XII:94:2001

 

DOM  IN  KLERÄTALUSÜT   (5)

Koned  fa  el  Johann  Schmidt

 

Söl Hausenstein fövom lifajenotemi oma

 

                          Ün  yels  balid  züölanef* nulik  in läns at, kels vöno äbinons as topäds  klatik  koultima,  leno äkanon flunön obi;  no ädemob oni.  Ven ye  poso  äreafob ini kosäd nemedik ko länans usik, äküpob suno, das gerot  at se vön no nog inepubon lölöfiko.  Vütimo dins somik äkanons fasilikumo  glepädön  obi,  ibä deadam jigama obik ivotükon binäli oba; icenob   ad   men   letikik   dasenälik.   Äletikob   nu  lunüpiko    dins glumälik  ut,  kelis  mens  votik  i  bo  betikons,  nendas  ye  dub  jäf  tu lunüpik somik operons timi pro dins jenöfik lifa.  Dub  atos äreafob e lü lumens  cütik  ut,  kels  komädons    sütaguls  u  su  maketpiads, e lü votikans, kels ävitons dredäliko jonetükami alik,  kels  ye pla at älofons duinotis* bluvüköl. 

 

                          Maläd  badik  mota  obik  äkodon  fino getävi oba lü Deutän, kö ävobob  in  lezif,  dese  kel äkanob suvo visitön palis obik.    yels lul äblibob  in  cal  at.  Vütimo  pals  oba  ideadons,  blod oba ilovesumom glunidalaboti, ed ob piglepädob dönu fa täviäl. 

 

                          Ästadob   ün   lifayel   foldegkilid,  e   ven   pöt   älofon  obe  ad kompenön    vestigatäv  ini  Lindän,  no  äzogob.  No  vilob seilön dö jenöfot, das  us  ikimob    plösens  ömik  fakiras.  Ab to dins klänöfik valik, to käfeds  hestik  mödik äcedob dinis valik at magivakäfedis labü greds difik bai fäg fakiras u hestanas tefikas.   Dalob-li konön ole lifotis anik, kels ädutons lü dins neskilikün jäfüda at?

 

                          In  zif  Damaskus  pilüspikob  fa  man    sütagul  iseadöl.  Pos prepars  kösömik    dins  somik,  älilob  "büosagi"  oma:  "No binolös lügik, o  foginan!"  äsäyom.  "sevob  osi,  suno  odönulogol  ofi;  sevob osi."  

 

                          Mutob-li  sagön ole jenöfoti,  das  i  pö mens at jäfüdisev semik muton dabinön?  Seiv*  lekläravifik  lüspikäba  binon  leigo  veütik  äsä nün  nefümik  nenvöladik  bidü  nüns    horoskop kösömik.  Ven pos yels mödik in lomän, in teatöp pötü plösen ela 'Luflad pebreiköl'  fa hiel

                                     

 

 

                                                             

 

 

 

XII:95:2001

 

 

Kleist,  älogob  jiplösenani  seimik, kel  älabof  logoti  leigik  äsä   jigam deadik  oba,  ätikob  nenvilädiko dö hibäldan in 'Damaskus' ed äsmilob ladöfiko.

                                                                                                                                     

                          In  zif  'Kalkuta'  äleadob  slüdön  obi, ad kompenön    plösen fakira  semik,  tefü  kel  ikonoy  obe  dinis  stunidabik.  Ün prim duinots oma  äbinons  ye  somo  pöfädiks, das ob, bi  ya ilogob plösenis mödo gudikumis,  äsmilob  laodiko    naed  bal  as  balikan  bevü  komans ästunidöl.   Calablode  Deutänik oba, kel äseadom nilo näi ob, änotük- ob  krüti  vemo  badiki.  Obs  bofiks  äseadobs  go föfao fo boedaskaf* donik, su  kel  fakir, man  bäldik  labü  lifayels zao : 75, äjonom käfedis oka.  Pos  smil  oba  e  pos spik laodik, fakir älüodükom logedi zunik äl ob, täno  ye  älaivobom  e  no  fovo  ädemom obi.  Posä idunom foviko sperimentis  brefüpik  ko  komans  votik  anik, älülogom obi ön pladam föfio päbiegädöl, e me nams ön mod bisarik pätenüköls;  täno äsagom me  Linglänapük  badiko  päspiköl:    "Ol  -  Fransänan  -  Litaliyänan  - Linglänan  -  nö!  Deutänan!  Kömolös löpio!"  Äbestepob boso faviko skafi, e nu äfrutidom obi as drefäb*  käfedas omik.    

