V:36:99
DÖKÜL
NEJÖNIK
Fa <H. C. Andersen>
In läned valikos äbinos lejönik; äbinos
hitüp!
Gren äbinon yelovik e vaen äbinon
grünik; sigayeb ästanon kumo in yebaläns grünik,
ed us stork ko futs lunik e rediks oka äspatom ed äpükom Lägüptänapüko, bi
püki at ilärnom dub mot okik.
Fots gretik ästanons zü fels e yebaläns,
e laks dibik äbinons zänodü fots;
jenöfo
-
in läned äbinos lejönik!
In sviet sola äseaton ledom bäldik,
pezüöl me kanädils, e se mön ledoma e jü vat lukebs gretik äglofons; ats
älabons bledis, kels äbinons so geiliks,
das cilils äkanons stanön dis gretiküns; is
äbinos kofudik äs in fot gretikün.
Is jidök eseatof su näst oka, esötof
lekuvön nögis oka,
ab nu äbinof fenik,
bi ädulos so luno,
e bi no suvo jidök votik ävisitof
ofi; jidöks votik äbuofs svimön in kanädils,
ka seadön dis lukebabled, ad spikotön ko of.
Fino nögs äkräkons: <Pip!
pip! >
äsagons;
yeloks valik ivedons lifiks e kaps valik äpubons.
<Rap!
rap! > äsagof,
e täno äspidons ed älogons valöpo
dis bleds grünik,
e mot onas ädälof,
das älogons,
bi grün binon gudik pro logs.
<O! vol binon so gretik!> döküls
valik äsagons;
bi vo nu älabons spadi gretikum, ka
ven äseatons in nög.
<Kredols-li, das at binon vol lölik
?> mot esagof,
<gololsöd etaflanü gad ini fels
predikana, ab us neai ebinob!
-
binols-li is valikans?>
e täno äsustanof:
<No, labob no valikis!
nög gretikün seaton nog us; kiüp
binon pefinöl!
nu suno binob fenik!>
e poso dönu äseadof.
<Benö!
lio stadol?> esäkof jidök bäldik,
kel ekömof ad visitön ofi.
<Dulos so luno ko nög at!> esagof
jidök, kel eseadof;
hog no okömon in at!
ab nu, logolös votikis;
binons dökils lejönikün, kelis
elogob! valiks leigons fati okas,
stupani at!
no okömom ad visitön obi.
<Leadolös, das logob nögi et, kel
no okräkon!>
jibäldikan äsagof,
<ologol, das binon gananög! so
i pecütob vöno.
Leadolös, das logob nögi! - lesiö! at
binon gananög gretik!
Leadolös blibön at e tidolös
cilis votik ad svimön!>
V:37:99
<Ye eseadob luno su at!>
jidök äsagof;
<oseadob nog lunikumo su nög>.
<Glidö!>
jidök bäldik äsagof, e
täno ämogolof.
Fino nög gretik ekräkon. <Pip! pip!>
esagon nimil ed epubon;
äbinon so gretik e so nejönik. Jidök
älogedof omi:
<Binol vo dökil legretik!> äsagof; <nek
dökülas votik leigon oli!
Binol-li ganül seimik!>
Odelo äbinos stom legudik e lejönik; sol
änidon su lukebs grünik valik.
Mot dökülas ko famül lölik
oka ägolof lü kanädil:
Klatj! äbunof
ini vat:
<Rap!
rap! > äsagof e döküls id äbunons ini
vat; vat äkömon love kaps onas,
ab ägekömons sunädo ed äsvimons
so gudiko; futs ägolons gudiko e döküls valik äbinons
in vat, igo dökül nejönik e gedik id äsvimom.
<Binom nejönik !>
mot äsagof;
<ab gebom futis oma gudiko; binom
dökül lönik oba ! veräto binom ze jönik,
ven logedon ati !
rap!
rap! -
kömolsös nu ko ob, ed odugob olis ini vol,
ed
ini
dökayad,
ab blibolsös nilü ob, das
nek ostepon su ols, e küpälolsös demü kat !>
E täno äkömons ini dökayad. Äbinos
noid lejekik us,
bi äbinons famüls tel, kels äzanons
demü fitakap,
e poso ye kat ägetom ati.
