SIRKÜLAPENÄD

 

 

 

 

O Volapükaflens Valöpo!

 

                        Amul binob vemo fredik.  E kikodo?  Fino Volapükaflens tel jenöfo edunoms bosi pro Volapük.

 

                        Flen Francesco Felici, kobü flen votik nemü Massimo Acciai, efünoms eli „Kosäd Litaliyänik Volapüka.”  Kredob, das binon noganükam balid ad pafünön in Yurop, plä „Zän Volapüka”  e  „Flenef Bevünetik Volapüka” in Linglän, sis dead söla Johann Krüger.

 

                        Zeil kosäda at obinon ad propagidön Volapüki in Litaliyän.  Jenöfo el Massimo ün tim at jäfom me lautam gramata vemo brefika Volapüka Litaliyänapüko.   I desinoms ad lautön tidabuki pro oktidäbs Litaliyänik äsi vödabuki.   Do oneodoms timi saidik ad fidunön dinis at, spelob ladöfiko, das obinos prim niteda valemik pro Volapük in Litaliyän.

 

                        Benovipob bofikanis flenas at demü lanäl gretik omas.

 

                        Ekö i sam legudik pro obs  Kuradükon obis ad vobön ai plu pro Volapük e ad propagidön oni da vol lölik.  Ün tim nulädik at, dabinons pöts gudik ad lärnön püki me Vüresod  -  milag gretik attimik.  Suno olabobs vödabuki  : Volapük/ Sperantapük   e   Sperantapük/Volapük.

 

                        Fütür Volapüka binon sefikum ka büo, danädü flens lanälik, kels jäfons me pük jönik e frutik at.

 

                        Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes

 

                                                                        sedom

 

                                                                        Ralph

 

                       


IX:66:2003

 

RÄTS  NITEDIK

 

TÜB  ROMA

 

„Tüb at roma binon plu ka lafofulik”  äsagom hiel Frederik.

„No baicedob,”  ägespikof jiel Katrin.  „Tüb at binon läs ka lafovagik.”

Nen mafetöms, lio äblufof-li jiel Katrin, das äverätikof?   No ädabinon tegot su tüb, ed imosumoy romi nonik.

 

PAPÜRAPON 

 

Sumolöd miligafladis glätik vagik tel, äsi kövi.  Stanükolös täno miligafladis flanü od su tab, ko spad saidik ad seidön vü ons kövi.  Seidolös kövi de flad bal jü votik.  Nu sumolöd miligafladi vagik glätik nog bali e stanükolös ati zänodü köv.  Ho vi!  Ekö flad, kel edofalon sui tab! 

Lio kanoy-li dunön osi, das miligaflad blibon su köv  nendas dofalon sui tab?

 

TRIBÜT CILAS

 

Ai elöfob cilis.  Enemoy cilis mäl oba :  Donald, Regin, Minid, Fabian, Sofiad e Lalfred.

 

Nu matan lelöfik oba omotof cili nog bali ünü muls kil.  Ya sevobs, das obinon hipul, ab no sevob, va obinobs in Deutän ud in Linglän ün tim et.

 

If obinobs in Deutän, nem, keli ovälobs obinon-li :  u Yakob, u Mikael, u Peter, u Simon-li?

 

Ab if obinobs in Linglän, nem hicila obinon-li : u David, u Timot, u Con, u Max-li?

 

TIKODILOVEBLIN* - LI?

 

Säkolös eke ad penön vödi seimik su kötot papüra, nendas ol logol oni.  Nu yülolöd, das in pok olik labol jenöfo kötoti papüra votik, su kel pepenos ebo ot! 

 

Lio kanol-li garanön atosi?

                                                                        (Tikodiloveblin = telepathy)



IX:67:2003

 

KLEIKÜLÖD, BEGÖ!  SÄKÄDI  OBIK

 

Reidan vilom sevön bosi dö vöds : AT ed ATOS.  Vilom sevön, va dabinons noms tefü vöds somik.  Samo, daloy-li penön : at binos;  atos binon?  I vilom sevön, va daloy-li  gebön vödis : ATON(s), ATOM(s), ATOF(s)?