 

                          Äjenükom*, das flors ädavedons*  fo ob, ed ädesumom hestiko dinis  bisarikün  se  herem  oba, de flom e de tämeps obik.  Pö atos lu- man*  at - kredob, das nem oma ätonon : 'Dinkah' - älülogom obi somo bisariko  ed äspikom nenropiko vödis pö ob nesevädikis, so das äreaf- ob  ini  kofud  vemik, e  leno  äkanob  tuvedön  käfedis  oma.  Äfredob vemo, ven  fino dönu äseadob dono lä flen oba.  Klülos, das  -  äsä ya esagob  -  elogob  in  tops votik duinotis stunidabik;  ikomob, ven fakirs ästepoms ve  su ferabems*  glutik;  ab ced negönik tefü dins somik no ävotikon.

 

                          Zao mö vigs tel pos lifot at, älüvobs Lindäni.  Älifob balido dönu dü  yel  bal  in  lomän  oba, e poso täv gretik lätik oba äjenon.  Topäds nilü  nolüdapov  äbinons as zeil täva.  Is, in  Lalaskän, su Laleutuäns e nilü melasüt*  di  'Bering' ätuvob pöti, ad seivön syamanis* e deadana- kulti  bisarik omas.   Kludo  odasevol,  das  migot  pemik  binü  süds  e kösömots difiküns ininükon oki ini kap oba.  No  ye  vilob votükön modi kona obik, e nu disein jenöfik visita obik ojonon oki.  E pö dinäd at dins lofons kompliti vemik.  Ab lilolös koni fovik!

 

 

                                                             

 

 

 

XII:96:2001

 

                          Ya ün dels balid steba obik in lomän, pädrefob  fa  drim bisarik.  Drimo äbinob in dom seimik in lusüt bäldik: näilusüt* in kuls filätasümik harata bäldik seimik.  Elogob atosi valik kuratiko so, äsä konob osi ole.  Ästanölo lä fenät älogob lusüti at bevü glügs tel in niläd.   Täno älogob flumedi klilik, kel  äbeiflumon  no  fago de lusüt.  Poso älogob magedi* voma  keinik, kel  ve  lusüt  änilikof  äl  ob,  e kel  äglidof  obi me svön* pokasärvätüla ofik.  Dido  no  sevob, va  vom at  äleigof  leigodü jigam deadik oba, ibä klotem ofa äbinon vönädavogädik, e stadi ot äküpob i tefü klotem lönik oba.  Benö!  ebo ävilob vokädön nemi jigama, ven süpiko ägalikob.  Plödo munaneit klilik äbinon.  Klülos, das no äcedob drimi at dini siämöfik, ibä räyun* ona äbinon so Yuropik, äsä ob ito dönu pos yels mödik nekoma obik.  Dins tel ädavedükons ye stuni pö ob.  Balido magäd patik e dulöf patik drima at äbinons as dinäds bisarik.  Pats valik drima iblebons in mem oba.  E täno ätuvob nilo lä bed oba bali pokasärvätülas nämik, labü siem stripik.  Jigam oba inägof ed ilegivof onis obe bü yels mödik.  Bo idofalon dese kapakusen dub slip netakädik ün neit munaklilik.  Fäd at - so ol änemol ga atosi, ed i ob änemob osi so ün ettim - fäd at tefü pokasärvätül bevü drim e jenöf ifomon pato magädiko drimi at.  Esagob ole te stadädis ledinik drima;  ba idulon te mö sekuns anik, ab log dudranon lekläravifiko ini züamöp nilik.  Alo no äkanob glömön drimi at."

 

                          "O  söl  löfik!"  äsagob, äropöl omi.  "Ecedol-li  jenöfiko  drimi at dini veütik?  Okanoy ga fasiliko plänön süfüli tefü pokasärvätül.  Elogol oni in stad lafogalik, e so finasüfül  drima  olik  edavedon.  Vom in drim ädavedof niludiko dub jigam deadik ola, e dom binon as dom seimik in zif seimik."

