, kel pafulon me vöds lemödik se püks at.  Lifons fino in bumots, nolavs, filosops, bolits, e.r, e.r., obsiks.

 

Püks at fümo olabons fütüri  -  laidüpi  -  lifik.  Olifons so lunüpiko as mens bumons, tikons, kredons, feitons, fino spikons.  No obinons „te ret paseta,”  ab obinons paset e presen its.

 

Kludo, liomodo kanoy-li sagön, das püks at binons „bisariks”?  Binons nat.  Ba nat binon bisarik.

                                                                                                 

Pidabiko spikoy vemo nemödiko pükis vöno-Grikänapüki e vöno-Saxadapüki.  Too latin vidöfiko, valatefiko pagebon ai da vol.  Pübons ai pübots valasotik  -  buks, gaseds, prosad, poeds.  Spikoy püki in kolköms valasotik, valatefik  -  tidodems telyelik in niver zifa Kentucky (Tats Pebalöl) e telmuliks in zif Roma äsi kongreds, seminars, sirkods. Penoy ai su pads e penedatopeds da bevüresod.

 

E kis tefü Volapük?  Johann Schmidt spikom lölöfiko positiko, nonamodiko negatiko.  Binon pük vönik  -  vönikün bevü vüpüks.  Vilobs leigoso kälön püki obsik;  votavödiko, penön e spikön oni äsä penons e spikons nemödikans pükis vöno-Grikänapüki e vöno-Saxadapüki.

 


V:40:2003

 

Ekö vöds votik ela Johann Schmidt it tefü din at in pened, keli äsedom obe tü del 19id yanula, yela 1961:

 

                          „Voled, menef tumyela teldegid no binon vemo dialik, i püks votik küpons atosi.  Tefü ob kanob sagön, das okomipob pro Volapük, bi cedob oni dini gudik ä dialik pro püd.  Evobob pro Volapük timü els 'yels 1000' ela Hitler saseniälik, e kludo olaivobob, dub süad, das vob at ön mod alseimik oblinon fruti menefe.”  

 

Ed in pened obe tü del 2id yunula (nenyelo;  ba 1957-la?):

 

                          „Mutobs reidön ai dönu literati, mutobs spikön oni (ven nek okanon lilön okspikädi obas), mutobs tradutön u kopiedön literati;  somo veg lü zeil zugon.  Mutobs propagidön Volapüki obas;  no neodobs jemön lo mens kulivik (tidans e.r.).  Volapük binon somo difik tefü yufapüks votik, das no suemob num pülik züpanas ona.”

 

Cedü Johann Schmidt:  Volapük „nen fütür lifik,”  „ret pasetik . . . in museds?”  Tikod lio bisarik!

 

As popenäd,  kodedü motedadel luldegid ela Krüger,  ekö poedot ela Schmidt, me kel Volapükagased e kevobans gaseda äglidons redakani ön mod sököl :

 

                          Jönik binon zif „Amsterdam.”

                          O zif jönik pro täv e spat!

                          He!  us binon as süt nen blam,

                          As div zifa el „Claszenstraat,”

                          Näi dom labü nüm:  foldegzül

                          Nu fino stanob fo klokül.

 

                          Kömob se „Voorburg” nog in spid,

                          Rivob fino yubidani.

                          Ün del yubida luldegid

                          Gased glidon redakani.

                          E kevobans vokoms:  „Lifö!”

                          Roroms:  „Söl Krüger  -  Dabenö!”

 

 

Hosted by www.Geocities.ws
GridHoster Web Hosting
1