I:2:97

 

VOLAPÜK  MEDÜ  STEPS  DEG

 

07.00                     Vödabid  velid  Volapüka  binon  LADVÄRB.

 

07.01                     Ad  fümetön  kuratikumo  värbi,  ladyeki,  vödi  votik  seta  u  seti  it,  geboy

                              ladvärbis.

 

07.02                     In Volapük,  ladvärbs  pefomons  ü  rigiko,  ü  de  vöds  Volapükik  votik,  kels

                              mutons  ai  labön  finoti  kaladik  -O.

 

07.03                       rigiks,   dutons  ladvärbs:

 

         ai,  ba,  föro,  ge,  i,  is,  mo,  mu,  no,  nu,  pas,  plu,  sü,  te,  ti,  us,  ya,  ye,  zi

 

07.04                     De  subsats,  ladyeks,  pönops  u  de  vöds  votik  pötik,  kanons  i  ladvärbs 

                              padefomön;  in  tef  at,  finot  kaladik  ladvärbas  somik  mutons  binön  el  -O.

                             

Samo:   neito;  gödo;  geiliko;  jöniko;  obo;  kikodo;  liomödoto,  kiöpo,  kiüpo

 

  NOMS ELA <JÜ LAD  DINA>  (Logolsöd  padi  8)

 

1)                           Logolsös  vödis  tefik  su  pad  6;

2)                           Penolsös  vödi Volapükik  (tonat  bal  a  follien);

3)                           Tonat  lätik  vöda  oprimon  ai  vödi  sököl;

4)                           Folliens  peditons  me  püns;  ye  follien,  kel  ninädon  tonati  lätik/balid  vödas

                              sökik  binädon  me  liens  blägik;

5)                           Primolsös  räti    top  N  (=  Nügolöp)  pemalöl,  e penolsös  ai  detio,  tän löpio,

                              tän  nedetio,  tän  donio    fin  räta.

 

I:7:97

                                                                                                                             

 BELAPRED   (5)

 

Ols kludo plekolsöd so:     O  Fat  obas,  kel  binol  in  süls!   

Nem olik pasaludükonöd!    Regän  ola  kömonöd!    Vil  olik  jenonöd,  äsä  in sül,  i su tal!

Givolös  obes  adelo bodi  aldelik   obsik!   E  pardolös  obes döbotis obsik,  äsä  i

obs  pardobs  utanes,  kels  edöbons  kol  obs.   E  no blufodolös obis, ab livükol-

ös  obis  de  bad!   (Ibä  dutons    ol  regän,  e nämäd  e glor    ün  laidüp.   So

binosös!)

                                                                                                                                         

Ibä if pardols menes döbotis onsik,  i Fat sülik olsik opardom oles; 

ab if no pardols menes döbotis onsik,  Fat  olsik  i  no  opardom  döbotis olsik.

 

E ven cunols,  no jästolsöd  ko logod lügik äsä simulans!  ibä atans mijästidons

logodis oksik, ad jonön menes, das cunons.   

Vö!  sagob oles,  ya egetons bläfodi oksik.

 

Ab ol,  ven cunol,  nugvetolöd kapi olik  e lavolöd logodi olik! dat no jonol menes, 

das cunol,  ab Fate olik,  kel binom klänedik.  E Fat olik,  kel logom klänikosi, 

obläfom  ole  osi.

 

No  konletolsöd  oles  divis  su  taled,    tien  e  ruil  distukons,  e  kö tifans nübreikoms 

e  tifoms!  Ab  konletolsöd  oles divis in sül,  kö ni tien ni ruil distukons,       

e kö tifans ni nübreikoms, ni tifoms!  Ibä utöpo, kö div ola binon, i ladäl olik obinon.

 

Log  binon  lampad  koapa.  If kludo log olik binon gudik, koap lölik olik             

obinon litik.   Ab if log olik binon badik,  koap lölik olik obinon dagik.  If kludo lit            

in koap olik binon dagik,  kiogretik dag binon!

 

Nek  kanon  dünön  sölis  tel;  ibä  ud  oheton  balani ed olöfon votani,  ud          

oslopon balani  ed oludigidon votani.   No kanols kultön Godi e mamuni.

 

Sekü  kod  at  sagob  oles:   No kudolsöd  dö lif  olsik,  kinis ofidols  u kinis          

odrinols,  ni    koap  olsik,  kinis olenükols!   Lif  no  digädon-li  plu  ka  nulüdot,           

e koap olsik plu ka klotem?

