VII:50:97

                         

*Italifajen Äd  dokana  arie  de  jong

Setrat  se  pened  söle  Brian  R.  Bishop,

Cifal  atimik  Volapükamufa

dätü  zif  Leiden,  1954,  novul  20id

 

E   nu   vilob   fölön  promi  obik   e  penön ole bosi                               

lifajenäd obik.

 

Fat obik äbinom käpten.   Änafom  in  Lofüda-Lindän,                                       

ab,   ven  nog   äbinom   ze   yunik   ed    ämatom                                       

  tim brefik  ko vom,   kel  äbinof  mödo  yunik-                                         

um   ka  om,  äperom  nafi  okik  dub  lefil.   Pals                                         

obik   äsludons  ad    *lomädikön  okis   sui   län                                        

ed    äreafons    sui    *tiedaleplanän   in    nilän                                          

Yafeäna. 

                                                                       

   tim  tumyela  zao  bala   in   niläns  nisulas   gretik  Lindäna

Nedänik   ye   num   sananas   ed   i   num   julas  pro  cils  Nedänik  nog 

äbinons   vemo   püliks,   sodas  mot  obik   ämutof  tävön    ' Batavia '

(nu  ' Djakarta '  panemöl),  ven  äspetof  *putüli.

 

E  so  pemotob in ' Batavia ' : cifazif  Lofüda - Lindäna    tobul

18id  yela :  1865.  

                       

   Ven nog älabob bäldoti  yelas 7,  mot obik äblinof obi  sa blodili

e  sörili  nog  yunikumis   ka  ob    Nedän,   dat   ökanobs   patidön  e

*padugälön  in   züäd   Nedänik.   Latikumo   mot   obik   nog   äkömof 

semikna  ini  Nedän,  ed  ästebof  alna    yels  anik  is  ad  kälön  obis.

 

  tim  lölik  dugäla  obik  estebob  in  ' Leiden '.     

Fati  obik no plu  edönulogob.  Ven  äbinob  studan,  ägetob  deadamanuni  oma.

                                                                                                           

Posä  ivisitob   *donajuli,   *realajuli   e  niveri,  ädagetob           

del  6id  febula  yela : 1891  sananadiplomi,   e     mäzul   7id  yela  ot        

cäli  as  fizir - sanan  klada  telid  (=  lieutenant)   in   milit   Nedäniko  Lindänik.

 

           

 

VII:55:97                               

                                               

PENED

                                   

Pos  yels  tio  tel,   ' Reinhard '   äseadom  fo   lampad  oka   bevü  buks

e  penäds  stebedölo  fleni,   ko  kel  äplägom  studis  kobädik.

 

Ek  äbexänon  tridemi.    <Niniö !>   -   Äbinof   jilotidan.

 

<Penedi  pro  ol,  o  söl : ' Werner ' !>    Täno  ämoikof  dönu.

 

' Reinhard '  sis  visit  oka  in  lomatop  no  ipenom  ele  ' Elisabeth, '   e      

no  igetom  penedi  de  of.

 

I  pened  at  no  äbinon  de  of;   äbinos  penät  mota  oma.

 

' Reinhard '  äsäplifom  penedi  ed  äreidom,   e   suno   äreidom  sököl-      osi :

 

<Ün  bäldot  olik,   o   cil   löfik   oba !   yel  alik  labon  logoti  lönik  okik; 

ibä   yunanef   no   leadom   mütön   oki.      Is  i  ömikos  evotikon :   bos,  kelos     

in  prim  sio  odolon  oli,  if  suemob  ye  verätiko  senäli  ola:  ' Erich '  edagetom

ädelo  fino  dälavödi  de  ' Elisabeth,'   posä  ilisitom  oni  ün  yelafoldil  lätik  telna

nensekiko.   Ai  no  äkanof  sludön  ad  atos;  nu  fino  ga  edunof  osi;  binof   ibo

nog   so  vemo  yunik.    Mated   ojenon   suno,   e   mot  ofa  omogolof  täno  ko    

ons.>

           

Ekö    fotografot   Volapükaflena    Piet  Uittenbogaard    ( nedeto)   se  Nedän, 

pats  kela  pubons   su   pad   balid  ela  <Sirkülapenäd>   nüm  lulid.

                       

I  kanoy  logön  kaedi  ela  <Lindän  Nedänik>   vönädik,  (deto)     Dokan 

de Jong  ävobom  as  sanan.  

 

VII:54:97

 

nef  obsik    timül  at  nog  binon  ze  gretik.     Labobs  sevabo    obs

plä  son  bäldikün  nog  jikäläbi  bal  e  moti  sa  cilis  fol  ofa.