                        -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -

 

                        Suemob kofudi reidana at.  Jinos obe, das foms ela AT pagebons semikna pemiko.  Ab daloy sagön, das AT binon vöd valemik.  Seko foms : at(s) binon(s);  elogom ati(s) binons verätiks.

 

                        Ab semikna viloy gebön vödi : ATOS (te in balnum) ad sinifön dinädi patik.  Samo : atos binos (u : binon) gudik.  In tef at, no sevoy kise „binos” mäniotülos.  Jenöfo binos neudik.  In tefs somik, daloy gebön : atos binos (u : binon).   „Atos” i traduton vödi „it” (Linglänapük) e vödi „es” (Deutänapük).  Samo : Binos reinöfik;  binos düp folid, e ret.

 

                        Vöds ATON(s) e ret no dabinons in Volapük.  No daloy sagön : man binom okiälan;  no löfofs atomi, e sümikosi, bi Dokan de Jong no äcedom, das gebi somik äbinon frutik.      In tef at sagoy balugiko :  „no löfofs hiati” (u : „no löfofs omi”).

 

                        Pösodiko, buam obik binon ad finükön värbi sököl me „-os” pos vöd „atos,”  ab äsä esagob, binon te buam obik.  Daloy i labön finoti : „-on.”

                   

 

 

                                                LEON  E  BALHON  (TUVEDOT)

 

                        Dels, ven leon äkanon sagön :  „Älugob ädelo”  äbinons mudel (noöl verati) e dödel (sagöl verati).

 

                        Dels, ven balhon äkanon sagön :  „Älugob ädelo”  äbinons dödel  (noöl verati)  e sudel  (sagöl verati).

 

                        Dels soelik, ven nims bofik äkanons sagön :  „Älugob  ädelo”  binon seko dödel.


IX:68:2003

 

LIF  E  DEAD  IN  ZIF  'SHANGHAI'  (FINOT)

 

                   Ab jiel Nien älailifof dinis valik at sekü vil e kalad nämiks oka.  Dü tim in fanäböp ägetof te bukis hiela Mao äsi propagidi se delagaseds kobädimik.  Ab de utos, kelosi äsagoms gardans, ädasuemof, das töb bolitik äglofon in palet.  (Jenöfo dasteif* äpluikon bevü calans veütik paleta, samo bevü hiels Mao, Zhou Enlai e matan ela Mao : jiel Jiang Qing, kel äbinof liman „Lusoga* Folanas,” kel isteifülon ad lovesumön reiganefi deadü el Mao.

 

                        Träit jiela Nien Cheng dü fanäbam* pävotükon fa muf at nedetio/detio pendülöma bolitik. Cifodans ästeifüloms ad blegükön ofi me luduns valasotik, ab nos ökanos plöpön ad atos.  Bi leziöb ofa äbinon koldik e luimöfik, äsufof tatakis luegaflamata.*  Leigo äfibükof ed äsäkuradükof kodü nelab nulüdota gudik, luta flifik e solanida.

 

                        „Ab datik, das ba öperob-la kani ad tikön kleiliko äjeikon obi plu ka jenöf, das hels oba äsefalons nameto*, das gingifs äbludons, e das iperob väti mödik.  Seks lanavik id äprimons ad pubön.  Suvo vim obik äbinon ad däsperön . . . ”

 

                        El Nien ye ädatikof siti prüdik koapaskilükama ad stütön sauni oka.  No ävilof, das gardans ädasevoms zeili oka.  Ad skilükön oki tikäliko, äresitof poedotis, kelis ilärnof as cil  -  id ädalärnof balädis* ela Mao nenbuko.

 

                        Lögs ela Nien ämufülons,* e gug sägik ofa äkodon, das vög ävedon visip raudik.

 

                        „Spikolöd klilikumo !  Vilol-li klemedön ?”  äsäkom man klotugik.

 

                        Ädunob steifüli gretik.  Ko näm valik oba äplöpob ad gespikön :

 

                        „No döbik !”

 

                        „Seko fümiko podeijütol !”

 

                        Äsegolom se leziöb . . .

 

                        Bi no äkanoy breikön vili ofik, cifodans fino älibükons ofi ün yel 1973.

 


IX:69:2003

 

                        „Binos tim levemik, no-li ?  Yels mäl e lafik in fanäböp binon tim lunik ad fanäböpön* pösodi nedöbik,”  äplonof.