 

Logolsöd    böds  sila:  no sovons,  ni fodons,  ni  konletons  ini   baraks!           

e Fat sülik olsik nulüdom onis.  Ols no pluols-li vemo leigodü ons?

 

(Se Gospul ma <Matthaeus>  fa  Dokan Arie de Jong  petradutöl)

 

I:4:97

 

1.   HIBÄLDIKAN

 

Ün  poszedel  latafluküpik,  man  bäldik  gudiko  peklotöl,  ädoniovegom

nevifiko  ve süt;   äjinos,  das ägegolom  lomio  de  spat;  ibä  *snabajuks omik,

kels  ädutons    vogäd  pasetik,  äbinons püfiks. 

 

*Bambudastafi   lunik  labü  gnob  goldik  äpolom  dis  brad;   me  logs     *dofik oka, 

in kels yun lölik ipasetiköl  äjinon  edakipön oki, e  kels *ästaädons bisariks ta 

herem  nifavietik oma,  älogom  takediko  ziöpio  u  donio    zif,  kel     

in *voal  soarasola   ätopon  fo  om.

 

Äjinom tio binön foginan,  ibä  te  nemödikans  beigolanas äglidons omi,

do öman nenvilädo pämüton ad logön ini logs fefik at. 

 

Fino  ästepom  fo  dom  geilafasadik,  älogom  nog  balna    zif,   

ed ästepom  täno  ini  vestibül  doma.

 

In  cem  pö ton  yanakloküla  de  logamafenät,  kel  ätopon äl vestibül,

körten  grünik  päsleifon  flanio, e  logod  voma  bäldik  ävedon logädik  po on.

Man  ävinegom  ofi  me  bambudastaf  oka.

 

<No  nog  filidolöd l iti!>  äsagom  in  pükasotül   boso  sulüdänik;   e

jikonöman  äleadof  dönu  doniolagön körteni.

 

Bäldikan   nu   ägolom  da  vestibül  veitik,  täno  da  deteilacem,   kö ramars 

kvärepaboadik  gretik  labü  vasods bösinik ästanons ve völs;  da yan

*sisoik  ästepom  ini  *luyal  smalik,  de kel  tridem  nabik  äzugon  äl cems         

löpik pödadoma.

 

Äbexänom  oni  nevifiko,  ämailokom löpo yani,  ed  ästepom täno ini

cem tämiko  gretik.  

 

Is  äbinos  lomöfik  e  stilik;   bal  völas pätegon  tio  löliko  dub buka-

boeds  e  bukaramars;   len votik,  magods  menas  e  länodas  älagons;   fo

tab ko tegäd grünik,  su kel buks pimaipadöl anik äziseatons,  *stutömastul

vetik  labü  veluvakusen  redik  ästanon.

 

Posä  bäldikan  ipladom   häti  e  stafi  ini  gul  cema,   äseidom  oki

ini stutömastul  ed  äjinom  takädön  me nams  papliföl  de  spat  oka.

 

I:5:97                   

                                                       

Du  äseadom  so,  pianiko  ädagikos;   fino  munastral   äfalon  da

fenätavitürs  sui  pänots  len  völ,  e  *maä  strip  litik  nevifiko  älaimufon,

logs  mana  nenvilädiko  äsökons  oni.

 

Nu  ämufon  love  maged  smalik  in  frem  blägik  balugik.

 

<O  'Elizabeth' !>  bäldikan  äsagom  nelaodiko,  e  sosuno  ispik-

om  vödis,  tim  icenon:   äbinom  ün  yunüp  oka.

 

(Se  'Bienalak'  (Immensee)  fa  'Theodor  Storm' -  fa  'Johann Schmidt'  petradutöl)

 

LOGÖFOT  BISARIK

 

Vilag ela <Rothéneuf>,  kel topon in Bretän Nolüdik,  labon kläni dagik

e müsteriki.

 

De logs peklänedöl, su jolalineg natädik e sovadik,  klän at  te dajonon

oki  *bänüpo.  Poso nelogädikon dönu dis skömiks vefs mäpetik.  Su  jolatipot

stanöl,  love  mel  stilik  takedik,  nek kanon  miniludön  utosi,  kelosi  vat tegon.