 

                          "Ettimo   id   ob  ätikob  atosi,  o  söl  dokan!"   el  'Hausenstein' ägespikom.  "Jüs  pos  yel  bal  -  ün  tim at älifob ya in Lalaskän - drim telid äsökon, kel äleigon kuratiko leigodü drim balid;  äbinob in dom ot, in lusüt ebo ot,  e te pokasärvätül ädefon."

 

                          "Ekö!  o söl dokan!"  ävokädob smilölo.

 

                          Nen  dem  ropa  obik,  el  'Hausenstein' äfövom fefiko koni oka:  "Sis tim at ebelifob drimo magodis leigik mö naeds tel u kils ün yel alik.

 

 

                                                             

 

 

 

XII:93:2001

 

TIFAN  E  KOEFAPATÄR

                                                                                                 

                          Tifan  äkömom    koefapatär  ad  koefön sinis mödik oka, e ad getön pardi.

 

                          Koefapatär  seadom  su  stul  okik  e  dalilom  gudälo,  du  tifan koefom sinis mödik lönik.

 

                          "Kisi edunol-li, o son oba?"  säkom koefapatär.

 

                          Otüpo  tifan  logom, das  koefapatär lenlabom in pok oma jiläta pokagloki goldik.  Tifan tifom oni, nen das koefapatär sevedom osi.

 

                          "Tifob,"  tifan gespikom.

 

                          "So no mutol spikön.  Sagolös : etifob."

 

                          Nu tifan ya nüpladom pokagloki ini pok oka.

 

                          "Etifob,"  lesiom.

 

                          "Si, gudö!  o son obik.  Nu mutol gegivön utosi, kelosi etifol."

 

                          "Ol, vilol-li labön oni ?"

 

                          "No!  mutol gegivön oni dalabane."

 

                          "Ab dalaban no vilom labön oni."

 

                          "Tän gololöd in püd.  Sins olik pepardons."

 

 

 

 

 

 

SPIKOT

 

Mans mekoms domis,  ab voms mekofs lomis.

 

 

 

                                                             

 

 

 

XII:90:2001

 

PLIN  SMALIK  (XXV)

FA  ANTOINE  DE SAINT-EXUPÉRY

 

                          "Mens,"  äsagom  plin  smalik,  "ninikons  ini  vifatrens, ab no plu sevons utosi, kelosi sukons.  Täno muifikons e tulons sirküliko..."

 

                          Ed älüükom:

 

                          "No völados töbi . . . "

 

                          Fonäd,   keli   ärivobs  no  äsümedon  fonäds  Saharänik.   Fonäds Saharänik  binons  hogs  balugik  ini  sab  peseböls.  Et  äsümedon  fonäd vilaga.  Ab no ädabinon us vilag, ed äkredob, das ädrimob.

 

                          "Binos   bisarik,"   äsagob  pline  smalik,  "valikos  binon  blümik:  pulit, böket e jain . . . "

 

                          Äsmilom,  ädoatom  jaini ed äjäfidükom puliti.  E pulit ähagon äs vienijonian vönik, ven vien eslipon lunüpo.

 

                          "Lilol,"  äsagom plin smalik,  "galükobs fonädi at e kaniton . . . "

 

                          No ävilob, das ätöbidom.

 

                          "Leadolöd obi dunön osi,"  äsagob ome,  "binos tu vetik pro ol."

 

                          Nevifiko  ätovedob böketi jü fonädaston.  Äfimükob oni us fimiko.  In  lils  obik  äfövon  kanit  pulita, e, in vat, kel nog ädremon, älogob, das sol ädremon.

 

                          "Soafob      vat   et,"  äsagom   plin   smalik,   "givolös   obe   ad drinön . . . "

 

                          Ed äsuemob utosi, kelosi isukom !

 

                          Älöükob  böketi    lips omik.  Ädrinom,  ko logs färmik.  Äbinos svidik  äs  zäl.  Vat  at ga äbinon votikos, ka fid.  Pämoton de gol dis stels, de  kanit  pulita,  de  töbid  bradas oba.  Äbinon gudik pro lad, äs legivot.  Ven  äbinob  pul  smalik,  lit  Kritidabima,  musig  mäsäda  zeneitik,  svid smililas ädavedükons so stralami lölik Kritidalegivota, keli ägetob.