<Logolsös,
so stados in vol !>
mot dökülas äsagof ed ätovon
tipamudi oka, bi of id ävipof labön fitakapi.
<Gebolsös nu futis !> äsagof, <spidö! e
glidolsös jidöki bäldik usik !
binof veütikünan atas valik is; labof
bludi Spanyänik, kludo binof gretik,
e
logols,
das labof luklöfi redik zü fut; binos
vemo jönik e sik gretikün,
keli dök seimik okanof getön; atos
binos so vemo, das no vilof nelabön ofi !
Spidö!
-
Rap! >
Ed äspidons;
ab döks votik logedons onis ed äsagons
kleiliko: Benö ! nu ogetobs i dökülis at; binobs
ya tu mödiks,
e ye
-;
e fi,
dökül et binom so nejönik, no
osufobs omi ! -
e sunädo dök seimik äspidom
ad beitön omi in näp.
<No beitolös omi !> mot
äsagof, <nofom neki !>
<Lesi,
ab
binom
tu gretik e drolik !>
äsagom dök,
kel
ibeitom
omi, <e kludo oflapobs omi !>
V:38:99
<Cils olik binons jöniks !> äsagof
jidök bäldik ko luklöf redik zü fut:
<valiks binons jöniks plä at -
no binom jönik !
ävipoböv,
das okanol dönumekön omi !>
<Atosi no kanob,
o vom benik !>
mot
dökülas
äsagof,
<no
binom
jönik, ab
binom
nim
legudikün
e
svimom
so
gudiko
-
gudikumo
ka votiks;
niludob, das
ovedom
jönik,
ven
obinom bäldikum,
u
das
lätikumo
ovedom
smalikum ! Eseatom tu luno in nög, e
kludo no egetom
fomi verätik !>
e tąno äplökof omi in
näp ed
äsmufof
bödaplümis
oma:
<E
zu
binom
hidökül> äsagof, <kludo
no binos so veütik !
Kredob,
das ovedom nämik, ed atos oyufos omi !>
<Döküls votik binons nämiks
!> jibäldikan äsagof;
<nu at binon lom olsik, plidolsös ! ed
if otuvols fitakapi seimik,
blinolsös obe ati !>
Nu äbinons in lom.
Ab dökül miserabik,
kel latiküno ikömom de nög,
e kel äbinom so nejönik, päbeitom e päfopom ä fa döks, ä fa goks. <Binom
tu gretik !> valikans äsagons.
Dökül miserabik äbinom so dofik,
bi äbinon so nejönik e bi päfopom fa nims valik dökayada.
So ästados in del balid,
e poso ävedos ai badikumo.
Dökül miserabik päyagom fa valikans, igo
gem oma äbinom so badik,
bi igo äsagom:
<Vipobs, das kat äsumomöv oli, stupan
nejönik !>
e mot äsagof igo:
<Vipob,
das äbinolöv in höl !> e döks äbeitons omi, goks
äflapoms omi,
e jidünan, kel äblinof nimes fidi, äjokof omi ko fut.
Poso ärönom ed äflitom love
buid; bödils pejeköl in fots äflitons ini lut. <Binos,
bi binob so nejönik !>
dökül äniludom ed äfärmükom
logis oka, ab ärönom ye föfio, täno äkömom
in lulak,
kiöp
döks sovadik älödons. Is
äseatom dü neit lölik, bi äbinom so fenik e so glumik.
Gödo döks sovadik äflitons ini
lut, ed älogedons kompenani nulik:
<Kim binol ?
äsäkons,
e dökül äflekom oki ed äglidom
omis äs gudiko äs äkanom.