 

                        Dido lan ofa nog äbinon levikodik.

 

                        El Nien Cheng ävedof tidan, ab yels okömöl vel äbinons tio so fikuliks äs yels, kelis ilifädof in fanäböp.

 

                        Äsevof vütimo, das daut oka ideadof sekü kods müsterik. 

 

                        Rüb äpubon valöpo, e patiko bevü calans reiganefa. Tsyinän ivedon ai plu neprogedik.

 

                        El Nien ai päsökof fa ganetans reiganefa.  Ai plu äminiludof, das jidünan, äsi flens nätimik  -  igo anikans studanas oka, äbinons nunans reiganefa.  Prüd äbinon nom ofa tefü valikos, kelosi id äsagof, id ädunof.

 

                        Pos tim nelunik, el Nien ädasevof, das ömutof lüvön lomäni oka.  Too motäv ofa muton kobojenön ko ceins bolitik. 

 

                        Tim no äbinon gudik jüs el Den Xioping  ägegaenom nämäti ed äfövom boliti veitacedikum.*

 

                        Ün yel 1980, el Nien Cheng liedo ämofugof se Tsyinän, e pos tim anik älödof in zif Washington, (DC) kö älautof „Lif e Dead in Zif Shanghai”.

 

                        „Te God sevom, vio vemo isteifülob ad blebön fiedik lomäne obik,” äfinükof netuükamo.  „Ab äneplöpob löliko, dub döbot nonik oba, ad dunön osi.”

 

VÖDS  FRUTIK

 

BALÄD                        an essay                                   LUEGAFLAMAT          pneumonia

DASTEIF                     ambition                                   LUSOG                     a gang

FANÄBAM                   imprisonment                            MUFÜLÖN                 (to) wobble

FANÄBÖPÖN               to be in prison                           NAMETO                   by the handful

KLEMEDÖN                 (to) surrender                           VEITACEDIK               liberal                                                                                      

         

 


                                                                                               

IX:70:2003

 

VÖDS  FOL . . .

Fa hiel „Tsjekhov”

 

                        Zedel nifüpik klilik . . . Flod binon vemik, nif kniron dis futs, e pö jiel „Nadenjka,” kel kipof obi len brad, krugüls su tämeps e daun sus löpalip petegons me frod largentöfik.  Stanobs su bel geilik.  Fo obs plen skapik tenikon de futs obsik jü lestab fälida, logobs äsvo ini lok.  Näi obs slifavabil smalik me stof klilaredik petegöl dabinon.

 

                        „Slifavabobsös donio! o „Nadenjda Petrovna!  dabegob ole, te mö naed bal!  Lesiob ole, das oblebobs sefiks.”

 

                        Ab „Nadenjka” dredof.  Spad lölik de gumajuks smalik ofik jü fin donik bela gladik jinon lü of as gufur dredabik levemo dibik.  Tikäl ofa binon teafülik, e natemam ofik stopon, ven logof donio.  Ab kis bo ojenos-li, if oriskof ad flitön ini gufur?!  Odeadof, operof täläkti!

 

                        „Dabegob ole!”  sagob.  „No dredobsös!  Ga suemol, das atos binon smalakurad, dredöf!”

 

                        Jiel „Nadenjka” yilidof fino, e logob ma notodot logoda ofik, das dub yilid riskädükof lifi okik.  Seidob ofi paeliko e dremiko ini slifavabil, bradob ofi, e stürob obi ko of ini gufur.

 

                        Slifavabil spidon äsä günaglöb.  Lut paduflitöl flapon ini logod, roron e feifon in lils, sleiton e knibon doliko;  vilonöv desleitön kapi de jots.  Dub jok viena no labobs nämi ad natemön.  Jinos, äsva diab it egleipon-la obis me kluvs oksik, e tränon-la obis rorölo ini höl.  Yegs züik kobioflumons ad strip lunik . . . nog dü pülatimil, ed obs  -  so jinos  -  opäridikobs!

 

                        „Lelöfob oli, o „Nada!”  sagob lafalaodiko.