 

 

 

                                                             

 

 

 

XII:99:2001

 

SAKRIFOT  LÖLÖFIK

 

                          Jigok e hisvin pävüdons lü mated.

 

                          Äbespikons kobo legivotis, kelis ösötons givön games.

 

                          Jigok,  pos tikod vifik,  äsagof :

 

                          "Ob esludob ad givön nögis mäl games."

 

                          Hisvin no äkanom tikön so vifiko äs jigok.  Kodü atos, äsagom :

 

                          "Ob no sevob nog utosi, kelosi ogivob games äs legivot.

 

                          "Labob tikamagoti gudik," ägespikof jigok.  "Ob ogivob, äsä ya esagob, nögis mäl.  Ol kanol givön flani svinamita."

 

                          Ab lekläravifiko ävokädom hisvin :

 

                          "Atos  no  binos  gidik,  bi  pro  ol tefon te legivoti, pro ob too tefon sakrifoti  lölöfik !

 

 

 

 

 

 

 

SPIKOTS  ANIK

 

No  kanoy  seadön  su  stuls  tel.

 

Spikön  binos  fasilikum,  ka dunön.

 

Ven  renar  predon  sufäli,  galedolsös  ganis  olas.

 

Deadans  guverons  lifanis.

 

Utan, kel  ai  primon, neai  finükon.

 

 

                                                             

 

 

 

 

XII:98:2001

 

MEMS  AI  NULIKS

 

                          Äbinos  büsoar  Kritidazäla.   Famülans  äseadons    Kritidabim,  ed ästebedons nesufädiko glokatoenodi zeneitik. 

 

                          Plödo   nif   äfalon   nevifiko,  e  pianiko  ätegon  gluni.    Stels  mödik ästralons in sil jönik.

 

                          Äkanitoy Kritidalidis kösömik ed alikans äbinons läbiks. 

 

                          Jiel  Marian  id  äseadof us ko cils smalik, e su blöt äkälof putüli nulik.

 

                          Äbinos  vönaoloveikod lunüpik.  Äkanof kliliko memön jenoti at ven id  of äbinof yunik;  pals e gems ästebedons leigüpo  glokatoenodi;  pos yels nog   degfol   id   äkanof   tiko  logön  matani,  kel  äseadom  flanü  of,   e  kel äkanitom ko vög nämik kobü retans.

 

                          Dels  et  äbinons  nu  mo, ab  mem onas verato äbinon svidik.  No ga ädotof,   das   cils  at, pos  yels  nog  mödikums,  ödunons ebo  ot,  e  lad  oka päfulikon me püd gretik.

 

                          E nu älilons gloki, kel iprimon ad toenön :  bal,  tel,  kil . . .

 

                          Cils smilons;  pals kidons onis.   Kritidazäl eprimon !

 

                          Fatül golon lü bim, kel nidon me nidüladekils e lektinakandels, e se-

givom legivotis alikanes.  Alans binons läbiküns.

 

                          Nu   kanoy   blinön  boadakribi  miniatürik,  keli  iködom  dalefat motik bü yels mödik, kobü hobub, cuk, jipagaledans, jiel Maria, hiel Iosef

- e cil godik !  Kribi  at  pikipedon  fa  famül  plu ka yels tum:  äbinon div neplaädovik.

 

                          E  ko drens in logs, äkanitons nu Kritidalidi te bali büä ägolons lü bed:  "Neit seilik,  neit saludik  -  Kristus, Savan pemotom !  Siö !  Kristus, Lesavan pemotom !!

 

 

 

 

                                                             

 

 

 

 

 

 

 

                                                              XII:91:2001

 

                          "Mens lä ol,"  äsagom plin smalik,  "kälons rosadis lulmil in gad bal . . e no tuvons us utosi, kelosi sukons."

 

                          "No tuvons osi,"  ägespikob . . .

 

                          "E too, utos, kelosi sukons, kanonöv patuvön in rosad te bal u in vat bosik . . . "

 

                          "Fümö!"  ägespikob.

 

                          E plin smalik älüükom:

 

                          "Ab logs binons bleiniks.  Zesüdos ad sukön me lad."