<Binol vemo hetabik e nejönik !> döks
sovadik äsagons,
ab binos neveütik, if
te
no
omatükom
eki in famül obsik !>
Miserabik!
no älabom tiki at;
matikön; te ädalom seatön bevü
jugs e drinön lulakavati nemödik.
Us äseatom dü dels tel, täno
gans sovadik tel äkömons;
bü brefüp äkömoms de nög, e
kludo äbinoms so pleidäliks.
(Fövot
su pads omulik)
V:35:99
LÄRNOD
DEGBALID -
FIDACEM
In fidacem fidobs fidädis: janedi
gödo, koledi tü düp ze balid e fidedi u sänedi
tü düp jölid e laf.
Tü düp ze lulid fidobs jokoladi e
kekilis.
Söl
„Palma
”
ekömom
ad
fidedön
ko
els „Garcķa
” [u: ko famül: „Garcķa
”].
Tab
petegon
me
tabastofed
vietik.
Jidünan
stofedof
tabi,
äsä
dunof
kösömiko.
Pro
pösod
alik
neifs,
foks,
spuns,
värs
pro
vat
e
värils pro likör dabinons. Alan
labon is särväti
e
bovedis anik.
Zuo
saliär
e
pepiär dabinons.
Jidünan änu ebötof härbatasupi. Poso obötof kötotis
mita pefilädöl ko jabens, fiti ko leül e vinig e salad. As poszib obötof nanadakremi, kel
posökon dub kaf e kakakrem.
LÄRNOD DEGTELID
-
LEN
TAB
Soari
gudik !
Fredob
ad
logön
oli. Ekömol pötatimo. Zibs
ya pabötons.
Seidobsös obis leni tab ! Vilolös
seidön oli nedeto,
o söl „Palma”
!
Tim lunik no epasetikon - li,
sisä ebinol is ?
Dü dels te nemödiks
-
ad sagön kuratiko verati
-
sis mudel pasetik;
neläbiko mutob gegolön ünü
vig.
Visit olik at binon - li balid ?
Nö !
ebinob is mö naeds ömik. Mutob
kömön isio nemu balna a yel demü büsids.
E zif at, lio pliton - li oli ?
Pardö !
no elelilob utosi,
kelosi
äsagol.
Magädi kinik edagetol - li de zif obsik ?
Ö !
verato zif olsik dafredükon obi; pato
laels, magads
e glügs vönik ona.
Lio ced olik dö klimat binon - li ?
Do top löpik onik fenükon obi,
cedob oni vemo plitiki.
No sumol - li bosi
[u:
diledili]
de mit pefilädöl ?
Nö !
danö !
binon lebenosmekik,
ab efidob saidiko.
Nu poszib.
Löfilol
- li
[u
löfol - li]
nanadakremi ?
o söl:
„Palma ” !
Si !
mu vemo.
LÄRNOD DEGKILID
-
SLIPACEM
Neito,
ven binob fenik e labob slipi, golob
lü slipacem.
Filidob liti.
Sälenükob jukis,
säklotob obi,
lavob obi
e lenükob piyami.
Täno golob bedio e kvänob liti. Pos
timil anik slipikob.
Gödo kuratiko tü düp : 7 galükamaglok
tonon e galikob.
Löädob e lenükob cemakloti e
pantufis e golob lü banacem, in kel banob dis dujet, balido me vat vamülik,
täno me vat koldik.
Säluimükob obi me taul e lenükob
dönu cemakloti.
Pos atos
[u:
Täno]
lekluinob tutis e jeifob obi.
Ven atos finon, pladob jeifadinis [u:
kipedob jeifadinis]
obik sui boed sus lavatab.
Büä golob ad janedön, klotob
obi. Su klünatab logoy kefi,
köbi, namaloki,
benosmelotafladüli e puinabokili. Klüliko
dins lätik no ledutons lü ob,
ab lü jimatan obik.
In layets ramara kipedob lavastofädemi
klinik; samo, jitis,
pokasärvätülis, lustogis, kravatis,
e rets. Lavastofädemi miotik seitoy ini bäset e sedoy
ad palavön lavöpe.