 

                        Slifavabil primon ad vegön ai nevifikumo.  Ror e brum slifabemas*  no plu binons so jeikiks, natemam sästopon*  e fino stadobs dono.  El „Nadenjka” binof  ni  lifik  ni  deadik.  Binof paelik e natemof töbo . . . Yufob ofi ad löädön.

                       

                        „Demü prem nonik oslifavabob dönu,”  sagof,  du lülogof obi me logs lejekik.  „Demü bos nonik in vol!  Binob tio deadik!”


IX:71:2003

                       

                        Boso latikumo säkofudikof, e logedof obi säkölo ini logs:  va espikob-la vödis fol et, u va te ekredof-la in lenoid viratepa, das elilof onis.

 

                                          (Petradutöl se Rusänapük fa hiel F. J. Krüger)

 

VÖDS  NEKÖSÖMIK

 

SÄSTOPÖN                        to come to a standstill                        SLIFABEMS         runners (of sledge)

 

 

                                                                        NETAKED

 

                                                Slipülöf nevifik.

                                                Lögs plumbiko vefons

                                                Smilil ziflitülon vamüliko

                                                in cem dremülöl.

                                                Golon, kömon, mojedon oki,

                                                ziikon, e fino pölavegon . . .

                                                Vilupob täno obi

                                                ini mem kisa semik ola,     

                                                e laiziikob . . .

 

                                                                           NAMS

 

                                                Nams, kels de koap mofugons,

                                                e kö koap tüvon sefädöpi;

                                                nams, de kels mürons

                                                lefäks pesofüköl.

                                                Nams dreda, deadama,

                                                drenöls dub soaf löföl.

                                                Nams dremöl silo,

                                                branöls solo, deadöls dago.

                                                Nams epölavegöl in röbül,

                                                kels nevifiko panüsügons

                                                Dub koap müätik.

 

                                                                                                                        (Fa hiel Francesco Felici)


IX:72:2003

 

NUNILS  SE  VOL  LÖLIK

 

DEAD  FA  BIENS

 

Hipul bäldotü lifayels degbal ädeadom posä pätatakom e pästegülom fa biens milik in Mäxikän feilanik*.   Jenot at äjenon ven hiel Celso Hernandez iskänom kümami bienas, kel änäston in bim.  Cils ä daülans anik id ästanons nilo, ed i pätatakons fa biens, ab älailifons to stegüls lemödik.  Cifodanef äsesmokädon* topi ad dadeidön* bienis.

 

BLIT BREFIK PAPROIBON

 

Cödan* in zif Scunthorpe (Linglän) äbüdom kusadäbi ad gegolön lomio ad lenükön bliti lunik.  Äsagom, das blit brefik no söton palenlabön in cödöp.  Kusadäb äbegom säkusadi, ab äplänom, das ikömom stedo de vob oka as pavan, kö stom äbinon tu hitik ad lenlabön bliti lunik.  „Neai odälob, das seiman stanonös fo cödanef at in blit brefik.  Mutoy jonön stimi is,” äfövom cödan.  Posä ägekömom foi cödanef, pladulan kusadäba äsagom, das no idesinom ad jonön nestimi.

 

GALIKOM POS YELS DEGZÜL

 

Man in Tats Pebalöl Lamerikäna egegaenom sevedi pos yels degzül in komad*.  Eglidom moti oka, kel ästebedof flanü bed.  Ma of, ebinon milag.  Hiel Terry Wallis (bäldotü lifayels kildegzül) ibinom lä Zän Sanavik tö „Mountain View”  (= Selogam Belik), tata Arkansas, sis yulul yela 1984 ven tood oka itroivon.*  Daut nemü Amber pämotof brefüpo bü mijenot.  Anu labof lifayelis degzül e söl Wallis sagom, das vilom futogolön dönu pro of.  Binom viktim follimaflapa* sekü toodatroiv.

-   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   -   - 

 

CÖDAN                    a magistrate                            KOMAD                   a coma

DADEIDÖN              to exterminate                         SKÄNÖN                 to anger

FEILANIK                 rural                                       SESMOKÄDÖN       to fumigate

FOLLIMAFLAP        quadriplegia                            TROIVÖN                to crash

 

Need a Web site? Get YourOwnWebsite.com FREE!
More than 1000 Websites templates, Unlimited Hosting Starting at $1.45
Powered by: Geocities.ws

1