                                   

Pos  pänsionam  obik  e  posä  ilomädikob  obi  ini  Nedän,   eded-

ietob  obi  löliko  Volapüke.     Patis      vobod   obik   pro   mekavapük  jönik

at no  nedob  nunön,  bi  patis  at  kanoy  tuvön  in  Volapükagased

obsik.

 

Demü   lölöf   vilob   ye   mäniotön,    das   epübob   vödabuki  e  gramati   Volapüka  

ed   eli    <Leerboek  der  Wereldtaal,>  e   das   söl

<J. M.  Reynders  Sr.>    ed   ob   pübobs   kobiko   de  1923  mäzul   31id 

<Volapükagasedi  pro  Nedänapükans.>

 

Ün   1931   yulul   25id   ebinob   in   ' Oberlauda '  ad  kompenön

pömotedazäl   tumid   ela  ' Johann  Martin  Schleyer, '  kel  pimotom  in

top  et    del  18id  yulula  yela:  1831.

                                   

De   1933   jüesa  1934  epreparob  pro  cifal:   <Prof.  Dr.  Albert

Sleumer>    büadi   e   *dalebüdis   difik   ad   leodükön dönu  dinis  valik

Volapüki  tefölis.

 

  del  1id  tobula  yela:   1934  päcälob   kadämal  Volapüka,  e      

   del   31id   mäzula   yela:   1939   ägetob   pötü  dabin  mäldegyelik

Volapüka  köni  di  ' Schleyer. '

 

      VII:51:97

 

Ün    mul    ot    ägetob    de    <J.  M.  Schleyer>      

diplomi  Volapükitidana,  e  pos  blün  *penota     *diuretin  e   *benosuf          

xama   in   'Freiburg  im Breisgau '   ädagetob    ün    del   9id   setula    yela : 

1891  diplomi  de ' Doctor  Medicinae. '                                                                                                                                                                                              Ün   1892    yanul   8id    ägetob   diplomi   tidala  Volapüka.

                                   

   del  18id febula  yela  :  1892   ämatikob   in  ' Ginneken' :  

vilag nilü 'Breda ' ko <Maria  Clarkson> :  daut vikonulana  pipänsion-

öl,  (=   retired    lieutenant  colonel)   e  pos   primagloravigs    läbik,    äboidobs 

obis      'Genova '  sui   stemanaf :   <Prinses  Sophie>  ad        tävön    Lofüda - Lindän.  

Ab  dels  läbik  ipasetikons suno.  Jimatan         obik  ävedof  malädik,   ed ädeadof  tü del 

1id prilula,  ven äbinobs in Redamel.     In   deadanöp    ela    'Aden '  ob   e   tävans   votik  nafa         

esepülobs  ofi.

 

Mot  obik  älödof  ettimo domü sör ämatöl obik in ' Makassar,'

e  ven  ilükömob tü del 20id prilula ini ' Batavia,'  cifod militik in top et

igeton   telegrafoti   de  mot  obik   ko  beg  ad  pladön  obi  in  dünäd

sanavik  Selebeäna    ' Makassar.'     

                                                 

Eföloy  begi  at,  ed  äkömob  ini  zif  et.  

           

Pos  steb  yela  bal  *pälovepladob    ' Bonthain.'  Is  fizirs  e        

calans   *sifädik   anik   äfomoms   suno   sogi.       Ad   muadön   obis  ädunobs  folo 

kösömiko  lespatis  in  belem.  Atos   äjenos   ün  sudels,   posä   ob   ikäledob   ün  

mugöd   malädanis    nemödik.   Äblümükobs  koledi   balugik,     äxänobs    sui   jevods,  

äpignigobs   in   belem    ed   äkömobs   suvo   vemo   latiko lomio.   Do  zifil,     

älödobs   äbinon topil  miserabik,  äsevobs ga  ad  muadön  obis.

 

Ün 1893 mayul 15id  ägetob  diplomi   profäsorana  Volapüka.

                                   

Pos steb yelas kil in ' Bonthain,'  ätävob lü ' Padang,'    ästeb-       

ob      muls   tel,   e   fovo     'Kotaradja '   in  el  'Atjeh,'      obs 

(Nedänans)  äkrigobs  ta  elans  di  'Atjeh.'  