Kipedob ini ramar klotemis obik len klotilägöms.
V:34:99
FEFIKUM
Virgan
bäldik lü
vom
yunik:
„Ab
etikädol - li,
o
Klarad löfik, vio fefik
mat binon? ”
Klarad
:
„Si,
o
zian
oba,
ab
id
etikädob,
das
no
pematön
binos
mödo fefikum ! ”
PLÜT
PULILA
Hiel Yohanil
padugälom
kälöfiko,
äs kanoy logön. Ün del seimik
äseadom su kien
fata
omik
in
nibud
vemo
fulik.
Vom
seimik
änütridof.
„O
Läd, ”
äsagom, sustanöl,
„lensumolös seadi obik ! ”
MILAGIK !
„Binos bisarikos !
Profäsoran <Noliäl> ematükom vomi leigo pekulivöli äs om
it. Bofikans spikons nemuiko pükis mäl, ed
in pük nonik suemons odi ! ”
MED
AD
RIVÖN
DISEINI
Jimatan: „Bevü matalenuns gaseda at binons dönu jikukans mödik, kels
pematikofs. ”
Himatan: „Natiko; if diab pöfik seimik vipom getön jikukani gudik ün
dels at, mutom
matükön
ofi.
”
SAP
JIDÜNANA
Vomül
Larabelad:
„Baonan
<Kein>
ovisitom
obi
adelo;
in
klot
kinik ojonob
gudiküno
obi
ome ? ”
Jidünan : „In
klot no nog pepelöl;
ün tim pötik dugolös pükoti
ad atos ! ”
VIENS TEL
Diab sedom vieni vifik
Kel sutovom suvo gunis;
Ab lanans sedoms püfi virik
Ad fulükön badana logis.
V:39:99
KIKODO
ZUNIKÖN !
Man yunik älöfom vemo lädüli
yunik jönik.
Ägivom ofe floris suvo.
Ün del seimik,
man yunik etüvom,
das suno ozälizälof motedadeli okik. ölabof
yelis teldeg.
Esludom ad givön ofe rosadis teldeg, sevabo: rosad
bal a yel alik lifa.
Man yunik, seko, egolom lü floriselidöp, in
kel kösömiko äremom floris, ed ebegom jiselidöpan
ad
sedön
floris
teldeg lädüle.
Jiselidöpan ya sevof
omi
gudiko,
bi
remom
ai
floris in
selidöp
at.
Etikof:
„Man
yunik
at
suviküno remom floris is; sekü
atos, ogivob ome floris nog degis ! ” Seko, plä givön
ome floris teldeg,
jenöfo egivof ome floris kildeg nen nol
oma.
Ün
del
sököl
evisitom
lädüli
yunik
ad
givön ofe floris.
„Glidis
ladöfikün ole !” eglidom ofi. „Ekö
legivot obik - rosad bal a yel bal !”
Ab ven lädül yunik elogof ed enumädof floris, äbinof vemo zunik, ed
esagof ome, das mogolomöd sunädo.
Man yunik neai etüvom,
kikodo
ezunikof
so.
p p p p p p p p p p p p p p p p p p p p
BOD
TU
MÖDIK
Dü yels vönik meina in Kalifornän,
pesagos, das vöno, ven meinans leseatöpa änedoms lifamedi nulik,
äkonletoms bevü od dolaris teldeglul,
ed äsäväloms kompenani bal ad golön lü selidöp nilikün e remön dinis panedöl.
Fag äbinon za milmets kildeg, e
kludo man at no äkanom gekömön jü del sököl.
Ün neit seimik,
posä man igekömom de bal tävas
okik, eblinöl ko om sekis remota okik,
meinans valik äkolkömoms nilo ad
logön, kelosi kompenan omsik iremom.
„Kisi eremol ?”
äsäkoms;
„sagolöd obes kelosi eremol !”
„Eremob konyaki suämü dolars teldegfol,
ed eremob i bodi suämü dolar bal" ägespikom.
„Diabö!
fi!
vö!”