 

Bänüpo  jolalineg  at japiko nexänon sui jol it.  As mel gegolon,  kanoy

logön  magälikis  fomis  nenatik  in  klif  granoinik:   logods  gianagretik,  mosts,        
näns, lans *pätomöl,
  foms valasotik gleipons klifi luimik. 

 

Ekö klifs peskulturöl ela <Rothéneuf>.

 

Ün  yel  1870  pädan  topik  katulik äprimon,  dü yels teldeglul,  ad zilo

skulturön  *magotis plu ka kiltumis bevü sab e sil.

 

El   <Abbé Fouré>   älifom  as  härmit  löpü  jolalineg;   vilagans  topik

älüblinons lü om nulüdotis du äskulturom *fomäli okik in klifs.

 

Da yels mödik  pädan <Fouré>  ilejäfädom me jenotem famülanas ela

<Rothéneuf>,   kels  idareigons  topädi  is  ünü  tumyels  degmälid  e degvelids: 

smugans,  yagans,  päskarans  e  *melaravans  ikomipons  ta  mel e ta utans,

kels  äibefeitons  nämäti  oka.

 

Jenotem famüla  at dalabon  konädis mödik  heroedanas  e   jäpanas:

ekö Söl <Rothéneuf>,  kel  stanom zänodü  famülans  oka  e  *logetom  kudo

love mel  -    om  dabinons  mens  e  melajafäbs  valasotiks.

 

I:6:97

 

Pädan   <Fouré>   ädeadom  ün  yel  1910,   sevabo:   yels  deglul  pos

lölöfikam   ela  <opus>  gretik  oka.

 

Menamödots  visitons  aldeliko  väkamagotis  ela  <Madame Tussaud>            

in  lezif  <London>;    too  törans  nemödik  kömons  ad  stunidön    klifamagotis           

  el   <Rothéneuf>  *soelölik.

 

 

VOLAPÜK  MEDÜ  STEPS  DEG  (Logolsöd padi nüm 2)     

 

Disliunolsöd  BALNA  ladvärbis rigik,  e  ladvärbis pedefomöl  TELNA,  täno  tradutolsöd

ini pük netik olas:-

 

Gödo spatob ai su länäd.   Is böds kanitons mu jöniko.  Nifüpo ye, te böds                            

nemödik nu flitons geiliko;  obo,  no logob plu  ka  zi  bödis anik,  kels delo

ya flitons mo e ge ad sukön ba nulüdotis.

 

 

  LAD  DINA    (Logolsöd  padis  2  e  8)

 

FRANSÄNAPÜK:    autruche,  artichaut,  canard,  corneille,  vanneau,  alouette,  dindon,

ananas,   datte,   grive,  carotte,   coucou,   dahlias,   moineau,  rossignol,  canari,  corbeau,

mure,   merle,  chouettes,  cigogne,  aigle,   (les) lis,   étourneau,  delphinium,  navet,   til-

leuls,  asperge,  oies,  hirondelle,  laitue.

 

LINGLÄNAPÜK:   ostrich,  artichoke,  duck,  crow,  pewit, lark, turkey,  pineapple, date,

thrush,  carrot,  cuckoo, dahlias, sparrow, nightingale, canary, raven, blackberry, blackbird,

owls,  stork,  eagle,  lilies,  starling,  delphinium, turnip, limes, asparagus, geese, swallow,

lettuce.

 

VÖDS  NEKÖSÖMIK

 

BAMBUD  -  bamboo                                          

MAGOT -   a statue          

BÄNÜPO  -  at low tide                                        

MELARAVAN  -  a pirate

DOFIK-  dull                                

MOST   -   a monster          

FOMÄL-  imagination                                           

SEMIKNAIK  -  occasional

LEJÄFÄDÖN (ME)   -  to be obsessed (with)      

SISOIK  -  from then on

LOGETÖN  -  to contemplate                               

SNAB   -  a buckle

LÖNAFRUTÄL  -  self-interest                             

SOELÖLIK  -  isolated

LUYAL  -  a corridor                                            

STUTÖMASTUL  -  an armchair

MAGÄLIK  -  fantastic                                         

TOMÖN  -  to torture

MAÄ  -  as  ( =  in proportion)                              

VOAL  -  a veil

 

I:3:97

                                                                                                                                         

VOLAPÜKAFLENS  ANUIK  (1)

                             

 NORMAN  DIV ALL    

                                           

Flen at  in  zif   <Hastings>   (Linglän)    ün   yel   1914

pämotom.