 

Klülos,  das  *ekompenob  i  pö krig,   e das lif oba id  eriskädon

boso,  ab  as  sanan,  no  eduinob  heroedadunis.   Ab kanob sio penetön

                                                                                               

                                                VII:52:97

 

benoseki  gretik pö bekomip malara ed ela ' beri - beri,.   ven  äbinob  su

' Poeloe  Bras '  :    nisul    nolüdavesüdü   tipot    nolüdik    Sumatreäna.

           

Ven  dünädüp  obik  in  ' Atjeh '   äfinon,   ädagetob  *livodi  bal-     

mulik,   keli    ägebädob    ad    matirajanön    ko    <Marie  Chavannes,>     

kel  älödof   domü  pals  okik  in  ' Soerabaja.

 

Ün   fin   yela  :  1898   ävegob    ' Sintang '   in   Borneän.  Us      

äbinob  sanan balik in ziläk,  kel  labon  gredotiki  telik  Nedäna.

 

  febul  23id  yela :  l899  ämatikob  dälädo  ko  <Marie.>

 

Ün 1900 prilul 26id  päcälob  fizir - sanan  klada 1id. (= Captain)

 

Ün   yel   ot   sonil   pämotom,  kel  ye  edeadom  pos   yel  bal.

 

Me  diplom  dätü  1901  yunul  5id  ävedob  kadäman  Volapüka.

 

Ün  prim yela  : 1902  ävegobs    ' Semarang '   e  poso mö yel

lafik    ' Oengaran.'    Pos steb yelas tel  ävegobs dönu lü  ' Semarang '

ad  detävön  usao me livod balyelik lü Nedän.

 

                                               

Pos  steb so lunüpik  in  *vütroplän,  äjuitobs  klimati  so  vemo

koldülikumi.       Ätävobs  in  läns  mödik  Yuropa  ad  seivön  mögiküno

mödiko  pöpis  e küpädotis  topädas  in  taledadil  obsik.

                                                                                                           

Ven   igekömobs   ün   setul  yela : 1905 de  Yurop  ini  Lofüda - Lindän,  

päpladob  ini  ' Pelantoengan,'     malädanöp  gretik  leprad-

anas  ädabinon.  

                                   

Pos  yels  tel   ävegobs   usao     ' Djokjakarta '   ed  ün  prim

yela : 1911  de  zif  at    ' Magelang.'

 

Sekü    *büad    guveralik    dätü   1911   tobul   13id   päcälob  mayor - sanan,  

(= Major)   e   pälovepladob       ' Banjermasin '    in   Borneän.

 

Ven  äbinobs  us  no  nog    yels  tel,  ägetob  nuni,  das mot         

obik,  kel   vüo   ilomädükof  oki  ini   ' Den Haag,'  äbinof   nesanoviko

 

VII:53:97

 

malädik.                                                                                                                                              

 

Ad kanön nog  logön  ofi,  äbegob  ed  ägetob  livodi   ad  golön

  Nedän.      del   8id   mayula  yela :  1913  ädetävobs   de   Yafeän,

ed  äboidobs  obis  sui  stemanaf  Fransänik :  <Amazone.>  Ab liedo  no

plu  elogobs ofi.     Ven  ilükömobs  ini  ' Suez,'   ägetob   telegrafoti   ko

nun,  das  mot  obik  ideadof.

 

Posä  istebobs    tim  anik  in  Nedän,    elotedobs   i   nog 

vigs  anik  in  ' Paris '  ed  in  ' London,'    e   ven   ägetävobs   ün    prim

yela : 1914  dönu    Lofüda - Lindän,  eropobs  tävi  obsik   ad   lifädön

i  nog  vigis  tel  in  Lägüptän.

 

Dönu  ikömölo  ini  Lindän  estebobs  in  ' Soerabaja,'    'Malang '

e  'Batavia.'

 

Ün  1914  febul  21id  päcälob  vikonulan - sanan.   (=  Lieutenant Colonel)

 

Ün  1916  jimatan  obik  ävedof  nesanoviko  malädik.     Ni kötet

ni  lekäls  votik  ekanons  savön  ofi,  ed  edeadof  in  ' Batavia '      del

28id  yanula,  yela:  1919.    Ün  yel  ot  pepänsionob.

                                   

Äblibob  nog    yel  bal  in  ' Batavia '  ed  ädetävob  usao  

del  31id   mayula   yela:   1920.        Edunob    tävi        Yurop     vegü     

'Singapore,'   ' Hong - Kong, '  ' Yokohama,'  da  Lamerikän  e   Kanadän      

ed  älükömob                1920   gustul  15id   ini   Nedän.         

Somo   elogob   dinis jönik mödik vola.     