älüvokädoms
kobo,
„lio
ogebobs
bodi
so
mödiki ?”
V:40:99
KAPOVÜL
SÄRÄTÜKON .......
BREINALEKLÄR
1.
Brein;
2.
b);
3.
verät;
4.
c);
5.
verät, bi
brein no senon doli nemedik;
6.
Nonik !
Dil alik lifik koapa payümäton ko
brein !!
E KAPOVÜL RÄTÜKON
OBIS DÖNU .......
SIRKÜL
MAGIVIK
Jikat olik emotof katülis vel.
Ab elogol,
das katüls komipons ai ta od. Ziom olik, kel binom magivan,
ehüpnodom onis, sodas no kanons mufön. Tän
ädäsinom
zü ons sirkülis
magivik
kil ad ditön bali de votiki. Kiöp
edäsinom - li sirkülis magivik kil ?
NÜMS
DEFÖL
Nüms kinik defons - li
in sökods at ?
Ya edunob balidi pro ols:-
1.
TEL, FOL, JÖL, DEG, TELDEG, TELDEGTEL, (FOLDEGFOL);
2.
FOL, SER, LUL, BAL, MÄL, TEL, VEL, KIL,
JÖL, ?
3.
TEL, FOL, LUL, DEG, DEGBAL,
TELDEGTEL ,
?
4.
KIL, MÄL, LUL, DEG, ZÜL, DEGJÖL, ?
5.
KIL, LUL, DEG,
DEGTEL, TELDEGFOL,
?
LOVEGOLARÄT
Man esumom lupi, jigoki e sakäd grenas lü maket, ab
ädabinon flumed ad lovegolön me bot smalik.
Bot älabon te spadi saidik ad polön
mani e dini votik.
No äkanom lüvön lupi ko jigoki, bi
lup üfidon oni;
no äkanom lüvön jigoki ko sakäd
grenas, bi jigok üfidon onis.
Lio etuvedom - li lovegolasäkädi
flumeda nen perön
dalabotis okik
?
O Volapükaflens Löfik !
Ko blesir gretik glidob olis valöpo in
vol, e spelob ladöfiko, das ojuitols nümi at ma mafäd ot, sekü kel ejuitob ad bevobön
oni pro ols, famülans bevünetik.
Egetob nümis anik nunapenäda: <Informilo por Interlingvistoj> (= Nuna- penäd
pro
Bevüpükans),
keli
etuvob
mu
nitediki,
e keli kanob komandön utanes, kels nitedälons
tefü püks mekavik bevünetik valasotik,
e kels suemons Sperantapüki. Kaliet
ona binon legudik,
e ninäd bejäfon pükadinis mu
difikis. If vilols getön samädi,
penolsös:
Söle
Detlev
Blanke,
Otto-Nagel-Strabe 110,
12683 - Berlin, Deutän.
I sevükoy obi,
das flen obsik gudik
Adrian Pilgrim esludom ad fövön nunapenädi tiädü
<Cosmoglotta>
(= Levalapük)
pos yels degkil !
Nitedans kanons getön samädi de:
Söl Erich
Werner,
Grünaustrabe 12, CH-9016 - St. Gallen,
Svisän.
Ab din stiegedikün pro Volapükans
fümiko binon
<
Vödabuk
Volapük
-
Yapänik
>
fa Dokan Hitosi
Kuriyama.
Evobom mödo ad kobükön vödabuki
at. Vödis
evälom se vödabuks tel oba, se
vödabuk <Volapük
- Sperantapükik>
e se vödabuk gretik fa
<Arie
de Jong.>
Sekü atos,
tradutods vödas, plä Yapänapük,
binons semikna in Linglänapük,
Deutänapük
u Sperantapük.
Buk nitedikün !
Benovipis sedob ole tefü atos, o
flen gudik !
Ladet
oma binon :
Minami - Tukagutityō
7-23-9,
AMAGASAKI-si,
661 - 0012, Yapän.
Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes
sedom
Volapükaflen
Olik
Ralph