 

                          Idrinob.  Änatemob gudiko.  Sab, tü delaprim, binon mielakölik.  Äbinob i läbik dö mielaköl at.  Kikodo ämutob-li senön glifi? . . .

 

                          "Mutol kipön promi olik,"  äsagom obe nelaodiko plin smalik, kel dönu äseadom nilü ob.

 

                          "Promi kinik?"

 

                          "Ya sevol osi . . . musuli pro jip oba . . . gididob tefü flor at !"

 

                          Ätirob se pok obik skätis obik däsinota.  Plin smalik älogedom onis, ed äsagom smilölo :

 

                          "Els 'baobab' ola sümedons boso brasidis . . . "

 

                          "Ho !"

 

                          Ob, kel äbinob so pleidik tefü els 'baobab' !

 

                          "Renar olik . . . lils onik . . . sümedons bosilo honis . . . e binons tu luniks !"

 

                          Ed äsmilom dönu.

 

                          "Binol  negidik,  manül smalik,  äsevob ad däsinön nosi plä boins färmik e boins maifik."              

 

 

                                                             

 

 

 

XII:92:2001

 

                          "Ho !  atos osaidos,  cils sevons."

 

                          So ädäsinob me stib musuli.  Ed älabob ladi tomik ven ägivob oni ome.

 

                          "Labol diseinis, dö kels sevob nosi . . . "

 

                          Ab no ägespikom obi.  Äsagom obe :

 

                          "Sevol-li osi ? . . .  Odelo obinos yelamadel fala obik sui Tal . . . "

 

                          Poso,  pos seil,  äsagom dönu :

 

                          "Ifalob vemo nilü is . . . "

 

                          Ed äredikom.

 

                          E  dönu,  nes suemön kikodo, äplakob glifi bisarik.  Too säk semik äkömon obe :

 

                          "Täno, no  binos  fädo, das, ün göd, kü esevädükob oli, bü dels jöl, äspatol so, soaliko, fagü  liöls  mil  de topäds pepöpöl valik !  Ägekömol-li lü pün fala olik ?"

 

                          Plin smalik äredikom nogna.

 

                          Ed äläükob, zögiko :

 

                          "Ba-li kodü yelamadel ? . . . "

 

                          Plin   smalik   äredikom   dönu.  Neai  ägespikom  säkis,  ab,  ven redikoy, sinifos 'si!'  no - li ?"

 

                          "Ag !"  äsagob ome, "dredob . . . "

 

                          "Anu  mutol  vobön.  Mutol  gegolön    cin  ola.  Stebedob oli is.  Gekömolös osoaro . . . "

 

                          Ab no äbinob petakedüköl.  Ämemob renari.  Riskoy ad drenön boso üf eleadoy oki peteimön . . .

 

 

 

                                                             

 

 

 

 XII:97:2001    

 

 

Klülos, das    drims at edrimob dinis kofudik, kelis ye dönu eglömob. Drims patik at äjonons fe pianiko cenis ömik, kelis verätiko äküpob pas pos  tim  ze  lunik.  Süfüls  votik at äcenons dono lü flumed, lü maketa- plad  u    lusüts  labü fuläd menas, ömna i lü runädaplads.  Prim e fin drimas at äjenons ye ai in dom bäldik at.  Balna älogob domi bäldik igo te  dese  top  plödik;  ästanob  in  fagot  bosik  de lusüt bäldik.  Süpiko äküpob lefogi vemo gretiki;  no kanob sagön, va äbinon as püfalefog u as smokalefog;  ven  ye  inepubon, äküpob, das  lusüt lölik äseaton as failotakum gianagretik lo ob."

                                                                                                             

- - - - - - - - - - - - - - - - - -  - - - - - - - -  - - - - -- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

 

BOADASKAF   a platform                    LUMAN           a scoundrel

DAVEDÖN       to appear                     MAGED          a form

DREFÄB           a (human) subject         NÄILUSÜT     a side alley

FERABEM         an iron beam                RÄYUN   a distinctive characteristic     

JÄFÜD              a field (of knowledge)   SEIV                recognition

JENÜKÖN          to bring about               SYAMAN      a shaman

KÄFED              a trick                         ZÜÖLANEF    people surrounding

                                                                                                              (the writer).

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

                         

  ARISTIPPOS, FILOSOPAN . . .