 

   del   6id  tobula   yela:  1921   ematikob   ko     <Louise  van  Dissel.>

 

Ün 1923  äfealotädobs de  'Den Haag '     ' Voorburg.'      Fovo  elödobs   

in   ' Zeist '   e   ' Voorschoten, '    e   fino   ereafobs   ün    1948      in  'Leiden. '

                                                                                               

Fealotäd  lätik  at  äbinon  zesüdik.  Idagetobs  cilis  kil.  Jimatan

obik  ivedof  ün  yel  et  jitidan  in  jul  di  <Rudolf  Steiner>  in  'Leiden.'

Cils  bäldikün  tel  ästudons,  e  studons  nog,  in zif  ot,   e  son  yunikün

ädesinom  ad  vedön  hitidan  in  jul  ot,  in  kel  mot omik: jimatan  obik

äcalof.   Do  daut  e  son  yunikün  nu  lödons  plödü  dom  obsik,   loma-

 

VII:56:97

 

Primo log  detik                        

ya   pästorditon        

topomiediko;

 

kötäd      smalik  

pädunon  löpiko    

len   logakorned,       

kel  nomiko   pa-

tegon fa  logalip, 

sodas   skar   no

pologon;       

 

täno  logalentül      

ninädianil voala-  

slenik sirkafomiko 

pämaiköton;               

                              

medü   sustonäd      

logalentül  neflif-      

edik    e   trubik                                               

päbrekoton    e

pämosugon  me      

rüdil  da   püpil;

                                            

lentül        nulik                                                      

pänüseidon   da        

nükötäd    loga-

korneda   e   da                                             

püpil;

                                

kötet no ädulon                 

lunikumo,      ka

minuts 15 e näg

no äzesüdon,  bi

kötädil         ito 

efärmikon;

                                   

flabülod  päseit-

on len log peköt-

etöl,   e     del 

fovik pämoükon.

 

                                                                                   

SIRKÜLAPENÄD    

 

YELOD VELID

 Nüm  7                                        

YULUL  l997                          

(Pads  49    56)                              

 

O Volapükaflens Löfik !

 

Vakenis  hitüpik  flens  anik  nu  juitons,   e   Vicifal   CARACO,

ko  jimatan  omik  tävons  in  eleän  'Ibiza'.    Ekö  vöds  omik:-

 

"Elogobs  länodis vemo jönikis ko planem patedik.   Demü  peins

mödik,  vönagrikänans  änemons eleänis  'Ibiza'  e  'Formentera': <Nisulis  Peinik>.

Plä   peins,   leigo   bundanons   *zerats,   figeps,   mügdaleps   e   lears.   In  gads 

kanoy  logön   i   zitronepis,  *mäspilepis   e   daetepis   ko   fluks   onsik.     Mag-

ädons  i  laoädaflors  legeilik  e  figakaktuds  densitik.    Tefü  nimem,  snek  nonik

dabinon  in  <Nisuls  Peinik>,  ab  kanoy  tuvön sotis  luldegtel  lasära,  bevü  kels

ans  ko  *türkotaköl  binons  vemo  jönik."

 

Danö  vemo,  o  flen  CARACO !  demü  magäds  nitedik at.

                                               

I    Cifal  BISHOP  esedom  obe  setrati  se  pened  de  ARIE  DE

JONG,   keli   kanoy   reidön   su   pads  Sirkülapenäda  at.   Danob  oli  i  vemo,  o 

flen!  demü  *doküm  at  mu  *nüniälik.

                                                                                                           

Fino,  flen  PHILIPPS  penom:-

 

"Enu   log   oba   detik   päköteton   sekü   *star   gedik.      Büo,  miop   oba   iprogedon  

go   vifiko   kodü   *düfikam,  *sa  *trub  *lentüla   in        log.    Läbo,  *logasaunüköp 

lefamik  dabinon  in  zif  oba,  keli  evisitob.  Lelobi  logakötetave  nutimik !   

Bit  lölik   ädulon  te    düp lafik.     e  pos  kötet  no  älabob  dolis.    

Medü  log  detik  nu  kanob  logön  gudikumo  ka    yels  kildeg;

logamafäg  nu  binon  dötums  züldeglul;  büo  äbinon  te  dötums  deg."

                                               

Kis  pädunon ?    Reidolsös    atos  su  pad  lätik !

 

Valikosi  Gudikün  Oles  ed   Olikanes

 

Ralph  

                                                                       

                                                                       

 

                       

 

 

                                                                              

 

Need a Web site? Get YourOwnWebsite.com FREE!
More than 1000 Websites templates, Unlimited Hosting Starting at $1.45
Powered by: Geocities.ws

1