 

Bai sev obik,  binom Volapükaflen bäldikün vola!  (If atos no binos

verätik  -  penolsös obe, begö!)

 

Dü yels foldegkil,  sevabo:  de 1936 jü 1979,  älödom  ed  ävobom

in lezif ela <London> as bukädanolavan.

 

Äprimom studi pükas mekavik ün hitüp yela 1939.  In tef at,  flen

<Divall>  memom,  das kobükam almulik  ela <London Ido Club> ämuton

jenön    mudel balid yela 1939.  Ye, krig iprimon tü ädel  (sudel) e  zän

ela  <London>  tio pilüvon;  jenöfo äbinom  pösod  soalik  ad lükömön lü

kobükam at.

 

Flen <Divall)  äprimom  tidodemi  Volapüka  ün mayul 1996,  ed  äfistudom   oni      

ünü  mul  bal.       (E sagoy,  das Volapük  binon  tio     nelärnovik!)

 

Benovipis ladöfikün ole, e ad yels nog mödikum!!

 

If ek vilon spodön ko flen digädik at,  ladet oma binon:

 

5 Connaught Avenue,

PLYMOUTH,

PL4  7BT

 

CEDS  NITEDIK

                                                     

Fikul  binälon  in  difön  konsien  de  *lönafrutäl.

(Hiel  W. D.  Howells)             

 

El  <slang>  binon  metafor,  e metafor  binon  poed.

(Hiel  G.  K.  Chesterton)

 

I:8:97

 

  LAD  DINA   (Nüm  1)

 

SÄKS KIL

  (i)                         Tonat  lätikün   -  kio binon-li?

 (ii)                         Konsonats liomödotik se lafab pegebons-li?     

(iii)                         Jicif  Zäp  X   -   kio sinifon-li atos?

SIRKÜLAPENÄD

 

YELOD VELID

Nüm  1                                         

YANUL  1997                  

(Pads  1    8)

                                                     

O Volapükaflens Löfik!

 

Benovipis Ladöfikün pötü Nulayel 1997 sedob oles  da vol lölik! 

Ün yel at,  spelob vemo,  das otuvobs sauni,  fredi  e  lölöfiäli!

 

In nüm balid Sirkülapenäda primoy sökodi nulik tefü Volapüka-

flens anuik;   no pösods,  kels ya evobons pro Volapük ün yels pasetik  -  keles dido

debobs plu,  ka vöds föro kanons notodön  -  ab utans, kels  vobons pro Volapük ün

timül at;   lartügi patik balid kanols tuvön su pad  kilid.

 

Leigüpo kanols logön (e spelobo juitön) balidi rätas semiknaiki

nulikas:  <Jü  Lad  Dina>  -  tuvedoti  ologols  ün  mul  okömöl.

                                                                                                                 

Vicifal:  hiel  <Jean-Claude Caraco> penom obe sökölosi:-

                                                                 

<In nüm tobulik, Söl  <Philipps> säkom kikodo vöd <remön> labon

tonati  R  pla tonat  L.     Gesag  obik  binon,  das  vöd  rigik lemel            

älabon  sinifis  tel:  lem-el  =  reman,   e   le-mel  =  sean.     Kludo

lemön  ävedon  remön  lunüpo bü yel:  1929.   Arie  de  Jong   no 

ävotükom  vödi,   bi vöd  remön  ya pubon in vödabuk fa Schleyer

yelü  1899>.

                                                                                                                             

I  sedom  poedoti  jönik  fa  tsyegan <Plocek>  in Volapük rigik,

in  Bukem   Zifik  ela  <La Chaux-de-Fonds>  petuvöli,  kel  jonon,   das  pük  nuik

binon  pük  ot  ela  Schleyer   ko  reforms   te  nemödiks.  In  nüm  okömöl  obükob

poedoti  at  ad  jonön ,  das  pük  yela  1887  binon   suemovik   obes   ün  yel  1997.

 

Dönuob  Glidis oles  pro Yel  Nulik at,  e  spelob,  das pük obas

nog stäänikumo posevon.

 

Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes

                                                     

sedom  Ralph

 

                                                     

 

 

                                                                             

                                         

                                                                             

 

 

 

 

 

Hosted by www.Geocities.ws
GridHoster Web Hosting
1