 

Äsäkoy   eli   Aristippos,   filosopani,   lio   distoms   filosopans   de   mens votik.    Ägespikom :   "If   lons   alik   pöfinidonsöv,  te   filosopans   ölifoms   äs büo."

 

Ek  ätaon  osi,  das tuvoy filosopanis suvo fo yans liegikanas.  El Aristippos ägespikom :   "Leigo   äs   sanans   fo  yans  malädanas    -    sekü  atos,  malädans, binons-li   lestümikums,   ka  sanans ?"

 

"Moni,"   äsagom,  "sumob  de  liegikans,  no  bi  neodob  oni,  ab  sodas liegikans   sevonsös   vio   kanoms   dagebön  oni."

 

 - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

 

 

                                                             

 

 

 

XII:100:2001

 

VOLAPÜK   VALÖPO  VEÜTIK

FA BRIAN R. BISHOP

 

                          Redakan  digik obas gudäliko ebegom obe, das öpenob bosi pro nüm kritidik gaseda omik  -  nö, obsik.  Kisi ödunön?

 

                          Ätikob dö pük e sirkülapenäd, e nemediko älogob in nems kapik veratis, kelis neseimo büo ilogob.  Ekö!

 

                          Volapük  -  güükolös tonatis.  "Küpalov"  (= Küp+a+lov).   Atos suemos "Sustan logäda ";  medü pük obsik logobs,  küpobs voli de plad löpikum,  ba löpikün.  Din vemo veütik.

 

                          Vöd  telid  tiäda  binon  "Valöpo".   Güüköl,  vöd binon "Opölav" (= O+pöl+av).   Fümiko  -  binon nol midunas e mitikodas fütürik.

 

                          Vöd  kilid  binon  fikulikum: "Veütik".  Us  dabinon güiko "kit"  e negüiko "veü"  (= ve+ü),  kel nendoto suemon "bai utos, kelosi getoy".

 

                          Kodü  atos  kanoy  fasiliko  e  suno  logön, das  pük obsik givon pükanes  okik  pladi  süperik  ad  büiko  neletön dobis voto okömöl, bai givot Volapüka.

 

                          Jenöfo  esenob, das, ven  tikob  medü  Volapük, kömons    ob tikods  dibikum  e  ba veratikum.   Sekü atos, begob oles, Volapükanes, das  otikolsös  Volapükiko  du  Kritidazäl,  sodas ologols i läbis säsuna i benosekis püka bevünetik Volapüka, kel, igo üf pük votik nu söti e  bligi labon, vegi ejonon ad suem bevünetik.

 

                          Kritidi läbik valikanes !

 

   

 

SPIKET

 

löf  binon  Äs  lif  ;  mekon  datuvälik

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                          SIRKÜLAPENÄD

 

 

 

O Volapükaflens Löfik !

 

                          Ekö obs, kels stanobs fo yan yela nulik!   Yels  pasetikons vifiko, no-li?  ed alikan obas nu labobs yeli nog bali !

 

                          No  glömolsös jenoti veütikün, kel ävotöfon kulivi obas, sevabo : moted cila  godik    yels  mödik.   Etuvob  vödis  sököl,  kels  mebons  obis    sinif Kritidazäla :

 

                                                  Slipö!  o cil !

                                                  su motablöt olik.

                                                  Lesöl  tala,  mela,  süla;

                                                  binos svidik ad logedön

                                                  Oli in  plad somik.

 

                          Gelogolsös nu sui yel pasetik :

 

                          Ün  febul,  flen  Reinhard  Haupenthal äbükom  samädis  valik  gaseda "Zü Vol Lölik" (1888-1892)  -  keblünot mu völadik jenave Volapüka.

 

                          Ün  mäzul,  flen votik in Laustralän, sevabo : Neil Gillard  äsludom  ad klavön  gramati  ela  Harrison  ini  nünöm  omik  ad  kipedön  Volapüki rigik  - keblünot nog bal  jenave Volapüka.

 

                          Ofinükob gelogami reta yela ün yel nulik.

 

                          Valikosi  Gudikün  sedom  Oles  ed  Olikanes

 

                                                  sedom

 

                                                  Ralph

 

                         

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Hosted by www.Geocities.ws
GridHoster Web Hosting
1